itretisektor | TANS: Rozhovor s tvorcom inštitútu charitatívnej reklamy
  • Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod neziskovými organizáciami do 31.12.2019, nadáciami a neinvestičnými fondami, ktoré vznikli do 31.10.2018

  • Zmena zákona o športe prijatá NRSR

    pripravujeme článok k popisu zmien, sledujte náš portál.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  •  
    01.01. - 31.12.2019
    Od 1.1.2019 zapisovať údaje do registra MNO v rozsahu podľa zákona o registri MNO
  •  
    01.09. - 15.12.2019
    od 1. septembra do 15. decembra je možné zabezpečiť notárske osvedčenie splnenia podmienok na prijatie 2%
  •  
    01.11. - 31.12.2019
    Povinnosť občianskych združení zaslať do 31.12.2019 údaje o organizačných jednotkách vzniknutých pred 1.1.2019

TANS: Rozhovor s tvorcom inštitútu charitatívnej reklamy

V mimoriadnej tlačovej správe sme Vás informovali o zavedení inštitútu charitatívnej reklamy do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom sme avizovali rozhovor s tvorcom uvedeného inštitútu a členom odborného tímu – advokátom JUDr. Petrom Haňdiakom.

Rozhovor s JUDr. Haňdiakom o legislatívnom procese, ale aj o tom, čo zavedenie inštitútu charitatívnej reklamy predstavuje pre neziskový sektor, prinášame nižšie.

TANS: Čo predstavuje pre neziskový sektor prijatie dlho očakávanej charitatívnej reklamy?

JUDr. Haňdiak: „V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ide o vyvrcholenie skoro 10 ročného procesu diskusie signatárov Memoranda (Filip Vagač, Pavel Hrica, Marcel Zajac, Fedor Blaščák) s MF SR o potrebnosti tohto inštitútu, hlavne pokiaľ ide o spoluprácu podnikateľov s rôznymi formami neziskových organizácií. Je potrebné si uvedomiť, že po 2% dani ide o veľmi silný zdroj prísunu finančných prostriedkov do neziskového sektora. Tak ako som spomínal v minulosti, inštitút charitatívnej reklamy považujem za jeden z pilierov zabezpečenia viaczdrojového financovania MVO, ktoré musí byť nastavené systémovo nielen pre neziskový sektor , ale aj pre štát.“

TANS: Čo je teda podstatou prijatej právnej úpravy charitatívnej reklamy?

JUDr. Haňdiak: „Navrhovanou úpravou sa zavádza u nadácií, občianskych združení, neinvestičných fondov a všeobecne prospešných spoločností oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy na charitatívne účely , a to do výšky 20 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie. Zákon zároveň ustanovuje povinnosť týchto právnych foriem použiť oslobodené príjmy iba na všeobecne prospešné účely, ktoré poznáme z mechanizmu 2% dane, ako je napríklad podpora a rozvoj športu, podpora vzdelávania, ochrana ľudských práv a pod. Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy na všeobecne prospešné účely musia MVO splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy získali. Ak MVO nepoužije oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, je povinná v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely. Na strane podnikateľa, ktorý vynaložil výdavky na charitatívnu reklamu, sú tieto výdavky daňovými výdavkami až po ich zaplatení.“

TANS: Čo však charitatívna reklama bude znamenať v praxi?

JUDr. Haňdiak: „Rozvoj a skvalitnenie spolupráce medzi MVO a podnikateľmi. To je dôležitý rámec celého nami navrhovaného inštitútu. Neziskový sektor je odkázaný v rámci svojej činnosti na vlastnú prezentáciu, marketing, na spoluprácu s darcami ako aj podnikateľmi. Ako protihodnotu však okrem plnenia verejnoprospešného účelu má veľký záujem vyjadriť aj vďaku za pomoc (dar) a takisto reklamou príslušnému podnikateľovi ukázať verejnosti, kto podporil jeho činnosť a takto vytvoriť určitú protihodnotu k získaným finančným prostriedkom. Veľmi dôležitou skutočnosťou je aj to, že každá MVO si sama zvolí formu charitatívnej reklamy. Neziskové organizácie si tak sami začnú vytvárať vlastné marketingové nosiče, na ktorých budú prezentované reklamy podnikateľských subjektov. Môže ísť o reklamy na webovej stránke, vo vydaných publikáciách a pod. Tým, že tieto príjmy sú do výšky 20.000 EUR plne oslobodené od dane na strane MVO a na strane podnikateľov ide plná suma do nákladov, vytvorili sme obojstranne motivačný model. A to je presne to, čo sme potrebovali. Teraz to bude už len na vzájomnom sa približovaní oboch sektorov – podnikateľského a neziskového.“

TANS: V poslednom období sa v neziskovom sektore začali ozývať hlasy, či by nebolo dobré vrátiť odpočítateľnú položku zo základu dane tak, ako to bolo kedysi pred daňovou reformou. Nad touto alternatívou ste neuvažovali?

JUDr. Haňdiak: „Myslím si, že táto téma je minulosťou a v súčasnom nastavení financovania tak, ako sa nám to podarilo nastaviť, by išla proti samotnému neziskovému sektoru. Skôr sa treba pozerať dopredu a hľadať také parametre financovania, ktoré v dnešnej dobe pomôžu neziskovým organizáciám skvalitňovať svoju činnosť, a tak si vytvárať v systéme viaczdrojového financovania vlastné zdroje na svoju činnosť. Ak si to rozmeníme na drobné, potrebujeme skvalitniť a zjednodušiť systém prideľovania štátnych dotácií MVO. V tomto prípade ide vzťah štát – neziskový sektor. Tu vnímam veľkú úlohu pre Úrad splnomocnenca vlády pre občiansku spoločnosť, ktorý by mal vstúpiť do tejto témy a byť lídrom pri komunikácií so štátom, ako tieto parametre nastaviť a hlavne zjednodušiť. To vidím ako veľmi veľkú a potrebnú vec pre financovanie MVO z pohľadu štátnych dotácií. Dve percentá z dane a charitatívna reklama sú inštitúty, kde o výsledku množstva financií pre MVO rozhoduje kvalita vzťahu medzi podnikateľským a neziskovým sektorom. Pokiaľ ide o občiansku spoločnosť – občanov – v praxi dlhodobo funguje finančná zložka darcovstvo, ktorá bola motivačne včlenená aj do mechanizmu 2% dane. Myslím, že tieto piliere financovania MVO sú nastavené systémovo a proaktívne, čím sa nám postupne darí toľko diskutované viaczdrojové financovanie uviesť do reálneho života.“

TANS: To znamená, že proces vytvárania finančných tokov pre MVO je uzatvorený?

JUDr. Haňdiak: „Momentálne ďalej pokračujeme v rokovaniach ohľadom spustenia prvej charitatívnej lotérie na Slovensku. To by mal byť zdroj financovania, ktorý môžeme zaradiť pod finančný zdroj získavaný v prostredí občianskej spoločnosti. Popri darcovstve by takto mohol vzniknúť druhý podporný finančný zdroj, ktorý by opäť priniesol do neziskového sektora ďalší zdroj príjmov. Ak by sa nám to podarilo, aj v tomto prostredí by sme disponovali dvoma silnými piliermi pre financovanie neziskového sektora. A samozrejme v krátkej dobe opäť otvoríme otázku inej zárobkovej činnosti a podnikania. Je to oblasť finančných zdrojov, ktoré získavajú samotné MVO a ktoré by sme radi takisto posunuli ďalej. Považujem to za dôležitý nástroj pre MVO, a preto bude potrebné so štátom o tejto téme diskutovať.“

Zdroj: Tlačová agentúra neziskového sektora 

Spracovala: Mgr. Lenka Michalovičová, 13. 12. 2017 


< Späť