Najvyšší súd SR - Nemožnosť priradenia daňových výdavkov k príjmom z hlavnej činnosti
Správca dane vyrubil cirkevnej organizácii rozdiel dane z príjmu právnickej osoby. Dôvodom vyrubenia vyššej, ako žalobcom priznanej daňovej povinnosti, bola úprava základu dane z príjmov žalobcu, pretože na základe výsledkov daňovej kontroly bolo správcom dane zistené, že žalobca, ako právnická osoba nezriadená na podnikanie, dosiahol príjem z prenájmu nehnuteľného majetku – poľovných revírov, ktorého základ však pre účely určenia výšky daňovej povinnosti znížil v rozpore s ustanovením § 19 ods. 1 v spojení s § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov o náklady nesúvisiace s dosiahnutým príjmom žalobcu z prenájmu poľovných revírov.
Ide o účelovú organizáciu bez príjmu z podnikania, a preto i náklady, ktoré má takýto subjekt, nemožno považovať za výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, ak nemá priamu väzbu na jeho príjem, ktorý nesporne bol u žalobcu iba príjem z prenájmu pôdy prevažne slúžiace na zabezpečenie réžie a hlavného predmetu činnosti žalobcu.
Vzhľadom k tomu, že z predloženej evidencie daňových dokladov vyplýva, že ide o náklady vynakladané na zabezpečenie hlavnej, t. j. neziskovej činnosti žalobcu, čo ani sám nepopiera, odvolací súd tieto hodnotí ako náklady, ktoré nemožno priradiť k jedinému žalobcom vykázanému zdaniteľnému príjmu - príjmu z prenájmu nehnuteľností (§ 3 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Žalobca napáda neuznanie daňového výdavku za zaplatené nájomné za prenájom priestorov z dôvodu, že tieto využíva ako svoje kancelárske priestory, pričom žalobca poukazuje na to, že nájomné na vlastné kancelárske priestory u podnikateľských subjektov nie je v praxi spochybňované ako daňový výdavok. Taktiež žalobca napáda neuznanie výdavkov na prenájom existujúcemu nájomcovi, a tiež budúcim nájomcom, s ktorými mal uzatvorené zmluvy o budúcich nájomných zmluvách.
Žalobca má za to, že preukázal vyvíjanie aktivít smerujúcich k dosiahnutiu zdaniteľných príjmov cestou podnájmu týchto nebytových. Ďalej správca dane zistil, že žalobca evidoval vo svojej účtovnej evidencii príjmy za prenájom pôdy, pričom za náklad súvisiaci so zabezpečím a udržaním predmetných príjmov správca dane uznal daň z nehnuteľnosti na rok.
Ostatné žalobcom uplatnené daňové náklady (žalobcom schválené pomerom 90 % na zdaňovanú činnosť a 10 % na jeho hlavnú /od dane oslobodenú/ činnosť) správca dane vyhodnotil ako výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Hlavnou činnosťou, z ktorej žalobca dosiahol v kontrolovanom zdaňovacom období dani podliehajúci príjem, bol príjem z prenájmu poľovných revírov, a teda že tieto výdavky sú výdavkami daňovými.