Dekrétom vykonávajúcim ustanovenia zákona sa vylúčili subjekty sledujúce vytváranie zisku z možnosti poskytovať určité sociálne asistenčné služby osobám v rámci dohôd o súčinnosti, pričom zároveň umožňujú všetkým neziskovým subjektom, a nielen dobrovoľníckym organizáciám, poskytovať tieto služby za odplatu bez toho, aby museli prejsť transparentnou súťažou, ktorá zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s dotknutými hospodárskymi subjektmi.

Prejudiciálne otázky zneli:
„Majú sa článok 49 ZFEÚ a články 76 a 77 [smernice 2014/24] (v spojení s [jej] článkom 74 a prílohou XIV) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá dovoľuje verejným obstarávateľom uzatvárať s neziskovými súkromnými organizáciami (a to nielen dobrovoľníckymi združeniami) dohody o poskytovaní akýchkoľvek sociálnych služieb osobám za náhradu nákladov bez použitia postupov stanovených v tejto smernici a bez ohľadu na odhadovanú hodnotu, a to jednoducho na základe predchádzajúceho označenia týchto služieb za nezmluvné?

V prípade, ak by bola odpoveď záporná, a teda by to bolo možné, majú sa článok 49 ZFEÚ a články 76 a 77 [smernice 2014/24] (v spojení s [jej] článkom 74 a prílohou XIV) vykladať v tom zmysle, že dovoľujú verejným obstarávateľom uzatvárať s neziskovými súkromnými organizáciami (a to nielen dobrovoľníckymi združeniami) dohody o poskytovaní akýchkoľvek sociálnych služieb osobám za náhradu nákladov bez použitia postupov stanovených v tejto smernici a bez ohľadu na odhadovanú hodnotu, jednoducho na základe predchádzajúceho označenia týchto služieb za nezmluvné, ak uvedená vnútroštátna právna úprava navyše výslovne nestanovuje podmienky uvedené v článku 77 tejto smernice, ale odkazuje na neskorší vykonávací predpis, pričom medzi usmernenia, ktorými sa tento vykonávací predpis musí riadiť, nezahŕňa požiadavku, aby v tomto predpise boli výslovne stanovené podmienky uvedené v článku 77 tejto smernice?“

Poskytovateľ telekomunikačných služieb poskytuje telefónne zoznamy a informačné služby o účastníckych číslach prístupné verejnosti. Tieto zoznamy obsahujú meno, adresu a telefónne číslo účastníkov rôznych poskytovateľov verejne dostupných telefónnych služieb. Na vedenie údajov v zoznamoch sa nevyžaduje súhlas účastníka. Účastník požiadal poskytovateľa služieb, aby neuvádzal jeho kontaktné údaje do zoznamov, no napriek tomu sa tam tieto údaje objavovali.

Dozorný orgán konštatoval nezákonný postup poskytovateľa, nakoľko nemal súhlas účastníka na uvedenie týchto údajov v zoznamoch.

Prejudiciálne otázky zneli:

„Má sa článok 12 ods. 2 smernice 2002/58 v spojení s článkom 2 [písm. f)] tejto smernice a s článkom 95 [nariadenia o ochrane údajov] vykladať v tom zmysle, že umožňuje, aby vnútroštátny dozorný orgán, ak vnútroštátne právne predpisy nestanovujú inak, vyžadoval ‚súhlas‘ účastníka v zmysle nariadenia o ochrane údajov ako základ pre zverejnenie jeho osobných údajov vo verejných telefónnych zoznamoch a informačných službách o účastníckych číslach, ktoré zverejňuje tak samotný prevádzkovateľ, ako aj tretí poskytovatelia?

Má sa právo na vymazanie podľa článku 17 [nariadenia o ochrane údajov] vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny dozorný orgán kvalifikoval žiadosť účastníka o odstránenie z verejných telefónnych zoznamov a informačných služieb o účastníckych číslach ako žiadosť o vymazanie v zmysle článku 17 [nariadenia o ochrane údajov]?“

Žalobkyňa moslimského vierovyznania odmietla chodiť na stáž bez šatky, aby dodržala politiku neutrality spoločnosti, v ktorej sa mala uskutočniť predmetná stáž. Politika neutrality bola zakotvená v pracovnom poriadku spoločnosti, v zmysle ktorého „pracovníci sa zaväzujú, že budú dodržiavať politiku prísnej neutrality, ktorá platí v rámci podniku. Budú preto dbať na to, aby nijakým spôsobom, slovami, oblečením ani inak nevyjadrovali akékoľvek svoje náboženské, filozofické alebo politické presvedčenie.“

Podľa pravidiel spoločnosti, v jej priestoroch nie je povolené nosiť nijaký druh pokrývky hlavy, či už ide o šiltovku, čiapku alebo šatku.

Prejudiciálne otázky:

-či sa má článok 1 smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že pojmy „náboženstvo alebo viera“, ktoré sú v ňom uvedené, predstavujú ten istý a jediný dôvod diskriminácie, alebo naopak, či sa tieto pojmy týkajú odlišných dôvodov diskriminácie,

-či sa má článok 2 ods. 2 písm. a) smernice 2000/78 vykladať v tom zmysle, že ustanovenie pracovného poriadku podniku, ktoré zakazuje pracovníkom slovami, oblečením alebo inak vyjadrovať akékoľvek svoje náboženské, filozofické alebo politické presvedčenie, predstavuje vo vzťahu k pracovníkom, ktorí majú v úmysle uplatňovať svoju slobodu náboženského vyznania a svedomia viditeľným nosením znaku alebo odevu s náboženskou konotáciou, priamu diskrimináciu „na základe náboženstva alebo viery“ v zmysle tejto smernice.