ntb
Prinášame pre vás možnosť naučiť sa pracovať s portálom isamosprava.sk.
Ukážeme vám jeho hlavné možnosti...
book
Pripravili sme prehľadný manál pre kandidátov na funkciu poslanca a predsedu VÚC v komunálnych...
book
Pripravili sme prehľadný manuál pre kandidátov na funkciu poslanca obce, mesta a mestskej časti v...

Najvyšší súd SR z 25.9.2018 - Povinnosť peňažnej náhrady pri nedodržaní výpovednej doby

Okresný súd  uložil žalovanému (bývalému zamestnancovi) povinnosť zaplatiť žalobkyni (bývalej zamestnávateľke) do 3 dní sumu 1 605,49 € predstavujúcu peňažnú náhradu v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným na základe pracovnej zmluvy a tiež uzavretie dodatku k nej, v ktorom sa dohodli, že „ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľovi vznikne nárok na peňažnú náhradu u zamestnanca vo výške určenej pracovnoprávnymi predpismi“ . Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie bol Dodatok uzatvorený platne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný počas plynutia výpovednej doby neplnil povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy (nechodil do práce). Vzhľadom na to a skutočnosť, že sporové strany ohľadom výšky peňažnej náhrady odkázali v Dodatku na pracovnoprávne predpisy upravujúce jej maximálnu výšku, vznikol žalobkyni do tejto maximálnej výšky nárok na požadovanú peňažnú náhradu. Z týchto dôvodov uzavrel, že žalobkyni vzniklo právo, aby jej žalovaný zaplatil náhradu v zmysle § 62 ods. 8 Zákonníka práce, a to vo výške 1 605,49 €.

Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu je opodstatnená odvolacia námietka žalovaného, podľa ktorej napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré prehliada, že Dodatok nespĺňa požiadavku určitosti. Dodatok nešpecifikuje výšku peňažnej náhrady a iba odkazuje na pracovnoprávne predpisy. Ustanovenie § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ktorého sa tento odkaz týka, neurčuje konkrétnu výšku tejto náhrady patriacej zamestnávateľovi (presne určiteľná by mohla byť až pri znalosti konkrétnej výšky priemerného mesačného zárobku konkrétneho zamestnanca), ale len jej hornú hranicu. Aplikáciou bodu 2.5. Dodatku v spojení s § 62 ods. 8 Zákonníka práce teda nemožno dospieť ku konkrétnej výške peňažnej náhrady, na ktorú by mala žalobkyňa nárok. 

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie 

Obsah je prístupný len pre používateľov s licenciou. Prosím , alebo ak ešte nemáte licenciu, prejdite SEM.
Žiadosť o licenciu na mieru

Oboznámil som sa so spracúvaním osobných údajov