Hospodárenie neziskových organizácií (MNO) podlieha osobitným právnym predpisom upravujúcim konkrétnu právnu formu, avšak režim daňových povinností sa spoločne spravuje zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“). Tento článok sa zaoberá podmienkami a povinnosťami MNO pri podávaní daňového priznania.

Právny stav k: 13.03.2025

Predmet dane

Zákon o dani z príjmov považuje MNO za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie (§12 ods. 3 zákona o dani z príjmov). U týchto subjektov sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane:

a. príjmov z predaja majetku,

b. príjmov z nájomného,

c. príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, 

d. príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

e. príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (§12 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Príjmom sa rozumie peňažné a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia.

Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.  O príjem, ktorý je predmetom dane a je  od dane oslobodený, sa základ dane zníži  v podanom daňovom priznaní.

Zákon o dani z príjmov  v §12 ods. 7 taxatívne definuje príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u právnických osôb. Pri neziskových organizáciách sú to napr. príjmy získané darovaním okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa, alebo príjmy získané dedením a príjmy z podielu asignovanej dane na osobitné účely (2% dane).

Oslobodenie od dane z príjmu

Príjmy daňovníkov neziskových organizácií oslobodených od dane sú:  

a. príjmy plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, okrem príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa §13 ods. 1 písmen b) až g) alebo odseku 2 ZDP, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe, príjmov z činností, ktoré sú podnikaním a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43,

b. príjmy z charitatívnej reklamy najviac do výšky 30 000 eur za príslušné zdaňovacie obdobie,

c. výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,

d. členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

Bývalý zamestnanec sa domáhal vyplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím predstavenstva zamestnávateľa. Bonus mal byť vyplatený po zavŕšení predaja, ale právny nástupca zamestnávateľa odmietol výplatu s odôvodnením, že nové predstavenstvo rozhodnutie o priznaní bonusu zrušilo.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy je možné uplatniť právo zamestnávateľa jednostranne preradiť zamestnanca na inú prácu, a čo sa považuje za „mimoriadnu situáciu.“