Osoba s trvale zníženou pracovnou schopnosťou z dôvodu straty zraku s  vysokoškolským vzdelaním v odbore právo, bola prijatá ako prísediaca na súde. Nezúčastnila na žiadnom pojednávaní, preto požiadala  predsedu súdu o pridelenie k inému sudcovi, nedostala žiadnu odpoveď, na základe čoho tvrdila, že z dôvodu jej zdravotného postihnutia s ňou nepriaznivo zaobchádzali neumožnením výkonu jej práva pracovať ako prísediaca.

Prejudiciálna otázka znela:

„Vyplýva z výkladu článku 5 ods. 2 [Dohovoru OSN] a článku [2] ods. 1, 2 a 3, ako aj článku 4 ods. 1 smernice [2000/78] záver, že je prípustné, aby nevidiaca osoba vykonávala činnosť prísediaceho a zúčastňovala sa na trestných konaniach, alebo je konkrétne zdravotné postihnutie trvalo nevidiacej osoby osobnou charakteristikou tvoriacou základnú a rozhodujúcu požiadavku na činnosť prísediaceho, a teda jej existencia odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie a nezakladá diskrimináciu na základe charakteristiky ‚zdravotné postihnutie‘?“

Združenie s predmetom činnosti vykonávanie a rozvoj golfu prevádzkuje golfové ihrisko, ktoré prenajíma. Prostriedky združenia sa môžu použiť len na účely, ktoré sú v súlade s jeho stanovami, pričom v prípade dobrovoľného alebo núteného zrušenia prevedie na osobu alebo inštitúciu určenú valným zhromaždením. Združenie nadobudlo obchodné podiely v spoločnosti nájomníka ihriska. Okrem toho v danom roku dosiahlo príjmy zo svojej činnosti.

Daňový orgán odmietol oslobodiť tieto činnosti od DPH. Podľa tohto orgánu podmienky oslobodenia od DPH nie sú splnené v prípade združenia, ktorého stanovy neobsahujú dostatočne presné pravidlá týkajúce sa účelového viazania jeho majetku v prípade zrušenia. To, že združenie nadobudlo obchodné podiely preukazuje, že toto združenie nesleduje výlučne neziskové ciele.

Prejudiciálne otázky zneli:

„Má článok 132 ods. 1 písm. m) [smernice o DPH], podľa ktorého ‚určité služby úzko súvisiace so športom alebo telesnou výchovou poskytované neziskovými organizáciami osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove‘, priamy účinok, takže neziskové organizácie sa v prípade chýbajúceho prebratia môžu priamo odvolávať na toto ustanovenie?

Ide v prípade ‚neziskovej organizácie‘ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. m) [smernice o DPH] o pojem, ktorý sa má vykladať autonómne podľa práva Únie?

Agentúra dočasného zamestnávania zamestnávala pracovníčku na dobu určitú. Porovnateľní zamestnanci užívateľského podniku poberali hodinovú mzdu vo vyššej sume ako pracovníčka počas pridelenia v tomto podniku v súlade s kolektívnou zmluvou dočasných agentúrnych pracovníkov. Táto kolektívna zmluva sa odchýlila od zásady rovnosti zaobchádzania tým, že pre dočasných agentúrnych pracovníkov stanovila nižšiu mzdu, než je mzda priznaná pracovníkom užívateľského podniku.

Prejudiciálna otázka znela:

„Ako je definovaný pojem „všeobecná ochrana dočasných agentúrnych pracovníkov“ v článku 5 ods. 3 smernice [2008/104], najmä, zahŕňa viac ako to, čo vnútroštátne právo a právo Únie kogentne stanovujú ako ochranu pre všetkých zamestnancov?“