itretisektor | TS: MNO POZOR! Plánovaná hromadná pripomienka k novele Infozákona
  • Povinnosť občianskych združení existujúcich pred 1.1.2019 zaslať údaje o štatutárnom orgáne do 30.6.2019

    do registra MNO
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  •  
    01.01. - 31.12.2019
    Od 1.1.2019 zapisovať údaje do registra MNO v rozsahu podľa zákona o registri MNO
  • Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, neinvestičné fondy a športové organizácie majú povinnosť do 30. júna vypracovať výročnú správu za uplynulý kalendárny rok 
    01.06. - 30.06.2019
    Vypracovanie výročnej správy
  • Povinnosť pre športové organizácie, ktoré sú prijímateľom verejných prostriedkov a dve po sebe bezprostredne nasledujúce účtovné obdobia mali príjem zo štátneho rozpočtu viac ako 50.000 Eur 
    01.06. - 30.06.2019
    Povinnosť športových organizácií obsadiť funkciu športového kontrolóra do 30.6. 2019
  • Neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie a neinvestičné fondy majú povinnosť do 15. júla uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok 
    15.06. - 15.07.2019
    Uložiť výročnú správu
  •  
    01.07. - 31.07.2019
    Povinnosť športových organizácií zverejniť a uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok najneskôr do 31.7.2019
  •  
    01.09. - 15.12.2019
    od 1. septembra do 15. decembra je možné zabezpečiť notárske osvedčenie splnenia podmienok na prijatie 2%
  •  
    01.11. - 31.12.2019
    Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod neziskovými organizáciami do 31.12.2019, nadáciami a neinvestičnými fondami, ktoré vznikli do 31.10.2018

TS: MNO POZOR! Plánovaná hromadná pripomienka k novele Infozákona

Centrálny portál pre neziskový sektor priniesol minulý týždeň informáciu o návrhu novely zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh novely zákona“), ktorý sa v súčasnosti nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Legislatívnu správu k návrhu novely zákona si môžete pozrieť TU.

Vzhľadom na zaťažujúci dopad návrhu novely zákona na mimovládne neziskové organizácie sa k návrhu zákona vyjadril aj jeden zo zakladateľov neziskovej organizácie s názvom Centrum pre filantropiu n. o., p. Mgr. Marcel Zajac.

Centrálny portál pre neziskový sektor prináša jeho vyjadrenie:

Mimovládne neziskové organizácie okrem toho, že spolupracujú na skvalitnení zákona a tým aj na skvalitnení prístupu občanov k verejným informáciám, budú musieť vzniesť pripomienku ešte k jednej veci navyše.

V návrhu novely zákona sa rozširuje okruh povinných osôb pričom sú predložené dve alternatívy možného znenia:

Alt 1:

(3) Povinnými osobami sú ďalej aj obchodné spoločnosti, štátne podniky, družstvá a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ak

a) sú úplne financované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2 alebo

b) sú kontrolované povinnými osobami podľa odsekov 1 a 2 alebo

c) povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.“.

Alt 2:

(3) Povinnými osobami sú ďalej aj štátne podniky, obchodné spoločnosti a družstvá, v ktorých má povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 väčšinový podiel.

(4) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby,

a) ktoré v posledných troch rokoch boli prijímateľmi nenávratného finančného príspevku2a) alebo dotácie;2b) na tieto povinné osoby sa vzťahujú len ustanovenia § 8 až 21a alebo

b) ak povinné osoby alebo ich predstavitelia podľa odsekov 1 a 2 vymenúvajú alebo volia viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.“.

Čo by sa stalo ak by Novela bola schválená podľa uvedenej alternatívy č. 2? 

Text hovorí, že predkladateľ návrhu chce rozšíriť osoby povinné poskytovať informácie v režime INFOZÁKONA nad rámec verejných inštitúcií, či inštitúcii nimi založených.

V prvom rade chcem napísať, že je úplne správna ambícia vedieť všetko o použití verejných prostriedkov. Pri ich poskytovaní sa na danú problematiku však môžeme pozerať z dvoch strán:

  • Poskytovateľom je zo zákona už aj v súčasnosti povinná osoba (keďže hovoríme o verejných prostriedkoch nemôže ním byť nikto iný, ako verejná inštitúcia),
  • Prijímateľom môžu byť aj súkromné právnické osoby.

Predpokladám, že vedieť o tom ako boli použité financie, ktoré boli poskytnuté má najväčší záujem poskytovateľ hlavne pre to, že poskytovaním prostriedkov sleduje naplnenie konkrétneho cieľa. Preto prijímateľom dopredu oznámi, čo všetko bude o použití poskytnutých prostriedkov potrebovať vedieť. Vzájomné porozumenie týchto požiadaviek obaja potom spečatia dohodou (zmluvou).

A ak teda jednou stranou tejto dohody je verejná inštitúcia, občan si u nej aj bez rozšírenia povinných osôb, vie nájsť všetky informácie, ktoré o použití verejných prostriedkov od prijímateľa žiadala. Zavedenie tejto povinnosti aj u prijímateľa, by bolo iba zákonom určené zdvojenie administratívneho zaťaženie verejných financií.

Formulácia podľa označenej alternatívy č. 2 však prekračuje rámec pôvodného ducha zákona, ktorý pozná celá civilizovaná Európa, nielen krajiny hlásiace sa k takzvanému jadru Európy.

Predkladateľ chce od súkromných právnických osôb, aby povinne poskytli informácie aj o aktivitách a udalostiach, ktoré realizujú z vlastných alebo súkromných zdrojov.

Umožniť občanovi získať kompletné informácia o tom ako je v jeho mene spravovaná krajina, je prvým predpokladom existencie takzvanej „participatívnej“ demokracie. (To je tá, ktorá každému občanovi, ktorý je základným kameňom spoločnosti, chce umožniť aktívnu účasť pri správe vecí verejných, nielen naplnením jeho volebného práva).

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý bol prijatý Národnou radou Slovenskej Republiky v roku 2000 naplnil v podmienkach Slovenskej Republiky prvé z práv občanov definovaných v Aarhuskom dohovore, a to právo na verejné informácie.

Je úplne legitímne, že občan chce byť informovaný o použití svojich peňažných prostriedkov, ktoré sa používajú na spravovanie vecí verejných a na ktoré prostredníctvom platenia daní zo zákona prispieva. Prostredníctvom svojej zákonnej povinnosti platiť dane a odvody tak výkon verejnej správy nielen naplnením volebného práva určuje, ale aj financuje, pričom zároveň aj platí, tak ako za každý iný úkon, aj za poskytovanie informácií.

Občania však povinnosť poskytovať finančné príspevky súkromným právnickým osobám nemajú. Robia tak dobrovoľne a väčšinou len za predpokladu, že im aj niečo prinášajú.

Tento rozdiel vo financovaní rôznych typov organizácií je zásadný. Prijatie alternatívy č. 2 môže znamenať komplikácie a dokonca likvidáciu mnohých mimovládnych neziskových organizácií - súkromných neziskových inštitúcií aktívnych občanov.

Novela zákona pritom na jednej strane pomôže aktívnym občanom získať verejné informácie, ale na druhej strane nemyslí na to, že môže zlomiť väz inštitúciám aktívnych občanov – tzv. „mimovládkam“.

Otázka poskytovania informácií podľa zákona nie je jednoduchá, pričom kladie inštitúciám úlohy, ktoré nemajú nič spoločné s naplnením cieľa za účelom ktorého si organizáciu aktívni občania zriadili.

Zároveň vzniká otázka: “Kto zaplatí súkromným organizáciám náklady spojené s nezverejnením, alebo zverejnením informácií občanom?

Mimovládne organizácie vznikli za účelom naplnenia svojho stanoveného cieľa, na ktorý využívajú získané zdroje. Na tento stav si zvykli ich súkromní darcovia a dobrovoľníci, ale ako samozrejmosť to berú aj verejné inštitúcie poskytujúce verejné zdroje.

Nájdu vo vlastných zdrojoch súkromné organizácie financie potrebné pre naplnenie vízie prezentovanej v alternatíve č. 2? Bude pre súkromné subjekty zaujímavé verejné zdroje získavať? Ale aj naopak, budú verejné zdroje určené iba verejným inštitúciám?

Myslím si, že nie. 

Preto Vás v najbližších dňoch poprosím o podporu hromadnej pripomienky, ktorou sa pokúsime v rámci medzirezortného pripomienkového konania okrem iného aj odmietnuť možnú alternatívu č. 2 ako spôsob rozšírenia zoznamu povinných osôb povinných verejnosti sprístupňovať informácie podľa zákona.

Centrálny portál pre neziskový sektor už len dodáva, že link kde budete môcť podporiť hromadnú pripomienku k návrhu novely zákona prinesieme už čoskoro. Sledujte nás.


Tlačová agentúra neziskového sektora, spracované dňa 04.10.2017


< Späť