itretisektor | Stanovisko Filipa Vagača k otázke Splnomocnenca pre občiansku spoločnosť
  • Postup krokov na registráciu do Zoznamu prijímateľov - zaktualizovaný

    Viac informácií môžete nájsť v tlačovej správe, uverejnenej v dolnej časti portálu.
  • ***Zdaňovanie autorských odmien po novom***

    Vypracovali sme pre Vás odborný článok, zameraný na zmeny týkajúce sa zdaňovania autorských odmien.
  • Prečo „novela zákona o športe“ nemení postavenie profesionálnych športovcov?

    Viac na túto tému v odbornom článku.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • Žiadne udalosti.

Stanovisko Filipa Vagača k otázke Splnomocnenca pre občiansku spoločnosť

Otázka splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti je na stole príliš dlho a nič nenasvedčuje tomu, že keď sa aj tento už skoro gordický uzol roztne, príde k ozajstnému posunu v rozvoji občianskej spoločnosti. Ale o tom až o chvíľu.

Keď mi v júli minulého roku písal Boris Strečanský, že pani premiérka zvoláva okrúhly stôl mimovládnych organizácií, aby im oznámila, že bude ustanovený splnomocnenec, povedal som si, že možno prídu lepšie časy a niečo sa naozaj zmení. Na stretnutie som neprišiel. Z Talianska to nie je až tak blízko, aby som to stihol. Zo zápisu stretnutia som sa dozvedel, že bola zriadená pracovná skupina, ktorá mala pripraviť podklady pre vytvorenie základnej koncepcie a štatútu splnomocnenca. Podľa účastníkov stretnutia o prácu v tejto skupine nebol až tak silný záujem. Vidina čiernej práce písania dokumentov nikoho nepriťahovala... Zavolal som, spýtal sa, či netreba pomôcť. A tak som sa stal prvým podporovateľom a priateľom pracovnej skupiny. Pomohol som pri písaní štatútu, pri vytváraní koncepcie splnomocnenca. Nič viac, nič menej. Tento priestor bol isto otvorený pre kohokoľvek, kto sa zúčastnil stretnutia. Myslím, že ho nikto nevyužil...

Bol som však pri tom a tak by som rád pripojil dve poznámky k samotnému procesu tvorby návrhu štatútu (myslím, že mandát pracovnej skupiny nesiaha ďalej ako k návrhu...).

Ako som už spomínal vyššie, celý proces trvá neuveriteľne dlho. Nerozumiem tomu, prečo vytvorenie takéhoto návrhu potrebuje 6 mesiacov a to ešte isto nie sme na konci cesty. Rozumiem tomu, že v tomto štáte politici riešia veľmi dôležité veci. Niektoré sa nás občanov týkajú viac, niektoré menej, niektoré vôbec. Napríklad taký generálny prokurátor. Som rád, že nebol zvolený pán Trnka a dúfam, že ani zvolený nebude. Držím v tom pani premiérke prsty a dúfam, že nájde spôsob, ako tomu zabrániť. Viem, že to bol jeden z pádnych dôvodov, kvôli ktorému téma splnomocnenca úplne zastala, lebo nebol čas zaoberať sa občianskou spoločnosťou. No a tu by som sa rád dostal k svojej druhej poznámke. Nie som si istý nakoľko je téma rozvoja občianskej spoločnosti v súčasnosti aj témou politickou. Zriadenie úradu splnomocnenca nie je totižto o tom, či bude na úrade vlády o jedného úradníka viac alebo menej. Ak ide tejto vláde o naozajstnú účasť občanov v spravovaní spoločnosti, jeden úradník tomu nepomôže. Pomôže tomu podľa môjho názoru politický program, skutočná predstava, čo to bude znamenať na politickej mape, aké zmeny sa udejú v kompetenciách jednotlivých ministerstiev, akú „moc“ dostane občan, aké finančné prostriedky budú vyčlenené na proces vťahovania občanov do veci verejných a ktoré iniciatívy budú v rámci rozvoja občianskej spoločnosti podporené. A nositeľom tohto programu nemôže byť tretí sektor. On si ho totižto bude vytvárať, či sa to vláde bude páčiť alebo nie. Na to, aby sme však boli schopní uveriť, že to táto vláda s nami myslí ináč, ako tá predošlá, musí sa stať táto vláda tvorcom a nositeľom takéhoto programu. Alebo aspoň zadefinovať politickou objednávkou základné rámce kompetencií. A o tom som zatiaľ politikov hovoriť nepočul. Predstava, že takýto program vytvorí úradník, ktorý ho vzápätí aj presadí v rámci politickej scény je natoľko naivná, že až nemôže byť pravdivá. Práve preto si myslím, že je potrebné spolu zo zriadením úradu splnomocnenca hovoriť aj o predstave politickej agendy, ktorú má táto funkcia napĺňať a musí byť vopred jasné, aké bude zadanie od politických strán, aké budú kompetencie na to, aby toto zadanie mohol napĺňať a aká bude podpora z prostredia jednotlivých koaličných strán pre splnenie tohto poslania. Nositeľom rozvoja občianskej spoločnosti nemôže byť úradník, nositeľom musí byť politik. O občianskej spoločnosti hovorí iba jedna politička a zvyšok koalície zaryto mlčí. Deliť sa o moc nie je jednoduché. No a keď si tak prechádzam diskusie vo verejnom priestore za posledného pol roka, tak táto téma sa tam isto neobjavila. Myslím, že prichádza čas, kedy ju tam budeme musieť znova začať prinášať. Tento vzorec je však starý, známy a ošúchaný. Aspoň vieme, na čom sme....


Filip Vagač


< Späť