itretisektor | Filip Vagač pre denník SME: Sektor je silne podvyživený, mnohé organizácie nemôžu plniť základné funkcie
  • Postup krokov na registráciu do Zoznamu prijímateľov - zaktualizovaný

    Viac informácií môžete nájsť v tlačovej správe, uverejnenej v dolnej časti portálu.
  • ***Zdaňovanie autorských odmien po novom***

    Vypracovali sme pre Vás odborný článok, zameraný na zmeny týkajúce sa zdaňovania autorských odmien.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Žiadne udalosti.

Filip Vagač pre denník SME: Sektor je silne podvyživený, mnohé organizácie nemôžu plniť základné funkcie

Filip Vagač poskytol pre denník SME rozhovor o úlohe splnomocnenca a o dôležitých krokoch, ktoré je potrebné vo vzťahu k tretiemu sektoru urobiť. Prinášame Vám aktuálne znenie rozhovoru:

Načo je splnomocnenec pre občiansku spoločnosť?

Za dvadsať rokov žiadna vláda nepovedala, čo môže štát urobiť pre rozvoj občianskej spoločnosti. Táto vláda spláca dlh a na tento zámer vytvorila aj nástroj, ktorým je tento úrad.

Máme verejného ochrancu práv aj podpredsedu vlády pre ľudské práva. Nie je to duplicitná funkcia?

Rozvoj občianskej spoločnosti nemá ako cieľ žiadny úrad. Neziskový sektor riešili rôzne rezorty, ale celkový pohľad chýbal.

Prečo vytvorenie postu trvalo trištvrte roka?

Keď sa táto téma dostala na politicky stôl, boli, žiaľ, rôzne kauzy typu voľby generálneho prokurátora, ktoré bolo treba riešiť prednostne. Niekoľkokrát sa to posúvalo, je pravda, že v rebríčku priorít to nebola jednotka.

Splnomocnenca si presadila premiérka, máte podporu celej vlády?

Bolo to rozhodnutie koaličnej rady, takže pevne verím, že táto oblasť je dôležitá pre celú vládu. Splnomocnenci sú iba štyria, takže je to jedna z priorít.

Koľko máte ľudí?

Zatiaľ nikoho, úrad len vzniká. Rozprávame sa o troch-štyroch.

Aký bude rozpočet?

Ešte neviem. Je to v štádiu rokovaní.

Čo je dnes najväčšou občianskou témou?

Základná téma je, či politické strany dávajú občanom priestor, aby mohli ovplyvňovať veci verejné. Či sa tieto témy majú diať iba na politickej platforme, alebo do toho aktívne vstúpi aj občan. Je to otázka základného prístupu k občianskej spoločnosti.

A konkrétna téma?

Tých je veľa. Môžeme sa baviť napríklad o sociálnych službách a o tom, že ak sa niekde ľudia rozhodnú, že chcú poskytnúť servis starším obyvateľom v komunite, nakoľko im to štát umožní? Prečo by sa mali podporovať viac štátne zariadenia, ak združenie dokáže poskytnúť lepší servis? Podobne by sme mohli prejsť ďalšie oblasti.

Aký je vzťah vlády a tretieho sektora?

Nezadefinovaný. Štát nepovedal, čo sú veci, ktoré od tretieho sektora chce. Občanov trápia veci, ktoré sa okolo nich dejú a na niektoré problémy ponúkajú riešenia. Štát by mal verejnoprospešné činnosti, o ktoré má záujem, aj podporovať.

V akom stave je tretí sektor?

Je silne podvyživený, mnohé organizácie nemôžu plniť základné funkcie, pre ktoré vznikli a chcú občanom ponúknuť. Štát nevyužíva potenciál toho, čo občania ponúkajú.

Mal by ho štát dotovať?

Štát by mal oceniť občana, ktorý je ochotný spraviť niečo v prospech komunity. Ak občan povie, že pomôže pokosiť lúku, čo by si inak ochrana prírody musela objednať a zaplatiť, tak aspoň na tú kosu by sme mu mali prispieť.

Ako by to malo fungovať?

Sú rozličné formy podpory či úľav. Ešte som príliš krátko vo funkcii, aby som ponúkal konkrétne riešenia.

Dve percentá z daní, ktoré majú podporovať tretí sektor, často končia vo firemných nadáciách. Je systém dobre nastavený?

Je pravda, že právnické osoby dávajú dve percentá často do svojich podnikových nadácií, ale nadačný zákon je dobrý. Neumožňuje využiť peniaze na úplne iné aktivity. Otázkou je skôr to, aká má byť podoba toho mechanizmu. Za predošlej vlády sa rozhodlo, že tento mechanizmus sa bude postupne degradovať až na úroveň pol percenta a s tým mám vážny problém.

Prečo nemáme mecenášov, ktorí by tretí sektor podporovali?

Sme veľmi mladá spoločnosť. Aj v Spojených štátoch vznikli veľké nadácie až v druhej alebo tretej generácii podnikateľov. Tam si to navyše môžu odpočítavať z dane, štát má mechanizmus, ktorým filantropiu podporuje. Treba o tom diskutovať aj u nás.

Kľúčovou úlohou tretieho sektora je aj kritika vlády. Nestrácate slobodu?

Mňa si vláda nevybrala ako zástupcu tretieho sektora, ale ako experta, ktorý má poradiť, čo v tejto oblasti urobiť. Nikto nemá moc zobrať tretiemu sektoru to, aby poukazoval na veci, ktoré nie sú v poriadku.

Ste pripravený otvorene kritizovať aj premiérku?

Som pripravený na hľadanie dialógu a v rámci neho môžu zaznieť aj kritické poznámky. Ale ak chceme nájsť riešenie, je to v poriadku.

Koalícia nie je schopná vyriešiť občianstvo, zákon o výstavbe diaľnic na súkromných pozemkoch musel zrušiť až Ústavný sud, polícia nechce zverejniť podrobnosti o kľúčových kauzách. Je koalícia ústretová k občanom?

Nie som v pozícii, aby som hodnotil, akým spôsobom sa v jednotlivých kauzách hľadajú riešenia. Úlohu cítim v tom, že mám prinášať témy, ktoré takémuto dialógu pomôžu.

Je ústretová?

Je to prvá vláda, ktorá povedala, že sa chce tejto téme venovať. To, že mnohé veci sú nedoriešené, je realita, ale všetky oblasti sa nedajú vyriešiť naraz.

Čo hovoríte na to, že štát odoberá ľuďom občianstvo?

To nie je vec, ktorá je v mojom portfóliu.

Načo je splnomocnenec pre občiansku spoločnosť, ktorý pri kľúčovej otázke vzťahu štátu a občanov mlčí?

Necítim to ako svoje zadanie. Toto nie je niečo, čomu sa mám venovať.

Podľa štatútu môžete pripomienkovať zákony či predkladať návrhy.

Mám možnosť pripomienkovať, ale ten zákon v parlamente na niekoľko mesiacov skončil a riešenia sa budú hľadať v rámci politického dialógu. Keď bude nový návrh na stole, môžem sa vyjadriť. Ale nemám legislatívnu kompetenciu.

Máte však ambíciu niektoré zákony meniť?

Mojím základným nástrojom je koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti a v rámci nej definujem oblasti, ktoré navrhujeme, aby sa zmenili.

Napríklad?

V predošlom období sa priestor na ovplyvňovanie vecí verejných zúžil. Predtým mohli združenia vstupovať do konaní o veľkých stavbách, no vláda ich z procesu vylúčila. Tento priestor musíme opäť rozšíriť.


Ako chcete podporiť ich rozvoj v regiónoch?

Všetky veci, ktoré v občianskej spoločnosti fungujú, musia vychádzať zdola. Štát nemôže naordinovať, že sa budú aktivity diať tu a takto. Dôležité je, že keď takáto aktivita príde, štát by ju mal podporiť.

Mal by sa splnomocnenec pre občiansku spoločnosť ozvať, keď riaditeľ firmy takmer zámerne prejde autom štrajkujúce šičky pracujúce za minimálne mzdy?

Áno, aj keď tento prípad vidím v portfóliu ombudsmana. Boli porušené základné ľudské práva. Žiaľ, ten funkciu tribúna ľudu neplní.

Prečo?

Chýbajú mu základné kompetencie, ktoré v iných krajinách má. Ak má byť táto funkcia zmysluplná, vyžaduje si vážne zmeny. Samozrejme, závisí aj od toho, ako napĺňa priestor, ktorý má.

Grigorij Mesežnikov povedal, že náplň práce splnomocnenca má byť, aby ho za štyri roky nikto nepotreboval. Čo pod tým chápete?

V Estónsku parlament každé dva roky prerokúva správu o stave občianskej spoločnosti a prichádza s konkrétnymi krokmi. Keď sa táto téma stane súčasťou politiky aj u nás, nevidím dôvod, aby táto funkcia ostala.

Bude to už o tri roky?

Urobím pre to všetko.



< Späť