itretisektor | Východisková situácia poskytovania sociálnych služieb v SR

Východisková situácia poskytovania sociálnych služieb v SR

MPSVaR SR v rámci dokumentu Národné priority rozvoja sociálnych služieb vymedzuje základné východiskové ciele v oblasti sociálnych služieb na národnej úrovni, nakoľko potreba ich vymedzenia je podmienená viacerými faktormi a to najmä demografickými zmenami, zvýšeným dopytom ľudí odkázaných na sociálne služby a nedostatkom vybraných druhov sociálnych služieb v jednotlivých regiónoch SR.

1.    Demografické údaje a zmeny

V roku 2007 žilo v Slovenskej republike 5 400 998 obyvateľov, z toho 2 623 127 mužov a 2 777 871 žien. Z hľadiska vekovej štruktúry obyvateľstva z celkového počtu obyvateľov bolo 11,97 % vo veku nad 65 rokov, t.j. 647 000 obyvateľov. Zrýchľujúci sa proces starnutia obyvateľstva je najzávažnejším dôsledkom súčasného demografického vývoja. Podľa prognózy priemerný vek obyvateľstva presiahne už v roku 2015 hodnotu 40 rokov a do roku 2025 sa priblíži k hodnote 43 rokov. Za obdobie 2007 – 2025 sa podľa odhadu priemerný vek zvýši o 4,6 rokov (12,1 %). Kým v súčasnosti pripadá na 100 detí vo veku 0 až 14 rokov 73 obyvateľov vo veku 65 a viac rokov, odhaduje sa , že od roku 2018 budú prevažovať na Slovensku seniori nad detskou zložkou obyvateľstva. Proces starnutia obyvateľstva je výzvou aj v oblasti poskytovania sociálnych služieb, nakoľko predpokladá aj stále zvyšujúci sa dopyt po sociálnych službách a ich kvalitnom poskytovaní.

2.    Analýza podmienok poskytovania sociálnych služieb v SR

V novembri 2007 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci so samosprávnymi krajmi spracovalo SWOT analýzu poskytovania sociálnych služieb. Výsledky tejto analýzy boli významným zdrojom informácií aj pri tvorbe návrhu zákona o sociálnych službách, jeho filozofie a určení základných cieľov, ako aj pri stanovovaní národných priorít rozvoja sociálnych služieb.

Z vybraných výsledkov SWOT analýzy vyplynulo, že za najsilnejšie stránky sociálnych služieb sa považuje najmä adresnosť a efektívnosť poskytovania sociálnych služieb po decentralizácii, rešpektovanie princípu subsidiarity a posilnené financovanie na základe nového daňového prerozdeľovacieho mechanizmu.

Za najslabšie stránky sociálnych služieb sa na základe analýzy považuje najmä nerozvinutý systém komunitného plánovania, nedostatočne vytvorené podmienky pre zotrvanie v prirodzenom (domácom) sociálnom prostredí, nedostatočne zabezpečená kontinuita sociálnej a zdravotnej starostlivosti pri dlhodobej odkázanosti na pomoc inej osoby, nepostačujúci počet kvalifikovaných zamestnancov, ktorí zabezpečujú poskytovanie sociálnych služieb a absencia systematického prehlbovania kvalifikácie v oblasti sociálnych služieb, chýbajúce štandardy kvality sociálnych služieb a nedostatočnosť a regionálna nerovnomernosť siete zariadení sociálnych služieb a terénnych sociálnych služieb pokrývajúcich oprávnený dopyt občanov po rozvoji z hľadiska druhovosti sociálnych služieb a ich fyzickej dostupnosti a nedostatočná variabilita sociálnych služieb.

Medzi príležitosti v oblasti sociálnych služieb jednotlivé samosprávne kraje zaradili najmä zvyšovanie zodpovednosti obcí a samosprávnych krajov za riešenie lokálnych a regionálnych problémov, cielenie opatrení podľa miestnych a regionálnych potrieb a rozvoj svojpomocného riešenia miestnych problémov, možnosť zacielenia pomoci podľa individuálnych potrieb klienta a riešeného problému, zvyšovanie adresnosti a účelnosti pri vynakladaní verejných prostriedkov, ale aj rozširovanie spolupráce samosprávy a neverejných poskytovateľov.

Najzávažnejšími ohrozeniami podľa analýzy sú prevažne riziko zvyšovania úhrad a riziko znižovania kvality a dlhodobej udržateľnosti financovania z dôvodu zvyšovania nákladovosti služieb, riziko nepostačujúcej kapacity terénnych sociálnych služieb z dôvodu starnutia populácie a zvyšovania počtu obyvateľov v poproduktívnom veku, zvyšujúce sa finančné náklady na sociálne služby pretrvávaním poskytovania tradičných sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb, nízka kvalita poskytovania sociálnych služieb v dôsledku absencie systému prehlbovania kvalifikácie a nefunkčnosť systému sociálnych služieb z dôvodu nedostatočného realizovania kompetencií zo strany územnej samosprávy.

Medzi najvýznamnejšie disparity, teda nedostatky, resp. rozdiely v sociálnych službách bola zaradená najmä nerovnomerná miestna a regionálna vybavenosť sociálnymi službami, zastaranosť budov zariadení sociálnych služieb a ich vnútorného vybavenia, nedostatočná materiálno-technická vybavenosť sociálnych služieb a nedostatočný počet zamestnancov v sociálnych službách zapojených do celoživotného vzdelávania.

Na základe vyššie uvedených slabých, silných stránok, príležitosti, ohrození a disparít v oblasti sociálnych služieb boli odvodené hlavné faktory rozvoja sociálnych služieb, medzi ktoré patria odstránenie nedostatkov systému sociálnych služieb a zvyšovanie kvality a efektívnosti v oblasti sociálnych služieb, podpora výskumu, celoživotného vzdelávania a záujem zamestnancov sociálnych služieb o vzdelávanie, rozvoj ľudského potenciálu a efektívne využitie pracovných síl.

Rovnako v roku 2007 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe údajov jednotlivých samosprávnych krajov vypracovalo analýzu vybavenosti samosprávnych krajov zariadeniami sociálnych služieb.

Na základe výsledkov analýzy na prijatie do niektorých druhov zariadení sociálnych služieb (domovy dôchodcov/zariadenia pre seniorov, domovy sociálnych služieb) občania čakajú aj niekoľko rokov a sú zaraďovaní do poradovníkov. Prednostne sú umiestňovaní len občania, ktorí sú v ohrození života a zdravia. U neverejných poskytovateľov nie je taká dlhá čakacia doba na prijatie do zariadenia sociálnych služieb, avšak starostlivosť v takýchto zariadeniach je vo väčšine prípadov finančne náročnejšia.

Nepokrytá potreba kapacít zariadení sociálnych služieb je objektívnym dôsledkom demografického vývoja v Slovenskej republike (nárast občanov v dôchodkovom veku) a nepriaznivého zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej republiky najmä vyšších vekových kategórií a existencie kombinovaných ťažkých zdravotných postihnutí u mladšej generácie.

V štruktúre čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb v roku 2007 sú najviac zastúpení čakatelia na poskytovanie starostlivosti v domovoch dôchodcov a v domovoch sociálnych služieb ). Ide o občanov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, ale z dôvodu nedostatku voľných kapacít sú zaradení v poradovníkoch čakateľov na umiestnenie.

Vývoj počtu čakateľov na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb má od roku 1995 narastajúcu tendenciu. Kapacita zariadení sociálnych služieb nezodpovedá súčasnej potrebe a preto je nevyhnutné zabezpečiť primeraný rozvoj zariadení sociálnych služieb, a to pre prípady, keď poskytnutie iných druhov sociálnych služieb nie je možné alebo postačujúce, či už vzhľadom na zdravotný stav, vek alebo sociálnu núdzu oprávnených občanov.

Ako vyplýva z analýzy, nedostatkové sú najmä pobytové zariadenia pre seniorov a domovy sociálnych služieb. Vzhľadom na ekonomickú situáciu obyvateľstva a nemožnosť vlastným pričinením si nadobudnúť bývanie, narastá počet občanov bez prístrešia, ktorým bude nevyhnutné poskytnúť pomoc formou sociálnych služieb. Rovnako absentujú v sieti špecializované zariadenia pre občanov s duševnými poruchami a poruchami správania, tiež špecializované zariadenia pre občanov s vybraným druhom zdravotného postihnutia. Nie je v každom kraji zriadené rehabilitačné stredisko pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a absentujú zariadenia chráneného bývania a domovy pre osamelých rodičov.

Chýbajú odľahčovacie služby pre rodiny – najmä zariadenia pre seniorov a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (deti aj dospelí) a to tie, ktoré poskytujú starostlivosť formou denného a týždenného pobytu.



< Späť