itretisektor | Splnomocnenec Vagač: " Štát musí pomenovať problémy, ktoré chce riešiť cez tretí sektor "
  • ***Povinnosť zverejniť presnú špecifikáciu použitia 2% v Obchodnom vestníku - najneskôr do 31.05.2016***

    Prijímatelia pozor, špecifikáciu použitia prijatého podielu zaplatenej dane nestačí len zaslať na zverejnenie do 31.05.2016. V tomto termíne už musí byť zverejnená! Viac v prípadovej štúdii.
  • ***Návrhy novely Školského zákona ako aj Zákona č. 553/2003 Z.z. – schválené vládou SR***

    Viac informácii je možné nájsť v tlačovej správe.
 

Vyhľadávanie 2%

Kalendár

  • len tie MNO, ktorých úhrn 2% za rok 2014 je vyšší ako 3 320 EUR.  
    15.05. - 31.05.2016
    Povinnosť zverejniť presnú špecifikáciu použitia 2% v Obchodnom vestníku

Splnomocnenec Vagač: " Štát musí pomenovať problémy, ktoré chce riešiť cez tretí sektor "

V úvode svojej reakcie by som sa chcel poďakovať Centrálnemu portálu pre neziskový sektor za otvorenie diskusie k splnomocnencovi a za poskytnutie priestoru pre rozličné stanoviská a názory k tejto téme. Pokladám takúto diskusiu za veľmi zdravú a budem rád, keď bude pokračovať aj ďalej v rozličných témach, ktoré pre nami spoločne stoja.

Dovoľte mi na záver zareagovať na niektoré otázky, ktoré v tejto diskusií zazneli:

Diskusiu otvoril Pavol Demeš a Zuzana Szatmary, ktorá vo svojom článku napísala – „Pokladá vláda tretí sektor za partnera pri riešení problémov, ktoré nevie, nechce alebo nemôže riešiť štát? Pokladá aktívny a zdatný sektor za svoju brzdu či hendikep? Alebo mieni aktivity tretieho sektora podriadiť svojim potrebám?” Odpoveď na tieto otázky pokladám za základ akéhokoľvek zmysluplného dialógu medzi tretím sektorom a vládou. Je potrebné, podľa môjho názoru, pomenovať jednoznačne priestor a problémy, ktoré chce štát riešiť prostredníctvom tretieho sektora. Hľadanie tohto priestoru pokladám za základný krok pri vyjasnení vzájomných očakávaní a odpoveď môže vzísť, či už z ponuky zo strany organizácií a platforiem alebo jednotlivých rezortov v rámci ministerstiev vlády.

Stanovisko Sociofóra upozornilo na jednu z klúčových tém – „Znepokojuje nás, že začala príprava nového programového obdobia európskych štrukturálnych fondov a opäť sa ignoruje princíp partnerstva. Neziskový sektor nebol prizvaný k tejto veľkej robote.” Nové programovacie obdobie pokladám za jednu zo základných príležitostí pre organizácie tretieho sektora a pevne verím, že sa podarí posiahnuť oveľa širšie zastúpenie, či už monitorovacích orgánoch, ale aj v samotných témach, ktoré budú prioritné pre ďalšie obdobie štrukturálnych fondov.

Griša Mesežnikov otvoril jednu zo základných tém, ktoré bude treba preniesť do tvorby koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti – „Úlohou splnomocnenca bude urobiť inventúru existujúceho stavu a pripraviť pôdu pre potrebné legislatívne zmeny, pre naštartovanie mechanizmov, ktoré prispejú k udržateľnosti MVO.“ Túto inventúru som už otvoril pri viacerých diskusiach a bude potrebné, aby do nej vstúpili aj jednotlivé organizácie, ktoré musia s danou legislatívou dennodenne žiť a tak najlepšie vedia, aké zmeny je potrebné urobiť.

Marcel Zajac otvoril hádam najdôležitejšiu tému – „Môj názor je, že ak sa v rovnakom čase podarí nájsť priestor na to, aby si spolu sadli aktívni občania so svojimi návrhmi a predstavami o fungovaní otvorenej spoločnosti so správcami spoločnosti, ktorí budú mať poznanie, vôľu, ale hlavne kompetencie umožniť aktívnym občanom niektoré z ich predstáv naplniť, môže naša spoločnosť svoju kvalitatívnu zmenu dosiahnuť.“ Je to téma participácie a v tejto téme bude potrebné začať základny dialóg jednak pri pomenovaní návrhov a predstáv jednotlivých aktérov občianskej spoločnosti, ale taktiež pri zadefinovaní priestoru, v ktorom ich bude možné naplniť. Moja predstava je, že tento dialóg by sa mal začať v relatívne krátkom čase, ale by nemal byť viazaný na moju funkciu. Mal by sa stať súčasťou ďaleko širšieho systému fungovania štátu.

Julka Hajdukova a Danica Hullová poukázali na jeden z dôležitých aspektov a tým je informovanosť v rámci jednotlivých regiónov. V blízkej budúcnosti plánujem okružnú cestu po Slovensku, v rámci ktorej by som chcel otvoriť nielen celoslovenské, ale aj regionálne témy.

Som vdačný platforme rozvojových organizácií, ktorá ako jedna z prvých platforiem podporili zmysluplnosť vzájomného dialógu aj prostredníctvom splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti.

Diskusiu uzatvoril svojim článkom Pavol Demeš, ktorý bol jedným z dôležitých aktérov tejto diskusie a okrem iného otvoril citllivú otázku Rady vlády pre mimovládne organizácie – „Vláda sa rozhodla, napriek hlasom zdola, zrušiť Radu vlády pre neziskové organizácie a hľadať iné mechanizmy pre zapojenie predstaviteľov MVO do spolurozhodovania. Kedy a ako budú vtiahnutí predstavitelia platforiem MVO a odborníci do nových mechanizmov?“ Táto rada bola rozhodnutím vlády pretransformovaná na Výbor pre mimovládne organizácie. Na môj návrh bolo zmenené postavenie tohto výboru. V súčasnosti ho môže zrušiť iba vláda (toto postavenie mala aj predošlá Rada vlády pre MVO) a všetky uznesenia, ktoré výbor príjme 60% väčšinou, sa automaticky zaradia ako pripomienka k jednotlivým materiálom v rámci rokovania vlády. Na základe týchto zmien sa výbor dostal do postavenia poradného orgánu vlády v oblasti mimovládnych organizácií a jednou z jeho najbližších úloh bude navrhnúť vlastný štatút, ktorý upraví vznik a vnútorné fungovanie tohto výboru. V najbližších týždňoch bude zvolané prvé zasadnutie výboru, ktoré sa ešte musí uskutočniť v starom zložení rady a hneď po tomto zasadnutí bude otvorená diskusia k tvorbe nového usporiadania výboru do budúcnosti. Budem rád, keď tento dialóg bude čo najširší a prebehne naprieč celým sektorom.

Diskusia k zriadeniu Splnomocnenca bola bohatá a nie je možné obsiahnuť všetky podnety, ktoré v rámci nej zazneli. Dovolil som si zareagovať iba na niektoré z nich, napriek tomu si však myslím, že začatie tohto dialógu prinieslo svoje ovocie a že jeho pokračovanie sa stane dennodennou samozrejmosťou pri hladaní odpovedí, ktoré spoločne pomenujeme. 


< Späť