Najvyšší súd SR z 28.8.2002 - Nájom nebytových priestorov
Žalobca žalobou žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť vypratať nebytové priestory, a to suterén a prízemie domu. Okresný súd rozsudkom zo žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd vyslovil názor, že transformácia užívacích práv k nebytovým priestorom na nájomné vzťahy upravená v § 15 zákonom č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov sa týka len tých práv, ktoré vznikli na základe hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku uzavretej podľa § 348 ods.2 Hospodárskeho zákonníka. V prejednávanej veci o taký prípad podľa názoru odvolacieho súdu nešlo. Súčasne krajský súd pripustil vo výroku svojho rozsudku s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 písm. a) O. s. p. dovolanie na otázku, či sa právo užívania nebytových priestorov založené zmluvou z 10. júla 1972 podľa § 352 Hospodárskeho zákonníka transformovalo na nájom nebytových priestorov v zmysle § 15 zákona č. 116/1990 Zb.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Dovolateľ bol toho názoru, že všetky práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 116/1990 Zb. sa transformovali na nájom a spravujú sa zákonom č. 116/1990 Zb. s výnimkou práv užívania vyplývajúcich z vecného bremena.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa § 15 ods. l zákona č. 116/1990 Zb. práva užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva užívania vyplývajúce z vecného bremena (§ 135b a naši. Občianskeho zákonníka). Podľa odseku 4 sa tento zákon nevzťahuje na nebytové priestory užívané podľa zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení zákona č. 95/1988 Zb. a zákona č. 114/1990Zb.
Ide o transformačné ustanovenie, na základe ktorého sa zmenil obsah predmetného právneho vzťahu, ako aj spôsob jeho skončenia. K tejto zmene došlo priamo zo zákona, nevyžadovala žiaden právny úkon a nebolo jej možné ani právnym úkonom zabrániť. možno dospieť k záveru, že jeho účinnosťou, t. j. 1. májom 1990 existujúce práva užívania nebytových priestorov sa zmenili na nájom s výnimkou užívacích práv v zákone taxatívne vymedzených. Inak povedané, transformácia sa nevzťahuje na užívacie práva nebytových priestorov vyplývajúce z vecného bremena a vzniknuté na základe zákona č. 123/1975 Zb. v znení zákona č. 95/1988 a zákona č. 114/1990 Zb. Tento záver vyplýva aj z osobitného postavenia nebytových priestorov pri zabezpečovaní podnikateľskej činnosti a pri umiestňovaní rôznych zdravotníckych a kultúrnych zariadení a verejných inštitúcií. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné zmeniť relatívne dlhodobé a prakticky málo obmedziteľné práva užívania na nájomný vzťah na dobu neurčitú.