itretisektor | Najčastejšie uzatvárané zmluvy v neziskovom sektore a daňová uznateľnosť výdavkov
  • ***Vyberanie členských príspevkov od iných osôb ako členov***

    O tom, či športová organizácia (občianske združenie) musí vyberať ročný členský poplatok aj od osôb, ktoré síce majú príslušnosť k organizácii (napr. formou registrácie alebo dobrovoľnícky vzťah) ale nie sú členmi tohto združenia, si môžete prečítať v prípadovej štúdii.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Žiadne udalosti.

Najčastejšie uzatvárané zmluvy v neziskovom sektore a daňová uznateľnosť výdavkov

A.    Uzatvorenie zmluvy o darovaní

Darovacia zmluva je na rozdiel od zmluvy o sponzorstve a zmluvy o reklamu upravená ako osobitný zmluvný typ v Občianskom zákonníku. (1) Ide o najznámejší typ bezodplatnej zmluvy, pričom darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu a vzťah medzi darcom a darovaným je postavený na báze dobrovoľnosti, čiže poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosť vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy.(2)

Darovacou zmluvou darca niečo (3) bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú:

a)    predmet darovania;

b)    bezodplatnosť;

c)    dobrovoľnosť.

Za darovanie nemožno považovať darovanie s príkazom, aby obdarovaný vykonal alebo nevykonal niečo, čo by malo pre darcu akýkoľvek majetkový prospech, keďže jedným zo základných znakov darovanie je jeho bezodplatnosť.

Do 31. decembra 2003 bolo možné od základu dane odpočítať hodnotu darov za splnenia určitých podmienok (4), avšak nový zákon platný od 1. januára 2004 už neumožňuje uplatniť si hodnotu pokynutého daru do daňových výdavkov.

Uplatniť si výdavok za poskytnutie daru do daňových nákladov znemožňuje všeobecná definícia daňových výdavkov v § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov: „Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom (5), zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.“ Z dôvodu, že dar nesúvisí s dosiahnutím a udržaním príjmov daňovníka, nemôže ovplyvňovať základ dane, a tým pádom ho nemožno považovať za výdavok, ktorý by bol daňovo uznateľný.

Legislatíva je v tomto smere neústretová voči pomoci neziskovému sektoru a neumožňovanie odpočtu výdavkov z daňových nákladov, ktoré vznikli z dôvodu poskytnutia daru zužuje možnosti, na základe ktorých sú podnikatelia ochotní podporiť či už finančnou alebo naturálnou formou neziskový sektor.

B.    Uzatvorenie zmluvy o sponzoringu

Definícia sponzoringu alebo sponzorstva ako takého v slovenskej právnej legislatíve absentuje. Sponzorovanie ako druh činnosti je definovaný len v nadväznosti na vysielanie a retransmisiu, a to v Zákone o vysielaní a retransmisii, konkrétne v § 38 ods. 1 nasledovne: “sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla. Sponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento program vyrobila.”

Ako vyplýva zo znenia predmetného ustanovenia, definíciu sponzorovania možno použiť len na účely Zákona o vysielaní a retransmisii.

Zmluva o sponzorstve taktiež nie je vymedzená ako samostatný druh zmluvy ani v Obchodnom, ani v Občianskom zákonníku. Pri uzatváraní sponzorskej zmluvy využívajú zmluvné strany možnosti uzatvorenia tzv. nepomenovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho zákonníka a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom sponzorstvu ako určitému príspevku na konkrétny účel sa najviac približuje darovacia zmluva.

Daňové zákony problematiku sponzorstva neupravujú, ale vzhľadom na skutočnosť, že sponzori častokrát poskytujú svoju podporu bezodplatne, je veľká pravdepodobnosť, že forma tejto podpory by bola správcom dane preklasifikovaná na darovanie, čo by malo za následok daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. V zmysle § 2 ods. 6 Zákona o správe daní a poplatkov sa totiž v daňovom konaní uplatňuje zásada nadradenosti obsahu nad formou: „Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.“

V praxi sa stretávame aj so zmluvami o sponzorstve na základe ktorých si sponzori ako protihodnotu svojej podpory dohodnú šírenie reklamy druhou zmluvou stranou. Ak však druhá zmluvná strana nemá na šírenie reklamy živnostenské oprávnenie, sponzorský výdavok nemožno považovať za daňovo uznateľný. Podrobnejšie budeme analyzovať dopady v prípade šírenia reklamy subjektom, ktorý toto šírenie nevykonáva v rámci jeho podnikateľskej činnosti v druhej časti odborného článku.

C.    Uzatvorenie zmluvy o reklame

 Zákon o dani z príjmov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 rozšíril daňovú uznateľnosť výdavkov na reklamu a samotnú reprezentáciu podnikateľskej činnosti daňovníka. Náklady na reklamu sa už prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka so zámerom na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.(6)

 Podľa platnej právnej daňovými výdavkami okrem iného sú: „výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.”(7)

Na účely Zákona o dani z príjmov za reklamu sa považuje napr. aj prezentácia obchodného mena. To znamená, že aj tabuľa s uvedením obchodného mena, sídla, predmetu podnikania a pod. a jej umiestnenie na viditeľnom mieste sa považuje za reklamu. Pokiaľ táto reklama je v súlade so zákonom o reklame, výdavky súvisiace s jej výrobou a umiestnením sú daňovým výdavkom. (8)

Z § 21 ods. 1 písm. e) Zákona o dani z príjmov vyplýva, že daňovým výdavkom nie sú výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s osobitnými predpismi, čiže v prípade reklamy v rozpore so Zákonom o reklame. V zmysle tohto sú teda daňovým výdavkom len výdavky, ktoré boli vynaložené v súlade so Zákonom o reklame.

Reklama je Zákonom o reklame definovaná ako „prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu (9)“, pričom osoba, ktorá reklamu šíri je šíriteľom reklamy a podľa tohto zákona je to: „fyzická alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

Na to aby subjekt šíril oprávnene reklamu, musí túto činnosť vykonávať v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom podnikaním sa podľa Obchodného zákonníka (10) rozumie: „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“

Ak subjekt šíri reklamu a zároveň táto činnosť spĺňa znaky živnosti, tzn. že danú činnosť vykonáva:

a)    sústavne,

b)    samostatne,

c)    vo vlastnom mene,

d)    na vlastnú zodpovednosť,

e)    za účelom dosiahnutia zisku a

f)    za podmienok ustanovených v Živnostenskom zákone

a je povinný túto činnosť ohlásiť (v prípade že ide o ohlasovaciu živnosť, ktorou šírenie reklamy v zmysle Živnostenského zákona je (11)) živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo sídla fyzickej osoby (12).

V prípade, ak by osoba, ktorá vykonáva takúto činnosť nemala na to živnostenské oprávnenie, išlo by v zmysle § 63 Živnostenského zákona o neoprávnené podnikanie (13).

Otázkou je, čo v prípade, ak výkon reklamnej činnosti, resp. šírenie reklamy nemá charakter podnikania, napríklad ak táto činnosť nie je vykonávaná sústavne, prípadne nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Názory na povinnosť vybavenia živnostenského oprávnenia sa v tejto častilíšia. Zákon o reklame však jednoznačne vymedzuje, že šírenie reklamy vykonáva fyzická alebo právnická osoba v rámci svojej podnikateľskej činnosti, tzn. musí mať na výkon tejto činnosti oprávnenie.

V nadväznosti na množstvo názorov audítorov, ktoré sa prikláňajú k striktnému výkladu z dôvodu striktného prístupu správcov dane je možné skonštatovať, že šíriť reklamu môžu len subjekty, ktoré majú na takúto činnosť živnostenské oprávnenie a v prípade, že toto oprávnenie nemajú, subjekt, ktorý poskytol finančné prostriedky za účelom šírenia reklamy si tieto finančné prostriedky nemôže zahrnúť do daňových výdavkov.

Na záver je potrebné poznamenať, že východiskom v prípade poskytnutia finančných prostriedkov mimovládnej organizácii je poskytnutie týchto prostriedkov spôsobom, ktorý by nespochybňoval ich daňovú uznateľnosť, tzn. merítkom je daňová opodstatnenosť tejto transakcie, ktorá bude súvisieť s predmetom činnosti mimovládnej organizácie a zároveň bude súvisieť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov spoločnosti / podnikateľov.


 (1) § 628 až § 630 Občianskeho zákonníka

(2) Fekete, Imrich.: Občiansky zákonník Komentár, Epos, 2007, str.707

(3) Predmetom darovania môže byť čokoľvek, t.j. akákoľvek hnuteľná alebo nehnuteľná vec

(4) § 20 odsek 7 Starého zákona o dani z príjmov: “Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru je aspoň 2 000 Sk, pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, do Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov.”

§ 20 odsek 10 a 11 Starého zákona o dani z príjmov: “Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9.

Súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely podľa odseku 7 stanovená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 23 ods. 11.”

(5) V rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Afs 44/2003-73 súd konštatoval:“ zmysel ustanovenia, že vynaložené výdavky sa vždy musia reálne prejaviť v príjmoch daňového poplatníka, tzn. že medzi výdavkami a príjmami nutne existuje vzťah akejsi priamej úmery. Zmysel tohto ustanovenia však zjavne spočíva v tom, že musí ísť o výdavky za týmto účelom vynaložené. Preto ide o rešpektovanie vecnej a časovej súvislosti s príjmami a výdavkami v danom zdaňovacom období. Medzi týmito výdavkami tak musí existovať priamy a bezprostredný vzťah, v opačnom prípade pojmovo nemôže ísť o výdavky vynaložené na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov.“

(6) Burák, E.: Daňové plánovanie a daňové výdavky, EPOS, 2004, str.247

(7) § 19 ods. 2 písm. k) Zákona o dani z príjmov

(8) Jarinkovičová, V. a kol.: Daňový a účtovný poradca podnikateľa 8/2010, Komentár k úplnému zneniu zákona o dani z príjmov, str.256

(9) § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o reklame

(10) § 2 ods. 1

(11) Podľa § 25 ods. 3: „Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zverejní na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie.“ V tejto súvislosti vydalo Ministerstvo vnútra Zoznam odporúčaných voľných živností (posledná aktualizácia bola vykonaná v júli 2010), podľa ktorého je v časti „Ostatné činnosti“ uvedené aj šírenie reklamy rôznymi spôsobmi.

(12) § 45 ods. 1 Živnostenského zákona

(13) § 63 Živnostenský zákon: „Fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá prevádzkuje bez živnostenského oprávnenia činnosť, ktorá je predmetom voľnej živnosti, živnostenský úrad uloží pokutu až do 1659 eur.”



< Späť