A. N. proti Litve - Vyhlásenie nesvojprávnosti duševne chorej osoby
Právo na súkromný život
Sťažovateľ bol autista s dobrou pamäťou a úrovňou inteligencie. Počas vojenskej služby mu diagnostikovali schizofréniu. Po prepustení z vojny sa často liečil na psychiatrii a v roku 2006 po druhom pokuse o samovraždu mu bola diagnostikovaná reziduálna a následne paranoidná schizofrénia. Následne 24. novembra 2006 matka sťažovateľa požiadala prokurátora o podanie návrhu na odňatie spôsobilosti na právne úkony. Súd návrh prijal a nariadil znalecké dokazovanie. Znalec po osobnej prehliadke sťažovateľa a nahliadnutí do jeho zdravotnej dokumentácie došiel k záveru, že trpí paranoidnou schizofréniou a jeho prítomnosť na súde nie je nevyhnutná, pretože nemôže správne pochopiť súdne konanie. Orgán sociálnych služieb na jednostránkovom formulári zaškrtol políčko „súhlasím“ na otázku prokurátora, či by mal byť sťažovateľ vyhlásený za nespôsobilého na právne úkony.
Okresný súd sa pokúsil bezúspešne doručiť sťažovateľovi predvolanie na súdne konanie, ktoré sa uskutočnilo 31. januára 2007 za účasti len prokurátora a matky sťažovateľa a súd pozbavil sťažovateľa spôsobilosti na právne úkony. Toto rozhodnutie zaslané prokurátorovi, orgánu sociálnych služieb a matke, ktorá bola ustanovená za opatrovníčku sťažovateľa. Dňa 9. marca 2007 bol sťažovateľ násilne hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni po tom ako javil známky rozrušenia a agresívneho správania voči svojim rodičom. Po prepustení sa 26. novembra 2008 obrátil na službu právnej pomoci, pretože pred hospitalizáciou ani nevedel, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a potreboval predĺžiť lehotu na odvolanie. Služba právnej pomoci jeho žiadosť o pomoc zamietla, pretože táto nemala vyhliadky na úspech. Sťažovateľ požiadal bezúspešne súd o vydanie rozhodnutia o navrátení jeho spôsobilosti na právne úkony.
Sťažovateľ namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu, že konanie, v ktorom bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, nebolo spravodlivé. Pozbavením spôsobilosti na právne úkony bol pripravený o svoje právo na súkromný život, čím došlo aj k porušeniu čl. 8 Dohovoru.
Argumenty účastníkov
Vláda namietala premlčanie šesť mesačnej lehoty na podanie sťažnosti na ESĽP ako aj nesplnenie podmienky vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. K vecnej stránke uviedla, že konanie prebehlo bez porušenia zákona, ktorý umožňoval aj konanie v neprítomnosti sťažovateľa.
Sťažovateľ namietal, že lehotu nemohol zmeškať a ani nemohol podať odvolanie, pretože ani len nevedel, že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Konanie bolo nespravodlivé nielen preto, že nebol na ňom prítomný ale aj z dôvodu, že na súde nebol nikto kto by bránil jeho záujmy. Prokurátor hájil záujmy matky, v ktorej prvoradom záujme bolo pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Tvrdil, že žil normálnym životom sám a riadne sa o seba staral. To len jeho matka ho považovala za chorého, kým on bol zdravý. Jeho situáciu ešte zhoršuje to, že nemôže sám požiadať súd o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony.