Ako ďalej s tzv. mobilnými súdmi?
Problémy s vandalizmom a neprístojným správaním fanúšikov na futbalových štadiónoch mali riešiť aj tzv. mobilné súdy (ďalej aj „mobilné súdy”). Právnu úpravu mobilných súdov ustanovila novela Trestného poriadku č. 93/2010 Z.z. v ustanovení § 248 odsek 1. Podľa tejto novely sa hlavné pojednávanie súdu môže konať priamo a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin. Podmienkou je vhodnosť a účelovosť, resp. uplatňovanie skráteného vyšetrovania. Takýto postup nemožno uplatniť v prípade povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku). Spomínaná novela nadobudla účinnosť dňom 1. apríla 2010.
Úvod k problematike
Problémy s vandalizmom a neprístojným správaním fanúšikov na futbalových štadiónoch mali riešiť aj tzv. mobilné súdy (ďalej aj „mobilné súdy”). Právnu úpravu mobilných súdov ustanovila novela Trestného poriadku č. 93/2010 Z.z. v ustanovení § 248 odsek 1. Podľa tejto novely sa hlavné pojednávanie súdu môže konať priamo a bezodkladne na mieste, kde bol spáchaný prečin. Podmienkou je vhodnosť a účelovosť, resp. uplatňovanie skráteného vyšetrovania. Takýto postup nemožno uplatniť v prípade povinnej obhajoby (§ 37 Trestného poriadku). Spomínaná novela nadobudla účinnosť dňom 1. apríla 2010.
Podľa mojich vedomostí od účinnosti novely nedošlo doposiaľ k využitiu tzv. mobilných súdov.
Čo je príčinou tohto stavu?
Futbalové kluby argumentujú, že o mobilných súdoch nemajú konkrétne informácie a postrádajú vykonávací predpis zo strany Ministerstva spravodlivosti SR. Predpis nemajú ani okresné súdy príslušné na rozhodovanie.
Futbalové kluby sa viac orientujú na spoluprácu s políciou pri bezpečnostných opatreniach a na lepšie zabezpečenie disciplíny fanúšikov. Argumentuje sa aj tým, že rýchly trestný proces cez mobilné súdy nie je možný a mladistvých výtržníkov paralyzujúcim faktorom je aj zvolenie vlastného obhajcu (advokáta).
Ako ďalej ?
Doterajšie poznatky nasvedčujú tomu, že mobilné súdy u nás nemajú zrejme veľkú perspektívu. Okrem dôvodov vyššie uvedených, ktoré spôsobujú v praxi problémy možno tiež argumentovať určitými finančnými nákladmi, ktoré by si vyžadovalo vybudovanie miestností na futbalových štadiónoch. Z praktického dôvodu je naivné predpokladať, že sudcovi stačí prísť na futbalový štadión a hneď môže rozhodovať. Najprv policajt musí vytvoriť spisový materiál, podklady pre ustálenie skutku a identifikáciu páchateľa a prokurátor musí následne spracovať obžalobu, prípadne podať návrh na vzatie do väzby zadržaného páchateľa. Až po týchto úkonoch nastupuje sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o návrhu do väzby páchateľa a má 15 pracovných dní od doručenia obžaloby na prednostné určenie termínu hlavného pojednávania.
Potrebné je však profesionálne zvládnuť celý procesný postup. Prioritne by bolo vhodné stretnutie zástupcov polície, prokuratúry a súdu a posúdiť možný koordinovaný a spoločný postup. Prvé takéto stretnutia zainteresovaných subjektov sa uskutočnilo dňa 26.9.2011 v Bratislave z iniciatívy verejného ochrancu práv.
Na tomto stretnutí boli posúdené doteraz uplatňované preventívne a represívne prostriedky, využívané na potieranie násilia na štadiónoch.
Z hľadiska represívnych prostriedkov bola konštatovaná potreba častejšieho využívania inštitútu tzv. zjednodušeného skráteného vyšetrovania (§ 204 Trestného poriadku). Doterajšie poznatky z využívania tohto inštitútu nasvedčujú tomu, že aj v prípadoch rizikových futbalových zápasoch je podstatné priamo na riešenie zadokumentovať znaky skutkovej podstaty prečinu a identifikovať osobu podozrivého. Hlavné pojednávanie je možné vykonať aj v budove súdu a to v určenej lehote pre kompetentného sudcu.
Ako potrebné sa javí aj skvalitnenie koordinácie medzi futbalovými klubmi a orgánmi činnými v trestnom konaní.
Z hľadiska preventívnych prostriedkov je potrebné rozvíjať vzdelávaciu činnosť zameranú na mládež, zlepšenie komunikácie s fanklubmi a prijatie takých opatrení, aby sa vytvorilo kultivované prostredie aj na futbalových štadiónoch.