odborný článok Zamestnávanie

Dohoda o sporných nárokoch

Príspevok sa bližšie zaoberá využitím dohody o sporných nárokoch v pracovnoprávnych vzťahoch a jej základnými náležitosťami.  

Právny stav k 02.09.2013

Dohoda o sporných nárokov je upravená v § 32 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení. Účelom dohody o sporných nárokov je odstrániť skutkovú a právnu spornosť nárokov medzi MVO ako zamestnávateľom a zamestnancov, bez potreby predložiť túto vec na rozhodovanie súdu.

Nárok sa považuje za sporný v prípade, ak MVO a zamestnanec majú „rozdielne názory na obsah nároku, najmä na to, čo má byť plnené, v akom rozsahu, v akom čase, na akom mieste“1. Tento nárok môže vyplývať predovšetkým zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj z pracovnej zmluvy, prípadne kolektívnej zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že dohodu o sporných nárokoch nemožno zamietať s dohodou uzatvorenou medzi MVO a zamestnancom, ktorej predmetom je uznanie povinnosti zamestnanca nahradiť škodu.

Touto dohodou je možné upraviť peňažný nárok, ale aj nepeňažný nárok (t. j. právo zodpovedajúce povinnosti niečo dať, povinnosti niečo vykonať alebo povinnosti niečo strpieť), a to nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, prípadne sporný nárok vzniknutý v dôsledku neplatne skončeného pracovného pomeru, a pod. Prostredníctvom dohody o sporných nárokoch je možné odstrániť spornosť nielen celého nároku uplatňovaného MVO alebo zamestnancom, ale len jeho časti. Predmetom dohody môže byť aj nárok, ktorý bol premlčaný. To neplatí v prípade preklúzie, nakoľko nárok MVO alebo zamestnanca, ktorý v dôsledku preklúzie, zanikol a teda nie je možné ho uspokojiť.

Na platnosť dohody o sporných nárokoch sa vyžaduje, aby bola uzatvorená v písomnej forme. Zákonník práce neupravuje základné náležitosti tejto dohody, a preto pri spisovaní tejto dohody je potrebné vychádzať z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, v zmysle ktorého „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“

Vzhľadom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi základné náležitosti dohody o sporných nárokoch možno zaradiť:

  1. identifikáciu strán dohody,
  2. označenie sporného nároku,
  3. určenie práv a povinnosti strán dohody.

Identifikácia strán dohody

Stranami dohody o sporných nárokoch sú MVO ako zamestnávateľ a zamestnanec. Na účely tejto dohody odporúčame identifikovať

  1. MVO ako zamestnávateľa prostredníctvom jej názvu, sídla, identifikačného čísla a štatutárnym zástupcom. Informácie o registrácii MVO môžu byť uvedené, ale aj bez týchto informácií je MVO jednoznačne určiteľná,
  2. zamestnanca prostredníctvom mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia. Rodné číslo zamestnanca, ako aj číslo občianskeho preukazu, prípadne pasu, nie je potrebné uvádzať.

Pokiaľ dohodou o sporných nárokoch sa má uspokojiť nárok, ktorý spočíva v peňažnom plnení, je možné do ustanovení o identifikácii strán dohody, doplniť aj informáciu o bankovom spojení a čísla bankového účtu.

Označenie sporného nároku

Označenie sporného nároku je pre platnosť dohody z hľadiska jej určitosti za kľúčový, a preto by mal byť označený, čo najpresnejšie.

Príklad:
Sporný nárok medzi zamestnávateľom a zamestnancom spočíva v nároku zamestnanca na zaplatenie sumy 85,00 Eur (slovom osemdesiatpäť Eur) ako náhrady za nevyčerpanú časť dovolenku za rok 2011, počas ktorého bol pracovný pomer skončený neplatne.

Určenie práv a povinností

Medzi ďalšie náležitosti dohody o sporných nárokoch možno zaradiť aj určenie práv a povinností strán dohody súvisiacich s odstránením spornosti daného nároku, a to predovšetkým povinnosť poskytnúť určité plnenie a jemu zodpovedajúce právo na poskytnutie plnenia alebo povinnosť upustiť od vymáhania takéhoto plnenia.

V rámci povinnosti poskytnúť plnenie je vhodné, aby si MVO a zamestnanec dohodli podmienky, za ktorých bude plnenie poskytnuté, a to predovšetkým miesto plnenia a lehotu na plnenie. Pokiaľ tieto podmienky nie sú dohodnuté, aplikujú sa ustanovenia § 33 Zákonníka práce, v zmysle ktorého

  1. ak miesto plnenia nie je určené, je ním bydlisko alebo sídlo toho, čí nárok sa má uspokojiť,
  2. ak lehota uspokojenia nároku nie je stanovená právnym predpisom, rozhodnutím alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Okamih uspokojovania nároku je v niektorých prípadoch stanovený § 33 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého

  1. ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom, je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia,
  2. ak sa uspokojuje nárok prostredníctvom banky alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republiky, je nárok uspokojený pripísaním peňažných prostriedkov na účet oprávneného.

V prípade, že ide o nárok, ktorý sa neuspokojuje vyššie uvedeným spôsobom, je možné stanoviť okamih uspokojenia nároku dohodou.

Účinky dohody o sporných nárokoch

V dôsledku uzatvorenia dohody o sporných nárok, nárok, resp. jeho časť, ktorého spornosť sa odstránila zaniká a vzniká nový nárok. Tým začne plynúť aj nová premlčacia lehota na uplatnenia práva, ktoré touto dohodou vzniklo. V súlade s § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom jej dĺžka sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

1 BARANCOVÁ, H. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2010, s. 179

Mgr. Veronika Tóthová, advokátsky koncipient