itretisektor | Prichádza čas na verejnú diskusiu o postavení neziskového sektora

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Termín vypracovania určí najvyšší orgán týchto subjektov, najneskôr do 30.júna 
    30.06. - 30.06.2018
    Vypracovanie výročnej správy - neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy
  • v prípade, že športová organizácia mala dve bezprostredne po sebe nasledujúce obdobia príjem zo štátneho rozpočtu viac ako 50.000 EUR ročne 
    30.06. - 30.06.2018
    Obsadenie funkcie kontrolóra - športová organizácia
  • Financie z daňových priznaní môžu chodiť na účty prijímateľom aj v iných dátumoch – v závislosti od toho, kedy má daňovník termín na podanie daňového priznania.  
    30.06. - 30.06.2018
    Prijímanie poukázaných 2% na účty prijímateľov
  • Ročná účtovná závierka musí byť overená audítorom a uložená vo verejnej časti registra účtovných závierok. 
    15.07. - 15.07.2018
    Uloženie ročnej účtovnej závierky - neziskové organizácie, nadácie, neinvestičné fondy.
  • Výročná správa sa ukladá do verejnej časti registra účtovných závierok. 
    15.07. - 15.07.2018
    Uloženie výročnej správy - neziskové organizácie, nadácie a neinvestičné fondy.
  • Povinnosť zverejniť a uložiť výročnú správu v registri účtovných závierok do 15 dní po prerokovaní najvyšším orgánom športovej organizácie, najneskôr do 31. júla nasledujúceho kalendárneho roka po skončení účtovného obdobia 
    31.07. - 31.07.2018
    Uloženie výročnej správy - športové organizácie
  • registrácia do zoznamu prijímateľov na základe splnených predpokladov 
    01.09. - 15.12.2018
    Osvedčenie splnenia podmienok na 2% dane

Prichádza čas na verejnú diskusiu o postavení neziskového sektora

Nastal čas na verejnú diskusiu o postavení neziskového sektora a o jeho partnerstve s podnikateľským a štátnym sektorom.

Vývoj neziskového sektora po roku 1990 v oblasti legislatívy kopíroval spôsob, akým tento sektor skutočne vznikal. Urýchlene prijatie zákona o združovaní občanov v roku 1990 sa stalo základom pre rozvoj práv ľudí združovať sa na rôzne činnosti. Následná novela Občianskeho zákonníka priniesla do právneho poriadku právnu formu nadácií a záujmových združení právnických osôb. Tento legislatívny základ tu fungoval približne šesť rokov, kedy samotný sektor využíval voľnosť týchto úprav a vytváral si vlastné normy, na podklade ktorých fungovali všetky uzákonené právne formy. K tomu ak pridáme organizácie s medzinárodným prvkom, ktoré prežili nielen socialistickú legislatívu, ale sú súčasťou aj dnešného právneho poriadku, dospejem k uzatvorenému systému právnických osôb, ktoré svojou nejednoznačnou úpravou vyprofilovali rôznu zmes organizácií, ktoré si prispôsobovali výklady platných zákonov svojim predstavám, čím nám postupne na Slovensku vznikalo vyše 4. 000 nadácií, ktoré realizovali nielen činnosť rozdeľovania peňazí, ale aj činnosť združení prejavujúcu sa v rôznych formách.

Až nový zákon o nadáciách vniesol do relatívne pokojných vôd neziskového sektora otvorenie verejnej diskusie o ďalšom smerovaní právnych foriem pôsobiacich v neziskovom sektore. Zníženie počtu nadácií na niekoľko desiatok bolo významným zásahom do budovania finančných inštitúcií neziskového sektora.

Nový zákon o nadáciách, priniesol do neziskového prostredia po prvýkrát jednoznačné ukotvenie právnej formy nadácie ako združenia majetku. Predmetný zákon novým spôsobom upravil nadácie ako tzv. banky tretieho sektora a určil im úloha finančnej inštitúcie, ktorá spravuje a následne prerozdeľuje prostriedky pre iné právne formy pôsobiace v treťom sektore. Súčasne zákon zaviedol inštitút nadačného fondu, ktorý sa stal osvedčeným nástrojom pre spoluprácu nadácií s tretími osobami.

Popri týchto procesoch do právneho poriadku vstúpili nové formy organizácií ako neinvestičné fondy, všeobecne prospešné organizácie, ktoré dotvorili vecné ukotvenie v neziskovom sektore pôsobiacich osôb tak, aby každá z nich mala jednoznačne vymedzenie, pre aký typ činnosti je predmetná právna forma vhodná.

Samozrejme, súčasťou týchto zmien bola aj diskusia o daňovom režime týchto právnických osôb. Vývoj daňovej legislatívy nakoniec zrovnoprávnil režim podnikania u všetkých právnických osôb, ale súčasne pre neziskové organizácie oslobodil ostatné ( nepodnikateľské príjmy). Najväčším prínosom je vytvorenie prerozdeľovania finančných prostriedkov prostredníctvom asignácie mechanizmu 2% dane, ktorá sa stala jedným z nosných pilierov pre financovanie neziskového sektora.

Aktuálny vývoj naznačuje, že je potrebné uvedomiť si vzrastajúcu silu neziskového sektora voči svojim prirodzeným partnerom a to štátnemu a podnikateľskému sektoru. Postupná profesionalizácia služieb a ľudí pracujúcich v neziskovom prostredí dokumentuje nevyhnutnosť diskusie o postavení neziskového sektora v spoločnosti, a jeho úlohách, ktoré je schopný plniť v tzv. originálnej kompetencii. Tento moment nevyhnutne vyvoláva otázku, aby došlo k oficiálnej diskusii s oboma sektormi o postavení neziskového sektora, o jeho hlavných úlohách voči spoločnosti. Bolo by potrebné, jednoznačne poznať základné princípy, z ktorých odvodzujeme postavenie neziskového sektora, určiť jednoznačné partnerstvo s oboma ostatnými sektormi vrátane definovanie hlavných úloh pre spoluprácu. Neziskový sektor neprešiel procesom kapitalizácie ako iné zahraničné sektory, neprešiel ani systémom privatizácie ako podnikateľské subjekty, ale nastal čas, aby sa verejne začalo diskutovať o procese transformácie niektorých služieb do originálnej kompetencie neziskových organizácií, aby sa štát spoliehal nielen na profesionalitu podnikateľských služieb, ale aby prostredníctvom verejných transformačných projektov dal možnosť vstupovať do plnenia tých služieb na úrovni štátu a obcí, ktoré dnes vie lepšie zabezpečovať práve neziskový sektor.

Takýmto spôsobom štát vyhlási verejné tendre nielen na zabezpečenie tých činností, kde dominanciu majú podnikateľské subjekty, ale aj neštátne subjekty, ktoré z pohľadu kvality poskytovania služieb sú rovnako kvalitné, prípadne kvalitnejšie ako doterajší prevádzkovatelia zo strany štátu alebo obce. Proces transformácie by určite vytvoril priestor pre postupné posilňovanie neziskovej infraštruktúry, aspoň sčasti by zrovnoprávnil kapitálové procesy prebiehajúce v oboch sektoroch a súčasne by z hľadiska nasledujúcich rokov naštartoval proces skvalitňovanie služieb, ušetrenia nákladov zo strany štátu ako aj zabezpečenia vyššej efektivity vykonávaných činností neštátnymi subjektmi.

Pravdepodobne dozrel čas, aby dôležité sektory v oblastiach sociálnej, zdravotnej, kultúrnej, športovej, životného prostredia, vedy a výskumu, vzdelávania jednoznačne určili, ktoré činnosti majú jednoznačne neziskový charakter, ktoré činnosti sa v predmetných oblastiach vykonávajú na podnikateľskej platforme a pristúpili k verejnej diskusii o financovaní týchto oblastí, aby štátny a podnikateľský sektor podporili vytvorenie kvalitného a hlavne rovnocenného financovania neštátnych subjektov, transformáciu verejnoprospešných služieb medzi neštátne subjekty a prostredníctvom verejných súťaží obdobne ako v podnikateľskom sektore vybrať najkvalitnejšieho a najlacnejšieho poskytovateľa verejnoprospešných služieb, ktorý ušetrí štátu finančné zdroje, ktoré štát míňa na duálne poskytovanie financií v mnohých prípadoch diskriminačným spôsobom. Je dôležité , aby vo verejnosti zarezonovali princípy, na ktorých je postavený neziskový sektor a ktoré by mali byť oporou pre odpovede na rôzne otázky vo vzťahu k partnerskému postaveniu troch veľkých sektorov, ktoré tvoria základné piliere našej spoločnosti. Dnes stojí splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť pred úlohou prípravy strategického materiálu o postavení občianskej spoločnosti a jej potencionálnom rozvoji. Kedy,  ak nie teraz a kto, ak nie samotní zástupcovia neziskového sektora vrátane splnomocnenca ukážu ako ďalej . . . 

JUDr. PETER HAŇDIAK  - Advokát a člen Centrálnej rady neziskového sektora


< Späť