itretisektor | Vedenie účtovníctva v zahraničnej organizačnej zložke zriadenej na území Slovenskej republiky
  • ***Vyberanie členských príspevkov od iných osôb ako členov***

    O tom, či športová organizácia (občianske združenie) musí vyberať ročný členský poplatok aj od osôb, ktoré síce majú príslušnosť k organizácii (napr. formou registrácie alebo dobrovoľnícky vzťah) ale nie sú členmi tohto združenia, si môžete prečítať v prípadovej štúdii.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Žiadne udalosti.

Vedenie účtovníctva v zahraničnej organizačnej zložke zriadenej na území Slovenskej republiky

V nasledujúcom účtovnom období sa potom vykoná spätné preúčtovanie pohľadávky alebo záväzku z účtu 378 alebo 379 na účet 395.

Účtovanie o majetku a záväzkoch v cudzej mene

Pri účtovaní o majetku a záväzkoch v cudzej mene bude účtovná jednotka (organizačná zložka) postupovať podľa § 24 zákona o účtovníctve, t. j. majetok a záväzky sa budú prepočítavať na slovenskú menu kurzom NBS, prípadne komerčným kurzom a vyčíslia a zaúčtujú sa kurzové rozdiely (rovnako ako iné slovenské podnikateľské subjekty vo vzťahu k zahraničiu).

Organizačná zložka a účtovná závierka

Podľa § 57 ods. 2 postupov účtovania sa na účte 395 – Vnútorné zúčtovanie účtujú vzťahy medzi jednotlivými vnútornými organizačnými útvarmi účtovnej jednotky v závislosti od organizácie účtovníctva účtovnej jednotky. Tento účet pri uzavieraní účtovných kníh nemá zostatok. Keďže v praxi tento účet častokrát zostatok vykazuje, podľa svojej povahy pohľadávku alebo záväzok, účtovné jednotky ho musia preúčtovať na iný účet, napr. na účet 378 – Iné pohľadávky (v prípade pohľadávky) alebo na účet 379 – Iné záväzky (v prípade záväzku), aby sa mohol vykázať v súvahe účtovnej jednotky (organizačnej zložky).

Účet 395 pri uzavieraní účtovných kníh nesmie vykazovať zostatok

Ak organizačná zložka nerealizuje výkony voči tretím osobám, aj tak by mala svoju činnosť, ktorú vykonáva, premietnuť do účtovníctva vo forme výkonov. Vychádza sa pritom zo základnej ekonomickej podstaty výnosov v účtovníctve, podľa ktorej výnosy v účtovníctve sú náhrady za vynaložené náklady.

Vnútropodnikové (vnútroorganizačné), výkony by mali byť ocenené vo vnútropodnikových cenách (vlastné náklady), zvýšené o priemernú ziskovú prirážku a na základe interných dokladov, napr. vnútropodnikových faktúr, by sa mali zaúčtovať v prospech výnosov, napr. v prospech účtu 648 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, prípadne účet 602 – Tržby z predaja služieb, pretože vecne ide o poskytovanie služieb. Súvzťažným účtom by mal byť účet 395 – Vnútorné zúčtovanie.

Organizačná zložka môže realizovať svoje výkony:

a) voči iným subjektom (tretím osobám),

b) vo vnútri podniku, voči ostatným vnútroorganizačným (vnútropodnikovým) útvarom, v tomto prípade voči svojmu zriaďovateľovi, ktorý jej na tento účel vopred alebo priebežne poskytuje finančné prostriedky.

Ak organizačná zložka vykonáva činnosť voči tretím osobám, bude o svojich výkonoch účtovať v účtovej triede 6 – Výnosy bežným spôsobom.

Pri vykonávaní činnosti, na ktorú bola organizačná zložka zriadená, vznikajú organizačnej zložky rôzne druhy nákladov: materiálové náklady, mzdové náklady, náklady na energiu, plyn, vodu, telefón, nájomné atď. Tieto náklady sa v organizačnej zložke účtujú priebežne tak, ako vznikajú obvyklým spôsobom na príslušné nákladové účty z účtovej triedy 5 – Náklady na základe externých alebo interných účtovných dokladov (mzdy zamestnancom).

Finančné prostriedky, ktoré zriaďovateľ poskytuje organizačnej zložke priebežne (opakovane), organizačná zložka nevracia, ale je povinná za ne vykonávať určitú činnosť. Ich príjem by sa mal účtovať ako záväzok, napr. prostredníctvom účtu 395 – Vnútorné zúčtovanie.

Podnikanie zahraničných osôb upravuje Obchodný zákonník v § 21 až § 26. Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské právne subjetky, ak zo zákona nevyplýva niečo iné. Podľa Obchodného zákonníka zahraničnou osobou sa rozmumie fyzická osoba alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom mimo územia SR.

Rovnako sa na zahraničné osoby vzťahujú právne predpisy z oblasti účtovníctva, ktoré však konkrétne vedenie účtovníctva zahraničných osôb neupravujú, preto musia organizačné zložky pri vedení účtovníctva postupovať podľa predpisov platných pre slovenské podnikateľské subjekty.

V praxi najviac problematické je vedenie účtovníctva zahraničnej osoby, ktorá na území SR vykonáva iba podpornú činnosť hlavnej podnikateľskej činnosti zahraničného zriaďovateľa. Preto v našom príspevku sa budeme venovať vedeniu účtovníctva tejto skupiny organizačných zložiek na našom území a poskytnúť praktický návod na jeho vedenie.

Základná právna norma upravujúca účtovníctvo v SR

Základnou právnou normou upravujúcou vedenie účtovníctva v Slovenskej republike je zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva a rozsah, obsah a preukázateľnosť účtovnej závierky.

Na koho sa zákon o účtovníctve vzťahuje

Zákon o účtovníctve sa vzťahuje na:

1. právnické osoby, ktoré majú sídlo na území SR. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka právnickými osobami sú:

a) združenia fyzických alebo právnických osôb (napr. verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvá, záujmové združenia právnických osôb, občianske združenia, politické strany a politické hnutia, cirkevné a náboženské združenia, pozemkové spoločenstvá atď.),

b) účelové združenia majetku (napr. nadácie),

c) jednotky územnej samosprávy (napr. obec, vyšší územný celok),

d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napr. štátne podniky, štátne peňažné ústavy, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, obecné podniky zriaďované obcami, právnické osoby zriaďované zákonom, napr. Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Spoločenstvo vlastníkov bytov, Sociálna poisťovňa, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby atď.),

2. zahraničné osoby, ak na území SR podnikajú alebo vykonávajú inú činnosť podľa osobitných predpisov; zákon sa odvoláva na § 21 Obchodného zákonníka,

3. fyzické osoby, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Účtovné jednotky

Všetky vyššie uvedené osoby pre účely zákona o účtovníctve sa považujú za účtovnú jednotku. V prípade, ak si daňovník neuplatní daňové výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ale ich uplatní percentom z príjmov v zmysle zákona o dani z príjmov (§ 6 ods. 10), nepovažuje sa takýto daňovník za účtovnú jednotku a zákon o účtovníctve sa naňho nevzťahuje. Daňovník však počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.

Zahraničné osoby

Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné.

Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR.

Podnikaním zahraničnej osoby na území SR sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území SR. Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území SR vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

Výnimku z uvedeného všeobecného pravidla tvoria fyzické osoby s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v inom členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré podnikajú na území Slovenskej republiky. Tieto fyzické osoby nemajú povinnosť zápisu do obchodného registra a pozerá sa na ne ako na podnikateľov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto ustanovenie § 21 ods. 5 nadobudlo účinnosť od 1. 5. 2004, t. j. od platnosti zmluvy o pristúpení SR k Európskym spoločenstvám.

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky zaniká ku dňu výmazu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky z obchodného registra. Návrh na výmaz podáva zahraničná osoba.

Náležitosti v obchodných dokumentoch

V obchodných dokumentoch týkajúcich sa podniku zahraničnej osoby alebo jeho organizačnej zložky je zahraničná osoba povinná okrem údajov podľa § 3a Obchodného zákonníka uvádzať aj údaj o zápise podniku alebo organizačnej zložky podniku do obchodného registra.

Podľa § 3a Obchodného zákonníka každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (obchodné dokumenty) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. Tieto údaje je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

Majetková účasť zahraničných osôb v slovenských právnických osobách

Podľa § 24 Obchodného zákonníka zahraničná osoba sa môže za účelom podnikania podielať na založení slovenskej právnickej osoby alebo sa zúčastňovať ako spoločník alebo člen v slovenskej právnickej osobe už založenej, môže tiež sama slovenskú právnickú osobu založiť. Zahraničné osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako slovenské osoby. Slovenská právnická osoba môže byť založená len podľa slovenského práva, ak zákon alebo právo Európskych spoločenstiev neustanovuje inak.

Dve skupiny organizačných zložiek

Organizačné zložky, ktoré fungujú na území SR, možno podľa obsahu ich činnosti rozdeliť do dvoch skupín.

Prvú skupinu tvoria organizačné zložky, ktoré vykonávajú na území SR podnikateľskú činnosť v plnom rozsahu a výkony svojej činnosti realizujú aj voči tretím osobám, t. j. mimo účtovnej jednotky (organizačnej zložky).

Druhú skupinu tvoria organizačné zložky, ktoré vykonávanú činnosť v rámci podnikania na území SR nerealizujú až do konečnej fázy, t. j. voči tretím osobám, ale vykonávajú iba činnosť slúžiacu na podporu podnikateľskej činnosti svojho zriaďovateľa v zahraničí. Všetky realizačné aktivity voči tretím osobám vykonáva zahraničný zriaďovateľ a organizačnej zložke poskytuje na túto činnosť určité finančné sumy.

Vecná činnosť takýchto organizačných zložiek spočíva napríklad v prieskume trhu, sprostredkovaní obchodov, reklamnej činnosti v prospech zahraničného zriaďovateľa atď.

Problémom v praxi je najmä účtovanie organizačných zložiek patriacich do druhej skupiny.

Financovanie organizačných zložiek

Podľa poznatkov z praxe existujú dva spôsoby financovania organizačných zložiek:

1.    zriaďovateľ poskytne na začiatku pri vzniku organizačnej zložky jednorazovo finančné prostriedky na výdavky spojené s jej vznikom, ďalšie finančné prostriedky si organizačná zložka získava v rámci podnikateľskej činnosti,

2.    v druhom prípade zriaďovateľ poskytuje finančné prostriedky na činnosť organizačnej zložky opakovane. Tento spôsob financovania sa obyčajne viaže na súpis potrieb úhrady nákladov súvisiacich s prevádzkovaním činnosti organizačnej zložky.

Požiadavky na vedenie účtovníctva podľa Obchodného zákonníka

Podľa § 35 Obchodného zákonníka podnikatelia sú povinní viesť účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom (tým je zákon o účtovníctve).

Podľa § 36 Obchodného zákonníka, podnikatelia zapísaní v obchodnom registri účtujú v sústave podvojného účtovníctva o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku.

Podľa § 37 Obchodného zákonníka podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva o príjmoch a výdavkoch, obchodnom majetku, ako aj o záväzkoch tak, aby bolo možné zistiť čisté obchodné imanie a výsledok hospodárenia.

Podnikatelia, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri, môžu dobrovoľne účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pokiaľ v nej budú účtovať po celé účtovné obdobie.

Z uvedeného vyplýva, že zahraničná fyzická osoba s bydliskom v niektorom z členských štátov Európskej únie alebo v inom členskom štáte Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá podniká na území Slovenskej republiky, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, pokiaľ samozrejme nebude zapísaná v obchodnom registri, v tom prípade musí účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Postupy účtovania pre podnikateľov

Účtovné jednotky – podnikatelia, ktoré sú povinné účtovať v sústave podvojného účtovníctva, musia účtovať podľa opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania). To znamená, že aj zahraničné organizačné zložky musia viesť účtovníctvo podľa citovaných postupov účtovania. Účtovanie organizačnej zložky nie je v postupoch účtovania špecificky upravené, a preto pri vedení účtovníctva musí postupovať v súlade so zákonom o účtovníctve a postupmi účtovania, teda v súlade s predpismi platnými v SR.

Účtovníctvo v organizačnej zložke

Organizačná zložka je účtovnou jednotkou a pri vzniku by mala zostaviť otváraciu súvahu. Táto povinnosť účtovným jednotkám vyplýva z § 17 ods. 7 písm. a) zákona o účtovníctve. V otváracej súvahe budú uvedené finančné prostriedky, ktoré organizačnej zložke poskytol zriaďovateľ na založenie, prípadne iný majetok, ktorý jej poskytne zriaďovateľ. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve organizačná zložka ku dňu svojho vzniku musí otvoriť účtovné knihy. Medzi prvé účtovné prípady v organizačnej zložke patrí účtovanie o prijatých finančných prostriedkoch poskytnutých zriaďovateľom. O prijatých finančných prostriedkoch by mala organizačná zložka účtovať ako o vlastnom zdroji financovania delimitovanom zriaďovateľom. Prijaté finančné prostriedky sa zaúčtujú na stranu Má dať účtu 211 – Pokladnica alebo 221 – Bankové účty súvzťažne s účtom vlastného imania, napr. účet 413 – Ostatné kapitálové fondy. Týmto spôsobom je možné účtovať o finančných prostriedkoch pridelených na založenie organizačnej zložky ako o kapitálovom vklade a nie o dotácii (mnohé organizačné zložky tak účtujú), pretože o dotáciu nejde.

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Príjem jednorazového vkladu od zriaďovateľa

a) v hotovosti

211

413

b) na bankový účet

221

413

Finančné prostriedky, ktoré zriaďovateľ poskytuje organizačnej zložke priebežne (opakovane), organizačná zložka nevracia, ale je povinná za ne vykonávať určitú činnosť. Ich príjem by sa mal účtovať ako záväzok, napr. prostredníctvom účtu 395 – Vnútorné zúčtovanie.

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Príjem peňažných prostriedkov priebežne počas účtovného obdobia

a) v hotovosti

211

395

b) na bankový účet

221

395

Pri vykonávaní činnosti, na ktorú bola organizačná zložka zriadená, vznikajú organizačnej zložky rôzne druhy nákladov: materiálové náklady, mzdové náklady, náklady na energiu, plyn, vodu, telefón, nájomné atď. Tieto náklady sa v organizačnej zložke účtujú priebežne tak, ako vznikajú obvyklým spôsobom na príslušné nákladové účty z účtovej triedy 5 – Náklady na základe externých alebo interných účtovných dokladov (mzdy zamestnancom).

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Mzdové náklady zamestnancom organizačnej zložky

521

331

2.

Zákonné sociálne poistenie

524

336

3.

Náklady spojené so zriadením organizačnej zložky

a) právne služby

518

321

b) správne poplatky, kolky

538

211

c) cestovné vyplatené v hotovosti atď.

512

211

4.


Aktivácia zriaďovacích nákladov, ak ich suma presiahne 50 000 Sk

041

623

5.


Zaradenie zriaďovacích nákladov do dlhodobého nehmotného majetku

011

041

6.

Nákup kancelárskych a čistiacich potrieb v hotovosti

501

211

7.

Faktúra za spotrebu elektrickej energie

502

321

8.

Faktúra za telefón

518

321

9.


Nájomné za kancelárske priestory
atď.

518

321

Organizačná zložka môže realizovať svoje výkony:

a) voči iným subjektom (tretím osobám),

b) vo vnútri podniku, voči ostatným vnútroorganizačným (vnútropodnikovým) útvarom, v tomto prípade voči svojmu zriaďovateľovi, ktorý jej na tento účel vopred alebo priebežne poskytuje finančné prostriedky.

Ak organizačná zložka vykonáva činnosť voči tretím osobám, bude o svojich výkonoch účtovať v účtovej triede 6 – Výnosy bežným spôsobom.

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Odberateľská faktúra za realizované výkony alebo služby

311

60x

2.

Inakso úhrady od oberateľov na bankový účet

221

311

3.


Tržba za predaný tovar
atd.

211

604

Ak organizačná zložka nerealizuje výkony voči tretím osobám, aj tak by mala svoju činnosť, ktorú vykonáva, premietnuť do účtovníctva vo forme výkonov. Vychádza sa pritom zo základnej ekonomickej podstaty výnosov v účtovníctve, podľa ktorej výnosy v účtovníctve sú náhrady za vynaložené náklady.

Vnútropodnikové (vnútroorganizačné), výkony by mali byť ocenené vo vnútropodnikových cenách (vlastné náklady), zvýšené o priemernú ziskovú prirážku a na základe interných dokladov, napr. vnútropodnikových faktúr, by sa mali zaúčtovať v prospech výnosov, napr. v prospech účtu 648 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť, prípadne účet 602 – Tržby z predaja služieb, pretože vecne ide o poskytovanie služieb. Súvzťažným účtom by mal byť účet 395 – Vnútorné zúčtovanie.

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Zúčtovanie vnútropodnikovej faktúry voči zriaďovateľovi

395

602, 648

Účet 395 pri uzavieraní účtovných kníh nesmie vykazovať zostatok

Podľa § 57 ods. 2 postupov účtovania sa na účte 395 – Vnútorné zúčtovanie účtujú vzťahy medzi jednotlivými vnútornými organizačnými útvarmi účtovnej jednotky v závislosti od organizácie účtovníctva účtovnej jednotky. Tento účet pri uzavieraní účtovných kníh nemá zostatok. Keďže v praxi tento účet častokrát zostatok vykazuje, podľa svojej povahy pohľadávku alebo záväzok, účtovné jednotky ho musia preúčtovať na iný účet, napr. na účet 378 – Iné pohľadávky (v prípade pohľadávky) alebo na účet 379 – Iné záväzky (v prípade záväzku), aby sa mohol vykázať v súvahe účtovnej jednotky (organizačnej zložky).

Účtovné súvzťažnosti:

MD

D

1.

Prevod zostatku účtu 395 na účet 378 (pohľadávka)

378

395

2.

Prevod zostatku účtu 395 na účet 379 (záväzok)

395

379

V nasledujúcom účtovnom období sa potom vykoná spätné preúčtovanie pohľadávky alebo záväzku z účtu 378 alebo 379 na účet 395.

Účtovanie o majetku a záväzkoch v cudzej mene

Pri účtovaní o majetku a záväzkoch v cudzej mene bude účtovná jednotka (organizačná zložka) postupovať podľa § 24 zákona o účtovníctve, t. j. majetok a záväzky sa budú prepočítavať na slovenskú menu kurzom NBS, prípadne komerčným kurzom a vyčíslia a zaúčtujú sa kurzové rozdiely (rovnako ako iné slovenské podnikateľské subjekty vo vzťahu k zahraničiu).

Organizačná zložka a účtovná závierka

Na konci účtovného obdobia organizačná zložka postupuje obvyklým spôsobom, t. j. zostaví účtovnú závierku, vyčísli výsledok hospodárenia pred zdanením, mimoúčtovne zistí základ dane a zaúčtuje daň z príjmov (v prípade vzniku dane, o strate sa neúčtuje), zostaví účet ziskov a strát, uzatvorí účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku (súvahu, výkaz ziskov a strát a poznámky).


< Späť