Marc Glaisen proti Švajčiarsku - neumožnenie prístupu do kina pre vozíčkara

Sťažovateľ je paraplegik (obojstranné úplné ochrnutie dolných končatín). Dňa 4. októbra 2008 navštívil sám kino v Ženeve, aby si pozrel film režiséra F. du Welza „Vinyan“. Budova v ktorej sa kino nachádzalo však nebola prispôsobená pre používateľov invalidných vozíkov, a tak títo nemohli bez pomoci inej osoby vstúpiť do kinosály a ani z nej vystúpiť. Sťažovateľovi bol z bezpečnostných dôvodov odmietnutý vstup ešte skôr ako sa stihol opýtať, či by mu niekto z návštevníkov nepomohol a ešte pred tým ako si mohol kúpiť lístok. Sťažovateľ podal žalobu na náhradu škody vo výške 4 000 EUR za to, že bol diskriminovaný odopretím mu vstupu do kina. Vnútroštátne súdy, vrátane najvyššieho a ústavného jeho žalobu zamietli.

Sťažovateľ namietal, že rozsudok Najvyššieho spolkového súdu, ktorý konštatoval, že rozhodnutie o odmietnutí vstupu do kina z dôvodu jeho zdravotného postihnutia nepredstavuje diskrimináciu, bol v rozpore s čl. 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 8 (právo na súkromie) a čl. 10 Dohovoru (sloboda prejavu).

Argumenty účastníkov
Sťažovateľ namietal, že vnútroštátne súdy dostatočne nezohľadnili sociálne kontakty, ktoré sa mohli vytvoriť počas návštevy kina. Tvrdil, že najvyšší súd vytvoril škodlivý precedens, pretože tento sa môže aplikovať na všetkých poskytovateľov akýchkoľvek služieb. Podľa neho na základe tohoto precedensu by reštaurácie, obchod, divadlá či športoviská mohli odmietnuť prístup do nich vozíčkarom len na základe toho, že architektúra ich priestorov nebola prispôsobená potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Podľa neho sa tento prípad nepodobá na prípad Botta (rozoberaný na inom mieste), pretože on nežiadal o zmenu architektúry a ani o asistenciu personálu. Švajčiarske súkromne právo navyše zakazuje prevádzkovateľovi kina odoprieť vstup do kina zdravotne postihnutej osobe.

Podľa vlády bol tento prípad porovnateľný s rozhodnutím ESĽP vo veci Botta o to viac, že na rozdiel od toho prípadu nemali prevádzkovatelia zákonnú povinnosť vykonať úpravy kina za účelom ich sprístupnenia zdravotne postihnutým osobám. Vzhľadom na to, že v ten večer pracovali samé ženy tak o pomoc by musel sťažovateľ požiadať iných návštevníkov – minimálne troch primerane silných mužov, ktorí by sťažovateľa zniesli a vyniesli po schodoch. Navyše v dvoch ostatných kinách, ktoré prevádzkoval majiteľ bola architektúra prispôsobená potrebám zdravotne postihnutých osôb.