Koncepcia rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže

Cieľom koncepcie rozvoja pohybových aktivít detí a mládeže (ďalej len „koncepcia“) je vytvárať podmienky pre deti a mládež tak, aby získali pozitívny vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite.

Cieľovou skupinou tejto koncepcie sú deti a mládež od 6 do 18 rokov, kde by mala byť ingerencia štátu najväčšia. Koncepcia sa nezaoberá športovotalentovanými deťmi a mládežou a ani univerzitným športom. Ak je v nej ďalej v texte spomínaný pojem „telesná výchova“, tak ten zahŕňa oba v súčasnosti vyučované predmety na základných a stredných školách, ktorými sú „telesná výchova“ a „telesná a športová výchova“.

Táto koncepcia bola vypracovaná z časového hľadiska skôr ako hlavná koncepcia reformy športu, ktorú má Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (ďalej len „ministerstvo”) predložiť na rokovanie vlády v decembri 2011. Je vhodné, aby niektoré opatrenia vláda SR schválila prioritne už v tomto dokumente. Niekoľko opatrení navrhovaných v tejto koncepcii hlavná koncepcia reformy športu rozpracuje.

Východiskové dokumenty

Najdôležitejšie koncepčné dokumenty týkajúce sa pohybových aktivít detí a mládeže za ostatných 10 rokov sú nasledujúce:

Národný program rozvoja športu – koncepcia rozvoja športu do roku 2010 (ďalej len „NPRŠ”) schválený uznesením vlády č. 838/2001 obsahoval jednu zo siedmich hlavných úloh pod názvom “školská telesná výchova”. V tomto bode NPRŠ o. i. navrhoval

vyučovací predmet telesnú výchovu považovať za integrálnu súčasť vzdelávania, výchovy a zabezpečovania harmonického a zdravého vývinu detí a mládeže vrátane zdravotne oslabených,
vytvárať personálne a materiálne podmienky vyučovania telesnej výchovy tak, aby bolo možné plniť stanovené štandardy a učebné plány a osnovy v rozsahu dvoch, až troch hodín povinnej telesnej výchovy týždenne a v rozsahu jednej až dvoch hodín záujmovej, nepovinnej telesnej výchovy „(...)“

Súčasťou druhej z hlavných úloh „šport pre všetkých” bol aj popis záujmovej telesnej výchovy detí a dospievajúcej mládeže so záverom „nemôžeme byť spokojní so stavom, ktorý je v oblasti športu pre všetkých, voľného času detí a mládeže a záujmovej telesnej výchovy v Slovenskej republike.“ Žiadne z navrhovaných opatrení NPRŠ v rámci tejto úlohy sa osobitne netýkalo pohybových aktivít detí a mládeže.

Správa o plnení úloh a súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých schválená uznesením vlády SR č. 1192/2004 (ďalej len „Správa o plnení”) navrhla tri úlohy v strednodobej stratégii rozvoja školského športu. Najdôležitejšou bolo „osobitnú pozornosť venovať skvalitneniu úrovne vyučovania telesnej výchovy i mimo vyučovacích záujmových foriem, najmä na základných a stredných školách a súčasne skvalitniť systém riadenia a kontroly na všetkých stupňoch. Podporiť výskumné overovanie učebných osnov a učebných programov povinnej a záujmovej telesnej výchovy a ich vplyv na telesný rozvoj, pohybovú výkonnosť a telesnú zdatnosť detí a mládeže“.

NPRŠ ani Správa o plnení jasne neoznačili podporu pohybových aktivít detí a mládeže za úplnú prioritu v rámci priorít činnosti ministerstva.

Dokument „Šport a zdravie” vypracovaný v rámci projektu predsedu vlády Mikuláša Dzurindu s názvom Viktória , zverejnený na jar 2006, obsahoval šesť konkrétnych návrhov a odporúčaní, z ktorých najdôležitejšie body sú:

Odborníci na telesnú výchovu a telovýchovní lekári sa zhodujú v tom, že počet hodín telesnej výchovy je nedostačujúci. Po vykonaní analýzy kapacít športovísk na základných a stredných školách v SR, je vhodné uvažovať o zvýšení počtu hodín telesnej výchovy.

V nadväznosti na analýzu osnov telesnej výchovy možno tiež navrhnúť zmenu obsahovej náplne a spôsobu vykonávania telesnej výchovy na školách. Je potrebné zaradiť do osnov bezpečnejšie cvičenia na obratnosť, bez náradia. Tie by mohli mať výraznejší vplyv na stabilitu pohybového systému a jeho lepšiu funkčnosť a zároveň by slúžili na kompenzáciu jednostranného nadmerného zaťažovania chrbtice. Najdôležitejší je však rozvoj vytrvalostných schopností. Tu je vhodnejšie preferovať aeróbne cvičenia modernejšieho charakteru. Je však bezpodmienečne nutné, aby boli žiaci delení na skupiny podľa aktuálneho zdravotného stavu a tomu boli prispôsobené aj osnovy „(...)“
Vhodným doplnkom povinnej telesnej výchovy je záujmová pohybová aktivita a šport. Spoločným úsilím všetkých zainteresovaných - rodičov, učiteľov, zdravotníkov a žiakov - by malo byť umožnenie každému školopovinnému žiakovi bezpečne realizovať odporúčaný pohyb - minimálne jednu hodinu zdravotne orientovanej pohybovej aktivity strednej a vyššej intenzity denne.

Možno odporúčať zvýšenie zapojenia žiakov stredných škôl do záujmových pohybových a športových aktivít, ktoré sú realizované v areáli školy v čase po vyučovaní. Má ísť najmä o kolektívne športy vo voľnom čase - podľa biorytmu žiakov je optimálny čas v popoludňajších hodinách.
Nielen v rámci povinnej telesnej výchovy a telesnej výchovy zdravotne oslabených, ale aj záujmovej činnosti je potrebné zabezpečiť diferencovaný prístup k rôzne fyzicky zdatným a pohybovo nadaným žiakom. Cieľom je nájsť primeranú činnosť, formu, intenzitu pre každého žiaka.
Možno odporúčať vykonať prieskum na vybraných školách, týkajúci sa držania tela, stavu nôh a chrbtice, stupňa obezity, juvenilnej hypertenzie a diabetu, ktorý by vykonali ústavy telovýchovného lekárstva v spolupráci s úradmi verejného zdravotníctva „(...)“
Odporúčame tiež zvýšiť povedomie pedagogicky pôsobiacich pracovníkov so zameraním na využitie pohybovej aktivity v podpore zdravia a prevencii ochorení „(...)“
V spolupráci so študentmi telovýchovných a pedagogických fakúlt motivovať žiakov k vytváraniu vlastných klubových aktivít zameraných na pohyb „(...)“

V dňoch 5. - 6. novembra 2009 sa na Štrbskom Plese konala národná konferencia o školskom športe, ktorej cieľom bolo hodnotenie súčasného stavu školského športu na Slovensku a návrh jeho ďalšieho rozvoja. Účastníci konferencie o. i.

• konštatovali, že:

v súčasnom období klesá úroveň telesnej výchovy na základných a stredných školách a telesnej výchovy a športu na vysokých školách, čo je ovplyvnené najmä nedostatočnými ekonomickými, legislatívnymi, programovými a materiálno– technickými podmienkami;
pokiaľ sa nepodarí tento stav zmeniť a vytvoriť základné predpoklady pre rozvoj školského športu v Slovenskej republike, bude to mať dlhodobé negatívne dopady na zdravie občanov a ekonomiku štátu;

• odporúčali ministerstvu a všetkým zainteresovaným subjektom v oblasti školského športu:

motivovať školy a zriaďovateľov škôl využívať školský vzdelávací program na zvýšenie počtu hodín telesnej výchovy;
zvyšovať kvalitu vyučovania telesnej výchovy, zdravotnej a integrovanej telesnej výchovy dopracovaním a inováciou pedagogických dokumentov, učebníc „(...)“
zefektívniť systém kontroly telesnej výchovy a postupne zlepšovať sociálne podmienky učiteľov a podporovať ich spoluprácu s medzinárodnými organizáciami v školskom športe;
pripraviť program športových súťaží a projektov pre materské, základné a stredné školy s cieľom vytvorenia širokej ponuky pohybových a športových aktivít a následnej identifikácie talentov;
pripraviť internetový portál školských športových súťaží a pohybových aktivít;
v spolupráci so Slovenským olympijským výborom pripraviť program vzdelávania v športe - olympijskej výchovy v materských, základných, stredných a vysokých školách a podporovať spoločný projekt MŠ SR a SOV „Olympijské festivaly detí a mládeže“.

Pohybová aktivita by mala byť súčasťou každodenného stereotypu bežného človeka. Deti sú osobitou skupinou populácie aj z hľadiska pohybovej aktivity. V prvých rokoch života dieťaťa dochádza k prudkému rozvoju hrubej a jemnej motoriky. Nesprávne základy pohybových návykov v detstve majú za následok disharmonický životný štýl so všetkými komplikáciami a dôsledkami v dospelosti . Organizmus človeka sa pri pravidelnom pohybe adaptuje, zvyšuje sa kardiorespiračná zdatnosť, redukuje sa abdominálny tuk, priaznivo sa mení lipidové spektrum, znižuje sa výskyt hypertenzie, kardiovaskulárna a respiračná sústava pracuje ekonomickejšie. U detí sa pravidelným športom mení aj architektúra a funkcia kostí, zvyšuje sa ukladanie vápnika do skeletu. Odďaľuje sa tak nástup osteoporózy v dospelom veku .

Súčasná situácia v oblasti pohybových aktivít detí a mládeže je však výrazne negatívna. Na tomto konštatovaní sa zhodnú odborníci zo zdravotníctva aj športové hnutie.

Výskumy ukazujú, že 70 % školopovinných detí a mládeže trávi denne viac ako 4 hodiny voľného času prácou na počítačoch, internete, sledovaním televízie, počítačovými hrami a zábavou s mobilmi. Pravidelnej organizovanej pohybovej aktivite sa venuje iba každý tretí žiak. U detí a mládeže dominuje sedavý spôsob života, ktorý prináša so sebou nárast obezity a nadváhy, chybného držania tela a ďalších porúch zdravia.Mnohé zdravotné problémy, ktoré boli v minulosti typické pre ľudí stredného a staršieho veku, sa začínajú objavovať už u detí a mládeže. Po porovnaní chorobnosti populácie za obdobie rokov 1996 – 2008 sú uvádzané štatistiky, kde na 10 tisíc detí došlo k viac ako dvojnásobnému (vek 0 - 14 rokov) a vyššiemu nárastu (vek 15 - 19 rokov) porúch zdravia a chorôb, hlavne v obehovej, dýchacej, tráviacej, svalovej a kostrovej sústave. Z chorôb sú to predovšetkým deformácie chrbtice, choroby srdca, alergie, cukrovka, choroby krvi, krvotvorných a dýchacích orgánov. Aj Slovenska sa už dotýka epidémia obezity detí a mládeže. Výskumy hovoria, že približne 18 % detí trpí nadhmotnosťou a približne 7 % je obéznych a situácia sa stále zhoršuje. Pokračuje stúpajúci trend chorobnosti na diabetes mellitus, od roku 2000 sa počet liečených diabetikov zvýšil o 27 %. Pribúda ochorení dýchacej sústavy, od roku 2000 sa zvýšil počet prípadov astmy skoro trojnásobne. Častejšie sú psychické poruchy, výskyt chrípky a chrípku napodobňujúcich ochorení sa u detí zvýšil o 34 %. Počty žiakov, ktorí sú oslobodení od pohybových aktivít v dôsledku rôznych ochorení a porúch zdravia, sa zvyšuje. Základné školy navštevuje 4 – 6 % žiakov so zdravotnou poruchou a v stredných školách je to až 13 % žiakov. Markantne sa zhoršila vytrvalosť a z hľadiska telesného rozvoja sa zvýšila hmotnosť hlavne u dievčat. V súčasnosti žiaci absolvujú počas základného a stredného vzdelávania v priemere 13 000 vyučovacích hodín. Z toho cca 7 % venujú pohybovým aktivitám a 93 % teoretickému vzdelávaniu.

Svetová zdravotnícka organizácia- WHO a väčšina odborníkov odporúča ako najlepšiu prevenciu proti poruchám zdravia dostatok pohybovej aktivity, správne stravovanie a úpravu denného režimu. Tieto odporúčania sú zachytené už i v medzinárodných dokumentoch o politických opatreniach v tejto oblasti. Školopovinná mládež by podľa nich mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne vo formách, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity.

Slovenské športové hnutie hodnotí súčasný stav v oblasti pohybových aktivít detí a mládeže v SR taktiež negatívne. Dokument Slovenského olympijského výboru „Šport v SR a podmienky jeho rozvoja“ zverejnený v máji 2011 o. i. v sebe obsahuje viaceré tvrdenia bez odkazov na konkrétne vedecké práce, štúdie a výskumy, že:

všeobecne sa nevyužívajú možnosti hodín telesnej výchovy týždenne na ZŠ,
cca 30 % žiakov sa pravidelne ospravedlňuje z hodín TV, pretože telesná výchova nie je klasifikovaný predmet,
znižuje sa úroveň a účinnosť hodín TV, ktoré neposkytujú pre žiakov a študentov dostatok podnetov k osvojeniu základných pohybových schopností a zručností,
odborný, personálny a materiálny potenciál škôl sa nevyužíva dostatočne pre športovanie mládeže, učitelia TV nie sú motivovaní a stimulovaní venovať sa žiakom aj v mimovyučovacom čase, prístupnosť detí, mládeže a verejnosti do objektov škôl a ich využitie pre šport po vyučovaní nie sú dostatočné.

Podľa Programového vyhlásenia vlády SR (ďalej len „PVV“) „Vláda SR vytvorí podmienky pre zvýšenie celkového objemu športových aktivít žiakov počas vyučovania a vo voľnom čase.“

Strategickým cieľom ministerstva v oblasti športu je efektívny a na etických zásadách postavený systém podpory športu v rôznych formách a úrovniach s dôrazom na športové a pohybové aktivity detí a mládeže a športovú reprezentáciu SR. Rozhýbať deti a mládež je základnou prioritou vlády v oblasti športu!

Na ústrednej úrovni je do podpory pohybovej aktivity detí a mládeže zapojených viacero orgánov štátnej správy, ako aj iných inštitúcií. Okrem ministerstva a priamo riadenej organizácie Národné športové centrum je to najmä úrad vlády (rezerva predsedu vlády, poradný orgán vlády Rada vlády pre prevenciu kriminality mládeže, v rokoch 2006 - 2010 splnomocnenec vlády pre šport). Vrcholový šport, ktorý nie je predmetom tejto koncepcie, sa financuje aj z rozpočtových kapitol ministerstva vnútra a ministerstva obrany.

K dnešnému dňu nie je známy údaj o celkovej výške a podrobnom členení finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu vynaložených v jednotlivých rozpočtových kapitolách na šport vrátane pohybovej aktivity detí a mládeže. Navrhujeme preto, aby ministerstvo v rámci vypracovania koncepcie reformy športu v spolupráci s ostatnými dotknutými ministerstvami a úradom vlády vykonalo analýzu obsahujúcu podrobné členenie objemu finančných prostriedkov na šport, osobitne na pohybovú aktivitu detí a mládeže.

V ostatných rokoch sa nevykonávala spolupráca medzi ministerstvom a Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) pri skúmaní vzťahu medzi športom a zdravím.

Navrhujeme preto úlohu pre ministerstvo v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva vypracovať analýzu vzťahu medzi objemom finančných prostriedkov vynaložených na pokrytie nákladov na liečenie vybraných druhov ochorení detí a mládeže a objemom finančných prostriedkov, ktoré môžu byť poskytnuté na pohybové aktivity detí a mládeže v rámci prevencie týchto druhov ochorení pri zachovaní rovnakého, prípadne zlepšeného zdravotného stavu populácie detí a mládeže.

Analýza ukáže, či pri rovnakom objeme finančných prostriedkov z centrálnych zdrojov na pohybové aktivity detí a mládeže v rámci prevencie, ako sa za ostatných 5 - 10 rokov vynakladá na liečenie vybraných chorôb, by zdravotný stav detí a mládeže bol lepší.

Pohybovú aktivitu detí a mládeže má podporovať aj samospráva miest a obcí a vyššie územné celky.

Pri rozvoji pohybovej aktivity je dôležitá aj spolupráca so súkromným a dobrovoľníckym sektorom a predovšetkým s školou a rodinou.

Nedostatok pohybovej aktivity a prevaha sedavej činnosti v detskom veku, spolu s nesprávnymi stravovacími návykmi inak vyústia do narastajúcej prevalencie obezity a jej komplikácii. Pozornosť odborníkov sa sústreďuje na propagáciu prirodzenej pohybovej aktivity ako prevencie obezity u deti.

Posledne štúdie poskytujú alarmujúce dáta o nesprávnej skladbe voľného času deti , preto je intervencia dôležitá. Pozitívnu úlohu pri motivácii detí a mládeže k pohybovým aktivitám môžu zohrať médiá a internet pri osvete dobrých príkladov z praxe.

1. Telesná výchova na základných a stredných školách

V oblasti vzdelávania na základných a stredných školách sa ciele vyučovania napĺňajú v rámci vzdelávacích oblastí, kde samostatnou vzdelávacou oblasťou je aj oblasť „Zdravie a pohyb“, v ktorej rámci existuje počas mladšieho školského veku (6- 10 rokov, tzv. ISCED 1) vyučovací predmet „telesná výchova“ a počas staršieho školského veku (11- 14 rokov, tzv. ISCED 2) a počas stredoškolského veku (15- 18 rokov, tzv. ISCED 3) vyučovací predmet „telesná a športová výchova“ (pre potreby tohto materiálu používame v ďalšom texte pre označenie oboch týchto vyučovacích predmetov už len názov „telesná výchova“).

Telesná výchova je hlavný školský predmet, ktorý rozvíja motoriku detí a mládeže. Tu získavajú žiaci pohybové vzdelanie a potrebné vedomosti k starostlivosti o svoje zdravie a formuje sa vzťah k celoživotnej pohybovej aktivite, ako jednému z najúčinnejších prostriedkov prevencie porúch zdravia a zvyšovania kvality života. Ekonomické prepočty ukazujú, že investovanie 1 € do telesnej výchovy detí a mládeže na školách ušetrí v budúcnosti 3 € potrebné na liečenie porúch zdravia a civilizačných ochorení vyplývajúcich z ich pohybovej inaktivity.

Výsledky sledovaní v roku 1990 a roku 2010 poukazujú aj na to, že za posledných 20 rokov zásadným spôsobom pribudlo detí, pre ktoré sú hodiny telesnej výchovy jediným miestom pohybu. Dnes je to približne 25 % chlapcov a dievčat, zatiaľ čo v minulosti to bolo iba 8,5 % chlapcov a 11,3 % dievčat. Oproti minulosti je to trojnásobný nárast u chlapcov a viac ako dvojnásobný u dievčat.

V tejto oblasti, ktorá sa zmenila v rámci kurikulárnej transformácie, je dôležité zaoberať sa dvoma témami:

obsah hodín telesnej výchovy,
počet hodín telesnej výchovy,

1a) Obsah hodín telesnej výchovy

Vo väčšine európskych krajín sa pod vplyvom rozmáhajúceho sa sedavého životného štýlu, zvýšeného výskytu prípadov obezity a rôznych ochorení u detí a mládeže ustupuje od výkonovo orientovanej školskej telesnej výchovy smerom k zážitkovej telesnej výchove a k užšiemu prepojeniu telesnej výchovy a zdravia a formovaniu hodnôt a postojov.

Aj na Slovensku sa teda v cieľoch a zameraní telesnej výchovy deklaruje výraznejšie prepojenie na starostlivosť o zdravie a vytváranie zdravého životného štýlu. Tradičné tematické celky boli nahradené novými modulmi – Zdravie a jeho poruchy, Zdravý životný štýl, Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť a modulom Športové činnosti denného režimu. V rámci týchto modulov môžu učitelia do vyučovania zaraďovať nielen tradičné pohybové a športové aktivity, ale aj nové moderné športy a aktivity. Učitelia majú priestor pre rozvíjanie kreativity, sami môžu zostavovať programy vyučovania pre skupiny žiakov zohľadňujúc pri tom záujmy žiakov a podmienky konkrétnych škôl. Úlohou každého učiteľa je, aby vychádzajúc z hlavných cieľov s prihliadnutím na rozvoj kompetencií žiakov, na ich vývin, predpoklady, záujmy a podmienky školy vypracoval programy vyučovania pre jednotlivé skupiny žiakov, a to pri dodržaní pravidiel, ktoré mu v tejto činnosti upravujú učebné osnovy. Prvé výsledky sledovaní poukazujú na pokles počtu necvičiacich žiakov na hodinách.

Formálna zmena obsahu však bola v praxi naplnená len čiastočne a vyžaduje si vylepšenia a korekcie. Učitelia nie sú dostatočne pripravení motivovať deti a mládež, aby sa hýbali pre svoje zdravie a aby chápali význam pohybovej aktivity pre svoje zdravie.

Výsledky prieskumu vo vybraných 352 základných školách a 60 stredných školách potvrdili prílev mladej generácie učiteľov telesnej výchovy do škôl, keď viac ako 27 % učiteľov v mestách aj na dedinách má v základných školách prax do 10 rokov. Dĺžka pedagogickej praxe učiteľov sa však blíži v priemere hranici 20 rokov. Tento trend bol potvrdený aj na stredných školách, keď viac ako 34 % učiteľov v stredných školách má prax do 10 rokov. Prílohu 1 koncepcie tvorí tabuľka s počtom učiteľov telesnej výchovy a vekovým zložením. Z prílohy 1 a prehľadu rokov praxe je zrejmé, že väčšina učiteľov, ktorá v súčasnosti pôsobí v praxi, nebola vysokoškolským štúdiom pripravená na zážitkové vyučovanie telesnej výchovy, keďže obsah štúdia učiteľov bol pred 10 alebo 20 rokmi stavaný skôr na dosahovanie a meranie výkonov na telesnej výchove. Taktiež v kontinuálnom vzdelávaní je doteraz veľmi malá ponuka akreditovaných programov pre učiteľov telesnej výchovy, najmä v oblasti zážitkovej telesnej výchovy.

Za dôležité považujeme popularizáciu a predstavovanie rôznych druhov športu a pohybových aktivít deťom a mládeži, najmä tým, ktorí doteraz nemali motiváciu sa hýbať. V tejto oblasti je veľký priestor pre občianske združenia v oblasti športu, najmä národné športové zväzy. Preto je potrebné vytvoriť podmienky na školách v rámci vyučovania telesnej výchovy, aby odborníci z daného športu alebo pohybovej aktivity (tzv. „motivátori“) mohli prísť k deťom a mládeži, predstaviť svoje aktivity a motivovať deti a mládež, aby sa hýbali. Navrhujeme rozšíriť ich činnosť i na pôsobenie na učiteľov ako „mentorov“ športovej prípravy. Zároveň bude potrebné, aby odborníci z daného športu alebo pohybovej aktivity pripravovali programy na kontinuálne vzdelávanie pre pedagogických zamestnancov v súlade so zákonom č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V praxi je možné pozorovať veľký problém súvisiaci s nevôľou vedenia škôl zakomponovať do vyučovania pracovníkov trénerov zo športových zväzov z obavy o prestup ich žiakov na iné školy s útvarmi talentovanej mládeže. Keďže tento problém sa týka aj športovo-talentovanej mládeže, ktorá nie je predmetom tejto koncepcie, podrobnejšie bude tento problém analyzovať koncepcia reformy športu a navrhne riešenie.

Vekovú kategóriu 6 až 18 rokov, ktorá je predmetom tejto koncepcie, je nevyhnutné rozčleniť, resp. prispôsobiť podmienkam na Slovensku. Ako ideálne sa ukazuje použitie členenia podľa školského veku, t. j.

mladší školský vek – ISCED 1: 6-10 rokov,
starší školský vek – ISCED 2: 11-14 rokov,
stredoškolský vek – ISCED 3: 15-18 rokov.

Dôvody pre uvedené členenie sú rozdielnosti v týchto hlavných oblastiach:

vekové osobitosti: somatické, sociálne – v nich aj pohlavné, psychické, záujmové, hodnotové,
štruktúra vyučovania: počet hodín v rozvrhu, jeho skladba, náročnosť predmetov, zaradenie telesnej výchovy v rozvrhu, hodnotenie predmetu telesná výchova,
postavenie a akceptácia pedagóga, osobnosť učiteľa, jeho odbornosť, ašpirácia, odborná zdatnosť a vodcovstvo,

Ciele:

osobné: snaha vyniknúť, naučiť sa nové pohybové a športové aktivity, zlepšiť postavu,
kolektívne: ako pocit spolupatričnosti, radosť z víťazstva, pocit súdržnosti,
motívy vedúce k pohybovej aktivite a ku športovaniu: hra, zábava, snaha po zdokonaľovaní, túžba vyniknúť, pripraviť sa na pokračovanie na vyššej úrovni, vyrovnať sa svojim vzorom.

Priestor pre uplatnenie rozdielností vo vekových kategóriách vzniká hlavne vo výbere obsahu hodín telesnej výchovy, ako aj v záujmovej pohybovej činnosti.

Zaraďovaním pohybových aktivít primeraných jednotlivým vekovým kategóriám vzniká prirodzený pozitívny vzťah detí a mládeže k týmto aktivitám. Ide o také aktivity, ktoré žiaci radi robia kvôli ich zaujímavosti, často ovplyvnenej ich všeobecnou rozšírenosťou a popularitou medzi deťmi a mládežou v danom čase, ako aj primeranej koordinačnej a kondičnej náročnosti.

Je veľmi dôležité sledovať a odmerať mieru zmien spôsobených reformou spôsobu vyučovania telesnej výchovy a jej obsahu. Navrhujeme preto zaviesť raz ročne zisťovanie úrovne pohybovej výkonnosti detí na všetkých školách, napríklad vždy na konci školského roku, aby boli k dispozícii potrebné dáta o populácii v nadväznosti na budúci zdravotný stav i pre potreby ďalšej modifikácie reformy.

Plné využitie potenciálu nových učebných osnov zážitkovej telesnej výchovy aj po ďalších obsahových vylepšeniach v budúcnosti na základe tejto koncepcie však nie je možné pri súčasnom časovom rozsahu vyučovania.

1b) Počet hodín telesnej výchovy

Telesná výchova sa na Slovensku v minulosti tradične vyučovala v rozsahu 3 hodín týždenne. Takýto rozsah bol podľa učebných plánov už v roku 1990 zavedený bez väčších problémov na všetkých stupňoch škôl. V roku 2008 bol schválený Štátny vzdelávací program (ďalej len „ŠVP“), ktorý ustanovil na všetkých stupňoch škôl 2 povinné hodiny vyučovania telesnej výchovy týždenne. Zároveň je možné v rámci Školského vzdelávacieho programu (ďalej len „ŠkVP“) rozšíriť vyučovanie telesnej výchovy o 1 a viac hodín v týždni.

Zvýšenie počtu hodín cez školské vzdelávacie programy sa v praxi však dialo iba v minimálnom rozsahu. Štatistiky ukazujú, že veľmi malá časť škôl využila možnosť pridať tretiu hodinu telesnej výchovy za týždeň (približne na 28 % škôl na stupni ISCED 1, 15 % škôl na stupni ISCED 2 a iba 7 % škôl na stupni ISCED 3) .

V súčasnosti neexistujú žiadne zásadné obmedzenia personálneho charakteru (formálna kvalifikovanosť učiteľov telesnej výchovy, ich počet), programového charakteru (otvorené učebné osnovy telesnej výchovy), materiálneho a priestorového charakteru (možnosť využívania aj outdoorových pohybových a športových aktivít a integrovaného vyučovania), ktoré by výrazným spôsobom obmedzovali možnosť zvýšenia počtu hodín telesnej výchovy v štátnom vzdelávacom programe na 3 hodiny týždenne.

So zmenami zamerania telesnej výchovy sa v Európe výraznejšie preferuje aj rozšírenie existujúceho priestoru pre pohybovú aktivitu v školských kurikulách. Táto preferencia sa odráža aj vo viacerých medzinárodných dokumentoch týkajúcich sa vzdelávania na úrovni orgánov Európskej únie, najvýraznejšie v Správe o úlohe športu vo vzdelávaní Výboru pre kultúru a vzdelávanie Európskeho parlamentu z roku 2007. V tomto dokumente bola jednoznačne vyjadrená požiadavka upraviť počet hodín povinnej telesnej výchovy v krajinách Európskej únie na 3 hodiny týždenne. Túto požiadavku začala väčšina krajín postupne napĺňať (napr. Slovinsko zvýšilo týždenný počet hodín z 2 na 3, Poľsko z 2 na 4, Francúzsko má na 1. stupni dokonca 5 a pod.). V Európe je priemerný počet minút telesnej výchovy na základných školách 110 a na stredných školách 120 minút.

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov pod názvom „Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe“ z 18. 1. 2011 sa v časti 2.4. „posilnenie zdravia prostredníctvom športu“ uvádza, že „telesná aktivita je jedným z najdôležitejších faktorov zdravia v modernej spoločnosti a môže významne prispieť k zníženiu nadváhy a obezity a predchádzaniu viacerým vážnym chorobám „(...)“. Pohybové aktivity by sa pre všetky tieto dôvody mali zásadnejším spôsobom podporovať v rámci vnútroštátnych systémov vzdelávania v SR ako tomu bolo doteraz, a to už od raného veku.“

S cieľom

zastaviť negatívny trend zhoršeného zdravotného stavu detí a mládeže popísaného vyššie,
zastaviť negatívny trend celkovej pohybovej výkonnosti detí a mládeže,
zohľadniť negatívny trend zvýšeného počtu detí, pre ktoré je školská telesná výchova jedinou pohybovou aktivitou,
zachytiť európsky trend posilňovania pozície telesnej výchovy v krajinách EÚ a taktiež prekročiť európsky priemer počtu hodín povinnej telesnej výchovy,
umožniť väčší efekt koncepčných a obsahových zmien novej zážitkovej telesnej výchovy, keďže dvojhodinový priestor týždenne je nedostatočný,
a zároveň naplniť dôležitý cieľ uvedený v PVV rozhýbať deti a mládež

navrhujeme zvýšiť počet hodín povinnej telesnej výchovy na tri týždenne na všetkých základných školách a stredných školách.

Hlavné problémy v pohybovej aktivite na základných školách a stredných školách:

nedostatočný počet hodín telesnej výchovy pri súčasnom časovom rozsahu vyučovania telesnej výchovy na základných školách a stredných školách,
nedostatočne pripravené ľudské zdroje na vyučovanie „zážitkovej“ telesnej výchovy, motivovanie detí a mládeže k pohybu, najmä na prvom stupni základných škôl,
absentujú aktuálne prieskumy záujmov detí a mládeže, ako aj prieskum medzi rodičmi, prečo časť detí a mládeže nemá záujem o telesnú výchovu a pohybové aktivity, a o aké pohybové aktivity by mali záujem,
nedostatok údajov o zisťovaní stavu pohybovej úrovne žiakov a predpokladov pre ich športovú činnosť,
Štátna školská inšpekcia sa nezaoberá kvalitou výchovno-vzdelávacieho procesu v telesnej výchove na základných a stredných školách,
nedostatočné využívanie ponuky nových druhov športu a pohybových aktivít, najmä v prírode,
nedostatočné docenenie významu predmetu telesná výchova v porovnaní s ostatnými predmetmi v školách,
slabá prezentácia pohybových aktivít detí a mládeže a osveta dobrých príkladov z praxe,
slabá spolupráca s rodinou v realizácii pohybových aktivít a rekreačného športu v mimovyučovacom čase.

Cieľ 1: Zvýšiť celkový objem a atraktivitu hodín telesnej výchovy a znížiť počet necvičiacich detí a mládeže počas nich na základných a stredných školách.

Návrhy na riešenia:

zvýšiť počet hodín telesnej výchovy v štátnom vzdelávacom programe na tri hodiny týždenne na všetkých základných a stredných školách. V prípade, že sa budú stanovovať hodiny len pre vzdelávacie oblasti, stanoviť počet hodín pre vzdelávaciu oblasť Zdravie a pohyb vo vzdelávacích programoch základných škôl a stredných škôl na minimálne tri hodiny týždenne tak, aby obsahom týchto hodín boli preukázateľne pohybové aktivity,
definovať kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti pohybových aktivít, naviazať ju na percento žiakov cvičiacich žiakov na hodinách telesnej výchovy a žiakov zapojených do mimoškolských pohybových aktivít a rekreačného športu,
zrealizovať prieskum záujmov detí a mládeže, ako aj prieskum medzi rodičmi s cieľom zistiť príčiny, prečo časť deti a mládeže nemá záujem o telesnú výchovu a pohybové aktivity a o aké pohybové aktivity by mali záujem,
do hodín telesnej výchovy zaraďovať pohybové aktivity, o ktoré majú deti a mládež záujem, napr. aerobik, zumba, pričom na všetkých stupňoch škôl treba zaraďovať pohybové aktivity primerané veku,
zabezpečiť kontrolu kvality vyučovacieho procesu v telesnej výchove na I. stupni a v telesnej a športovej výchove na II. stupni základnej školy a na stredných školách zo strany vedenia škôl a zaviesť pravidelné zisťovanie stavu všeobecnej pohybovej úrovne žiakov,
hodnotenie žiakov v telesnej výchove realizovať predovšetkým na základe vzťahu žiakov k pohybovej aktivite, a nie len na základe miery ich talentu, ako aj na základe zmien spôsobených aktívnou účasťou na hodinách,
odporučiť riaditeľom škôl, aby hodnotenie učiteľov, ktorí zabezpečujú pohybové aktivity, zamerali na podiel aktívne sa zapájajúcich žiakov,
odporučiť riaditeľom škôl, aby zapracovali do školských vzdelávacích programov viacdňové celoškolské športové podujatia organizované za aktívnej účasti žiakov vyšších ročníkov,
pre zdravotne znevýhodnené detí a mládež pripravovať špeciálne programy zážitkových pohybových aktivít a rekreačného športu, napr. obézne deti a mládež - flowin dance, deti a mládež s ochorením kostrového aparátu – pilates medical atď.
vypracovať ponukové vzorové programy školskej telesnej výchovy pre jednotlivé stupne škôl a zverejniť ich na internetovej stránke ministerstva,
zvážiť v budúcnosti zavedenie alternatívnych predmetov mimo telesnej výchovy v rámci vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, ktorých obsahom budú predovšetkým pohybové aktivity s cieľom prispieť k zvýšeniu kvality ponúkaných predmetov v školách a následne vypracovať vzorové kurikulá na tieto predmety,
využívať lokálne možnosti a elasticitu učebných plánov na vyučovanie telesnej výchovy v mimoškolských športových a telovýchovných zariadeniach– vodné svety, lyžiarske areály, športové haly, zimné štadióny, plážové zariadenia a pod.,
naďalej realizovať plavecké kurzy najmä na I. stupni základných škôl, s cieľom zvyšovať plaveckú gramotnosť detí,
na základe najlepších skúseností zo zahraničia vyhlásiť súťaž Najšportovejšia škola Slovenska, ktorej cieľom bude ohodnotiť školu, ktorá zabezpečuje pre žiakov najpestrejšiu ponuku pohybových aktivít, na ktorých je najväčší pomer zapojených detí do pohybových aktivít a kde najväčší pomer detí prejavuje spokojnosť s pohybovými aktivitami na škole,
využívať a aktivizovať ponuku národných športových zväzov, resp. iných právnických osôb a fyzických osôb pri motivácii detí a mládeže k pohybovým aktivitám,
spolupracovať s verejnými vysokými školami a úradmi verejného zdravotníctva pri zisťovaní stavu všeobecnej pohybovej úrovne žiakov a predpokladov pre ich športovú činnosť na prvom a druhom stupni základných škôl,
zlepšiť osvetu aktívnej práce pedagogických zamestnancov a škôl v oblasti pohybovej aktivity, najmä prostredníctvom internetu, v médiách, prostredníctvom metodicko-pedagogického centra, národných športových zväzov a mimovládnych organizácii v oblasti športu atď.,
skrátiť akreditačný proces vzdelávacích programov kontinuálneho vzdelávania,
rozšíriť ponuku akreditovaných programov pre učiteľov v rámci kontinuálneho vzdelávania, zameraných najmä na zážitkové vzdelávanie.

2. Oblasť voľného času a záujmovej činnosti

Okrem neorganizovaných súkromných aktivít detí a mládeže vo voľnom čase vytvárajú ponuku záujmových pohybových aktivít školy formou športových krúžkov, školské zariadenia prostredníctvom pravidelnej a nepravidelnej záujmovej činnosti a v mimovládnej sfére najmä športové kluby.

V roku 2010 evidoval Ústav informácií a prognóz školstva 296 verejných zariadení voľného času (69,81 % podiel na celkovom počte zariadení), cirkevných zariadení voľného času bolo 54 (12,74 %) a súkromných 74 (17,45 %) . Z celkového počtu 424 zariadení pre voľný čas bolo 211 centier voľného času a 213 školských stredísk záujmovej činnosti.

Zariadenia na voľný čas a záujmovú činnosť detí a mládeže v roku 2010 vykázali k 15. 9. 2010 spolu 16 523 útvarov pravidelnej záujmovej činnosti, z toho 5690 útvarov bolo zameraných na oblasť telovýchovy a športu, za ktorými s výrazným odstupom nasledovali útvary zamerané na kultúru a umenie s počtom 3 726.

Zaujímavým faktom je, že útvary telovýchovy a športu majú celkovo najnižší podiel útvarov vedených internými zamestnancami (iba 29,84 %, 1 698 z týchto krúžkov je realizovaných pod dohľadom interného zamestnanca zariadenia voľného času). Tento fakt sa dá čiastočne vysvetliť tým, že zariadeniam sa neoplatí zamestnávať kvalifikovaného športového trénera vzhľadom na rozsah záujmovej činnosti.

V rámci útvarov za telovýchovu a šport bolo evidovaných 121 301 členov, čo predstavovalo 44,32 % z celkovej členskej základne v danom roku. Z tohto počtu 121 301 členov bolo 88 004 chlapcov a 33 297 dievčat.

Na záujmovú činnosť vrátane športu je od roku 2004 možné využívať vzdelávacie poukazy v súlade s § 7 ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzdelávací poukaz predstavuje ročný príspevok štátu pre jedného žiaka školy na záujmové vzdelávanie, teda nielen na šport. Hodnota vzdelávacieho poukazu pre rok 2011 je 2,8 € na mesiac.

Financovanie vzdelávacích poukazov je nasledovné: v roku 2010 vzdelávacie poukazy v celkovej výške 17 783 774 € (z toho presun z roku 2009 vo výške 189 315 € a z RK MŠVVaŠ SR v roku 2010 vo výške 17 594 459 €). Tieto finančné prostriedky boli v roku 2010 poskytnuté poskytovateľom záujmového vzdelávania, t. j. aj ZUŠ, materským školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí, VÚC, cirkevných a súkromných zriaďovateľov. Najviac finančných prostriedkov získali obce (10 494 614 €) a VÚC (4 732 534 €).

Nie je dostupná informácia, aké percento z objemu financií na vzdelávacie poukazy sa využíva na pohybové aktivity.

Dôležitá je včasná informácia školy a pre rodičov, aké sú možnosti krúžkovej a záujmovej činnosti, pre deti a mládež a možnosť slobodnej voľby záujmovej cesty. Ak poskytovateľ záujmového vzdelávania zoberie od žiaka vzdelávací poukaz, zodpovedá, zabezpečuje a garantuje kvalitu, úroveň, rozsah, časový rozsah najmenej 60 hodín pre jeden školský rok záujmovej činnosti a vzdelávania. Napriek tomu je v praxi známe, že vzdelávacie poukazy sa nevyužívajú efektívne, chýba verejná kontrola a transparentnosť celého procesu. Preto v súlade so znením PVV navrhujeme zintenzívniť v tejto oblasti kontrolu realizácie výchovných programov zo strany štátnych orgánov a zabezpečiť zverejňovanie údajov o účasti detí a mládeže v pohybových aktivitách.

Voľnočasové pohybové aktivity organizujú aj iné právnické osoby ako školy a školské zariadenia, najmä rôzne športové kluby v obciach a mestách. V Slovenskej republike evidujeme 10 020 športových klubov . Športové kluby zabezpečujú pravidelnú pohybovú aktivitu v rôznych druhoch športu a pod vedením kvalifikovaných trénerov. Pohybovú aktivitu svojich detí v športových kluboch väčšinou finančne zabezpečujú iba rodičia a na tieto pohybové aktivity nemôžu využívať vzdelávacie poukazy. Toto považujeme za nevhodné voči deťom, ktoré majú pozitívny vzťah k pohybovej aktivite.

Navrhujeme preto zmeniť dnešný systém podpory voľnočasových aktivít pretransformovaním tej časti vzdelávacích poukazov, ktoré slúžia na financovanie pohybových aktivít, na „športové poukazy“ pre všetky deti a mládež, ktoré sa zúčastňujú pohybových aktivít bez ohľadu na miesto vykonávania pohybovej aktivity, teda aj mimo škôl a školských zariadení. Takouto zmenou sa zároveň začne voľná súťaž najmä medzi športovými klubmi. Subjekt, ktorý poskytne zaujímavejšie pohybové aktivity, pritiahne viac detí a mládeže. Efektívnosť a transparentnosť procesu zabezpečí registrácia všetkých uchádzačov o športové poukazy v rámci informačného systému ministerstva. Nový otvorený systém športových poukazov s možnosťou ich využitia aj mimo škôl a školských zariadení znamená, že sa musí výrazne zvýšiť kontrola využívania športových poukazov aj voči subjektom mimo škôl a školských zariadení vrátane ukladania prísnych sankcií za prípadné zneužitie.

Odhadujeme, že nato, aby sa výsledný stav pohybových aktivít detí a mládeže mal možnosť priblížiť k želanému optimu, by celková suma športového poukazu mala byť vo výške približne 100 € ročne. Takúto výšku vzhľadom na enormnú záťaž na štátny rozpočet nie je možné dosiahnuť okamžite.

Navrhujeme, aby v budúcnosti popri športovom poukaze v štandardnej výške (dnes 28 € ročne) existovala možnosť zvýšiť sumu športového poukazu v prípade, že rodičia prispejú z vlastných zdrojov maximálne v pomere 1:1 (t.j. pri tomto pomere ak štát pridá napríklad 12 € a rodičia zaplatia 12 €, celková výška športového poukazu by v tomto prípade bola 52 € ročne). Participáciou rodiny sa zároveň zabezpečí verejná kontrola účasti detí a mládeže v pohybových aktivitách.

Navrhujeme

vykonať prieskum, aké percento z objemu financií na vzdelávacie poukazy sa využíva na pohybové aktivity a analýzu zapracovať do koncepcie reformy športu, ktorá bude obsahovať podrobnejší popis systému športových poukazov,
na základe vykonaného prieskumu navrhnúť už pri rokovaní o prioritách štátneho rozpočtu na rok 2012 vhodné navýšenie sumy zo štátneho rozpočtu na športový poukaz pri participácii rodičov.

Podľa PVV „Škola bude otvorená po celý deň a vláda SR odstráni bariéry brániace tomu, aby škola bola využívaná pre šport a umenie aj v čase po vyučovaní.“

Navrhujeme v koncepcii reformy športu motivovať základné školy a stredné školy, aby boli otvorené v čase od 14.00 do 18.00 so zabezpečením odborného dozoru osobitne financovaného mimo učiteľských pracovných úväzkov v spolupráci s národnými športovými zväzmi a športovými klubmi.

Na overenie nášho zámeru zabezpečiť rozvoj pohybovej aktivity detí a mládeže v popoludňajších hodinách, navrhujeme v najbližšom čase realizovať pilotný projekt vo vybraných školách, v ktorom by sa mali nastaviť kritériá efektívnosti a transparentnosti celého procesu.

Hlavné problémy v oblasti voľného času a pohybových aktivít:

nedostatočná kontrola realizácie záujmovej činnosti v školách a v školských zariadeniach a účasti detí a mládeže zapojených do pohybových aktivít,

v systéme štátnej podpory prostredníctvom vzdelávacích poukazov nie je zaručený „rovný prístup“ pre všetky subjekty poskytujúce pohybové aktivity, čo vedie k oslabeniu konkurencie a následne k zníženiu benefitov pre konečného prijímateľa služby - deti a mládež,
pedagogickí zamestnanci nemajú v úväzku záujmovú činnosť a nevyužívajú svoje vzdelanie na to, aby pritiahli deti a mládež k pohybovým aktivitám,
nedostatočné ocenenie práce pedagogických zamestnancov v záujmovej činnosti v školách,
nedostatočná osveta dobrých príkladov z praxe – učiteľov, vedúcich krúžkov.

Cieľ 2: Rozhýbať detí a mládež zavedením rovného prístupu vo financovaní záujmových pohybových aktivít, skvalitniť kontrolnú činnosť

Návrhy riešení

zlepšiť kontrolu realizácie záujmovej činnosti v školách a v školských zariadeniach, v záujmových krúžkoch, v športových kluboch napríklad povinnosťou zverejňovať údaje o účasti detí a mládeže na internete, resp. účasť potvrdzovať cez SMS atď.,
zlepšiť kontrolu realizácie záujmovej činnosti v školách a v školských zariadeniach zo strany krajských školských úradov, zriaďovateľov škôl a vedenia škôl,
zaviesť športové poukazy s možnosťou použiť ich aj mimo škôl a školských zariadení,
zaviesť možnosť financovania záujmovej činnosti prostredníctvom zvýšeného príspevku štátu a príspevku rodiča na športový poukaz v pomere 1:1, tým sa zvýši kontrola kvality,
oceňovať prácu pedagogických zamestnancov na základe pomeru zapojených detí a mládeže do pohybových aktivít,
robiť osvetu dobrým príkladom z praxe, odporúčame účasť úspešných športovcov a trénerov pri vykonávaní osvety.

3. Športové súťaže žiakov

Športové súťaže sú súčasťou vyučovacieho procesu a sú veľkou motiváciou pre žiakov a deti, ktoré rady športujú a súťažia. Vyhlasovateľom športových súťaží žiakov je ministerstvo v spolupráci s národnými športovými zväzmi a inými právnickými osobami. Ministerstvo vyhlasuje a finančne podporuje celoštátne postupové športové súťaže od školských, obvodných, krajských kôl, školské majstrovstvá SR až po medzinárodné súťaže žiakov. Športové súťaže sa organizujú pre deti a žiakov materských škôl, základných škôl a stredných škôl.

Ministerstvo pre školský rok 2011/2012 schválilo Program športových súťaží žiakov, ktorý sa člení na tri kategórie. „A kategóriu“ tvoria jednokolové celoštátne súťaže žiakov, ktoré organizačne a finančne zabezpečujú krajské školské úrady v súlade s § 11 ods. 8 a 9 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov v spolupráci so zriaďovateľmi škôl, školami, centrami voľného času a občianskymi združeniami. V tejto kategórii sú súťaže organizované v atletike, aerobiku, basketbale, bedmintone, futbale, futsale, florbale, gymnastike, hádzanej, stolnom tenise, v streľbe zo vzduchovky, volejbale a vo vybíjanej. „B kategóriu“ tvoria viackolové ligy a športové súťaže organizované národnými športovými zväzmi a inými občianskymi združeniami v oblasti športu, ktoré organizujú športové súťaže pre žiakov škôl v rámci rozvoja svojho športu. V tejto kategórii sú súťaže organizované v atletike, basketbale, cyklistike, hádzanej, hokejbale, orientačnom behu, streetbale, v trojkovom a štvorkovom volejbale pre základné školy. V tejto kategórii je zaradený aj projekt Olympijské festivaly detí a mládeže, ktorý zahŕňa v sebe športové i nešportové aktivity v oblasti olympijskej výchovy (časť športová, kultúrna, vedomostná, environmentálna a fair play), ďalej súťaže organizované pre zdravotne oslabené deti a mládež a viacboje všestrannosti. Športové súťaže v A a B kategórii sú ministerstvom podporované finančne v súlade so zákonom č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. „C kategóriu“ tvoria súťaže, ktoré ministerstvo iba registruje, sú finančne zabezpečované z iných ako štátnych zdrojov. Do tejto kategórie sú zaraďované nové druhy športov, športové súťaže, ktoré majú regionálny charakter a organizujú sa na základe záujmu detí v niektorom kraji SR. Súťaže sú organizované v čase vyučovania i v mimovyučovacom čase.

Program športových súťaží je otvorený, každoročne sa hodnotí a sú spracované kritériá, na ktorých základe je možné súťaž vyradiť a naopak zaradiť na základe záujmu detí a žiakov. Návrhy na zaradenie športových súťaží predkladajú ministerstvu národné športové zväzy, občianske združenia v oblasti športu a krajské školské úrady.

Od školského roku 2010/2011 sú garantmi športových súťaží národné športové zväzy, ktoré sú tvorcami športových pravidiel, zabezpečujú rozhodcov, športové priestory na organizovanie najvyšších kôl a zabezpečujú podporovateľov športových súťaží najmä zo súkromného sektora.

Ministerstvo finančne podporuje Program športových súťaží žiakov vo výške približne 300 000 € na celoštátne kolá, na regionálne kolá ministerstvo poskytuje dotáciu krajským školským úradom približne vo výške 500 000 €. Medzinárodné športové súťaže žiakov sú podporované zo štátnej dotácie približne vo výške 140 000 €.

Podľa údajov ministerstva, KŠÚ a občianskych združení podporovaných štátom, sa športových súťaží žiakov v roku 2010 zúčastnilo približne 180 000 účastníkov zo základných a stredných škôl v SR, z celkového počtu 759 953 žiakov. Viacerí žiaci sa však zúčastňujú vo viacerých športových súťažiach.

Z dôvodu väčšej transparentnosti v športových súťažiach žiakov vyhlasovaných ministerstvom, bol od 6. októbra 2010 verejnosti sprístupnený internetový portál, ktorý je prístupný na adrese www.skolskysport.sk . Jeho cieľom je zlepšiť informovanosť verejnosti o organizovaní športových súťaží žiakov a pohybových aktivít na školách, sprehľadniť celý systém školského športu, zjednodušiť prácu pedagógov pri prihlasovaní sa do súťaží, evidencii súťažiacich žiakov, ale aj osvety školského športu. Školy sa prostredníctvom portálu prihlasujú do športových súťaží a na ich organizáciu. Zatiaľ sa portál využíva iba na prihlasovanie škôl do súťaží a zverejňovanie informácií o organizovaní celoštátnych kôl. V budúcnosti by mal byť využívaný aj na vyhľadávanie údajov o účastníkoch súťaže, evidencii učiteľov telesnej výchovy a tiež na zverejňovanie rôznych metodických materiálov v rámci ďalšieho vzdelávania učiteľov, trénerov atď.

Ministerstvo v júni 2011 schválilo smernicu o organizovaní, riadení a finančnom zabezpečení športových súťaží žiakov, ktorá upravuje spôsob poskytovania finančných prostriedkov organizátorom súťaží a spôsob financovania športových súťaží na základe počtu účastníkov v jednotlivých kolách súťaže a odšportovaných hodín. Tento spôsob financovania by mal byť motivujúci najmä pre viackolové súťaže, ktoré budú zapájať do pravidelnej pohybovej aktivity viac detí a mládeže.

Hlavné problémy v športových súťažiach žiakov

učitelia nie sú dostatočne ohodnotení za prípravu žiakov na súťaže,
pedagogickí zamestnanci a ostatní užívatelia portálu nie sú v súčasnosti dostatočne pripravení na prácu s portálom školského športu www.skolskysport.sk ,
nie je dostatočná ponuka vzdelávacích programov pre učiteľov, najmä v nových druhoch športu.

Cieľ 3: Zaviesť motivujúci spôsob financovania na všetky kolá športových súťaží žiakov. Zabezpečiť lepšiu funkcionalitu portálu školského športu.

Návrhy riešenia problémov

medzinárodné športové súťaže žiakov zabezpečovať financovaním nielen zo štátneho rozpočtu ako doteraz,
doškoliť užívateľov portálu školského športu a zabezpečiť priamy kontakt s jeho užívateľmi,
iniciovať prípravu nových vzdelávacích programov pre učiteľov, najmä v nových druhoch športu.

4. Informovanosť občanov o pohybovej aktivite a osvete

Informovanosť občanov o pohybovej aktivite a osvete je samostatným bodom v PVV: „Vláda SR (...) podporí šírenie osvety o športe.“

Osveta o športe a pohybových aktivitách zo strany štátu sa doteraz uskutočňovala v minimálnej miere, najviditeľnejšou kampaňou je projekt Rady vlády pre prevenciu kriminality mládeže „Zober loptu, nie drogy“.

Úspešná realizácia koncepcie pohybovej aktivity závisí v značnej miere od zmien vnímania verejnosťou a zmien správania jednotlivcov. Kampane zamerané na zvýšenie informovanosti verejnosti sú preto dôležitým nástrojom pri vykonávaní koncepcie pohybovej aktivity. V tejto súvislosti je dôležitým krokom využívanie internetu na zvýšenie informovanosti, na zasielanie materiálov školám a zainteresovaným subjektom, na vydanie tlačových správ v miestnej tlači, na prihlasovanie sa do športových súťaží žiakov, na zapojenie miestnych celebrít a na propagácii dobrých príkladov z praxe.

Zároveň je potrebné zlepšiť informovanosť občanov o ponuke pohybových aktivít pre deti a mládež v obciach a mestách.

Hlavné problémy v informovanosti občanov a osvete

v súčasnosti žiaden štátny subjekt nezabezpečuje osvetu pohybových aktivít detí a mládeže,
nedostatočná informovanosť občanov o ponuke krúžkovej činnosti v školách, školských zariadeniach, športových kluboch v mestách a obciach,
nie sú pripravené projekty osvety pohybových aktivít detí a mládeže a účinku pohybovej aktivity na ich zdravie.

Cieľ 4: Zlepšiť osvetu pohybových aktivít a ich účinku na zdravie detí a mládeže.

Návrhy riešenia problémov

odporučiť obciam a mestám, samosprávnym krajom robiť prvý septembrový týždeň festivaly ponuky športových aktivít pre deti,
pripraviť kritériá na hodnotenie prínosu projektov zameraných na osvetu pohybových aktivít detí a mládeže,
pripraviť výzvu na osvetu pohybových aktivít detí a mládeže.

5. Návrh opatrení na zlepšenie súčasného stavu pohybových aktivít detí a mládeže

Vypracovať koncepciu reformy športu v súlade s návrhmi a odporúčaniami v tejto koncepcii.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 12/2011

Zdroje: MŠVVaŠ SR
V rámci koncepcie reformy športu vykonať analýzu obsahujúcu podrobné členenie objemu finančných prostriedkov na šport zo štátneho rozpočtu, osobitne na pohybovú aktivitu detí a mládeže

Z: MŠVVaŠ SR, MF, MO, MV, ÚV

T: 12/2011

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Vypracovať analýzu vzťahu medzi objemom vynaložených finančných prostriedkov na pokrytie nákladov na liečenie vybraných druhov ochorení detí a mládeže a objemom finančných prostriedkov, ktoré môžu byť poskytnuté na pohybové aktivity detí a mládeže v rámci prevencie týchto druhov ochorení pri zachovaní rovnakého, prípadne zlepšeného zdravotného stavu populácie detí a mládeže.

Z: MŠVVaŠ SR, MZ SR

T: 06/2012

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Zvýšiť počet hodín telesnej výchovy v štátnom vzdelávacom programe na tri hodiny týždenne na všetkých základných a stredných školách. V prípade, že sa budú stanovovať hodiny len pre vzdelávacie oblasti, stanoviť počet hodín pre vzdelávaciu oblasť Zdravie a pohyb vo vzdelávacích programoch základných škôl a stredných škôl na minimálne tri hodiny týždenne tak, aby obsahom týchto hodín boli preukázateľne pohybové aktivity.

Z: MŠVVaŠ SR

T: od škol. roku 2012/2013

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Zrealizovať prieskum záujmov detí a mládeže, ako aj prieskum medzi rodičmi s cieľom zistiť príčiny, prečo časť detí a mládeže nemá záujem o telesnú výchovu a pohybové aktivity a o aké pohybové aktivity by mali záujem.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Do hodín telesnej výchovy zaraďovať pohybové aktivity, o ktoré majú deti a mládež záujem, a ktoré sú primerané ich veku.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011- 2021
Hodnotenie žiakov v telesnej výchove realizovať predovšetkým na základe vzťahu žiakov k pohybovej aktivite a nie len na základe miery ich talentu, ako aj na základe zmien spôsobených aktívnou účasťou na hodinách.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011- 2021
Vytvárať podmienky na školách pre motivovanie detí a mládeže k pohybovým aktivitám v rámci telesnej výchovy prostredníctvom predstavovania daných športov a pohybových aktivít „motivátormi“ a „mentormi“, najmä odborníkmi z národných športových zväzov.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011- 2021
Zabezpečiť monitoring kvality vyučovacieho procesu telesnej výchovy a na základe výsledkov analýzy navrhnúť ďalšie odporúčania ohľadom kvality vyučovacieho procesu telesnej výchovy.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011 - 2012

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Zrealizovať transparentný pilotný projekt na rozvoj pohybových aktivít detí a mládeže vrátane kontrolných mechanizmov obsahu.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011-2012

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Pre zdravotne znevýhodnené detí a mládež pripravovať špeciálne programy zážitkových pohybových aktivít.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011- 2021
Vyhlásiť súťaž Najšportovejšia škola Slovenska.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011/2012

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Zaviesť športové poukazy na rozvoj pohybových aktivít detí a mládeže.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2012 - 2014

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Iniciovať prípravu vzdelávacích programov v nových druhoch športu a pohybových aktivít pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických zamestnancov, prioritne na prvom stupni základných škôl,

Z: MŠVVaŠ SR

T: od roku 2011

Zdroje: MŠVVaŠ SR – v rámci OP Vzdelávanie
Vydať elektronické učebnice telesnej výchovy a metodické príručky na skvalitnenie výučby pre ISCED 1 a 2 a pre ISCED 3.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2013

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Podporovať športové súťaže žiakov, ktoré sú vyhlasované ministerstvom, pripraviť zásady na zaraďovanie športových súťaží do programu ministerstva a transparentný systém financovania športových súťaží žiakov.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011 - 2012

Zdroje: MŠVVaŠ SR
Vytvárať podmienky pre osvetu pohybových aktivít detí a mládeže a propagovať dobré príklady z praxe.

Z: MŠVVaŠ SR

T: 2011 – 2014

Zdroje: MŠVVaŠ SR