Botta proti Taliansku - právo získať prístup na pláž a k moru počas dovolenky

Sťažovateľ je telesne postihnutý. V roku 1990 odišiel s rovnako telesne postihnutým priateľom na dovolenku do prímorského letoviska Lido degli Estensi. Tam zistil, že pláže nie sú vybavené zariadeniami potrebnými na to, aby umožnili telesne postihnutým osobám prístup na ne ako aj do mora čo je v rozpore s talianskou legislatívou, ktorá vyžadovala aby v koncesných zmluvách bola aj súkromným plážam uložená táto povinnosť. V liste starostu (bez odpovede) požiadal o prijatie opatrení na odstránenie týchto nedostatkov. O rok sa vrátil a zistil, že žiadne opatrenia neboli prijaté. Podal podnet na trestné stíhanie za zanedbanie výkonu úradnej povinnosti, ktoré však bolo zastavené.

Sťažovateľ namietal porušenie čl. 8 Dohovoru (právo na súkromie) z dôvodu, že štát neprijal opatrenia na zabezpečenie rámp a toaliet, ktoré by umožňovali prístup k moru osobám so zdravotným postihnutím.

Argumenty účastníkov
Sťažovateľ tvrdil, že nemôže viesť normálny spoločenský život a uplatňovať si svoje nemateriálne osobnostné práva avšak nie z dôvodu zásahov štátu ale pre neplnenie jeho pozitívneho záväzku zabezpečiť dodržiavanie svojich vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa súkromných pláži. Obmedzenie pojmu súkromný život len na jeho ochranu pred zásahmi štátu nezodpovedá trendu judikatúry ESĽP založenej skôr na pragmatickom prístupe (na zdravom rozume) ako na formálno-právnom.

Európska komisia pre ľudské práva, ktorá najprv o prípade rozhodovala nepovažovala sociálne práva požadované sťažovateľom za uplatniteľné na základe čl. 8 Dohovoru. Vláda sa s týmto stanoviskom stotožnila. Výklad článku 8 Dohovoru, ktorý by do pozitívneho záväzku štátu zahrnul aj zabezpečenie rozvoja rekreačných aktivít jednotlivca by bol príliš široký a predstavoval by zásadný posun v chápaní pojmu súkromného života štrasburské orgány ochrany práva by sa stali neprimeranými posudzovateľmi sociálnej politiky štátu.