Enver Şahin proti Turecku - pokračovanie v štúdiu po nehode a nezohľadnenie telesného postihnutia

Právo na vzdelanie

Sťažovateľ sa v roku 2005 počas štúdia prvého ročníka na univerzite vážne zranil pri nehode a ochrnuli mu dolné končatiny. Musel prerušiť štúdium a v roku 2007 požiadal univerzitu o úpravu jej priestorov tak, aby mohol pokračovať v štúdiu. V negatívnej odpovedi univerzita argumentovala obmedzeným rozpočtom, náročnosťou pokračovať v štúdiu len v rámci workshopov, ktoré sa konali na prízemí budovy. V žalobe na správny súd namietal, že univerzita neodstránila prekážky, ktoré mu bránia vo výkone ústavne zaručeného práva na vzdelanie. Univerzita sa bránila tým, že mu je ochotná ponúknuť služby asistenta, čo zasa podľa sťažovateľa by bolo pre neho ponižujúce, ak by sa dostal do situácie odkázanosti na tretiu osobu z dôvodu svojho zdravotného postihnutia. Správny súd zamietol žalobu a vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol aj to, že v závislosti od rozpočtu univerzita pristúpi k architektonickým úpravám priestorov a sťažovateľovi bude k dispozícii asistent, ktorý mu bude pomáhať pri účasti na praktických cvičeniach.

Sťažovateľ namietal porušenie čl. 2 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na vzdelanie) v spojení s čl. 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) z dôvodu, že štát si nesplnil pozitívny záväzok umožniť mu pokračovať v štúdiu lebo nevykonal potrebné architektonické úpravy priestorov v budove univerzity.

Argumenty účastníkov
Sťažovateľ namietal, že jeho diskriminácia vyplynula z nezohľadnenia jeho telesného postihnutia a správaním sa príslušných orgánov k nemu rovnako ako k zdravým študentom. Pozitívna diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím podľa sťažovateľa je súčasťou pozitívneho záväzku štátu a odmietol tiež argument vlády o širokej miere voľnej úvahy, ktorá sa opierala najmä o ekonomické možnosti univerzity. Náklady na stavebné úpravy (inštalácia prístupovej rampy na prízemí budovy, prijatie administratívnych opatrení aby kurzy boli vykonávané v prízemnej časti budovy a inštalovanie toaliet pre osoby so zdravotným postihnutím) by podľa neho predstavovali 14 620 EUR, pričom by ich mohli využívať aj iné osoby s obdobným zdravotným postihnutím.

Vláda poukázala najmä na to, že sťažovateľ mal možnosť opätovne začať štúdium ale túto možnosť sám nevyužil. V roku 2010 bola daná do prevádzky nová budova univerzity, v ktorej už nové učebne a laboratóriá zohľadňovali požiadavky aj pre študentov so zdravotným postihnutím, a teda už neexistuje žiadna prekážka pre sťažovateľa, aby mohol pokračovať v štúdiu.