Organizácie a osobnosti k splnomocnencovi pre občiansku spoločnosť

Osobnosti a organizácie sa začínajú vyjadrovať k otázke splnomocnenca. Už prvé vyjadrenia vyjadrujú záujem o túto dôležitú tému ohľadom rozvoja neziskového sektora v spoločnosti. 

Prvé dni diskusie ohľadom kreovania funkcie splnomocnenca ukázali veľký záujem o túto oblasť a úvodné vyjadrenia osobností a organizácií otvárajú priestor pre hľadanie optimálneho riešenia, ktoré mohlo posunúť kreovanie tohto významného postu splnomocnenca do vecnej a odbornej úrovne. Jedným z prvých vyjadrení bolo vyjadrenie Zuzany Szatmáry, ktorá reagovala na stanovisko hovorcu Ivety Radičovej poskytnuté Tlačovej Agentúre neziskového sektora.

Podľa Szatmáry " vytvára vláda nové inštitúty (napríklad svojich splnomocnencov), aby vznikali nové úradnícke posty a možnosti účelovo adresovať peniaze? Alebo je leitmotívom vytvárania nových nezmyselných inštitútov idea „rozdeľuj a panuj"? Alebo je celý tento proces len nevedomosťou o známych veciach? Aj to je možné, veď už pojem „ľudské práva a menšiny" je hlúposť, pretože menšinová agenda je nedeliteľnou súčasťou ochrany ľudských práv tak, ako sú jej súčasťou deti, chorí, starí... Hlúposťou môže však byť len naoko, veď taká nová sekcia bude mať svoje peniaze z rozpočtu na seba aj na adresné rozdeľovanie.Splnomocnenec je úradník. Závažnou otázkou na vládu je, prečo nemá záujem na sfunkčnení Rady vlády SR pre mimovládne organizácie s existujúcou vlastnou legislatívno­ekonomickou sekciou.

Pochopiteľne, každá vláda si vytvára svoje poradné orgány a splnomocnencov a je na jej vôli, či a kým si chce dať radiť a komu za plat udelí plné moci. Záujmom mimovládnych organizácií je mať životaschopný, silný a kompetentný nezávislý a partnerský vzťah. Výsledkom takéhoto rovnocenného vzťahu má byť potom prispenie k verejnému blahu a k realizácii ľudských práv - od práva na združovanie cez právo na dobré životné prostredie po ochranu menšín.

Nový pohľad na jednu z najdôležitejších oblastí neziskového sektora prinieslo otvorené stanovisko platformy Sociofórum, kde sa uvádza: 

SocioFórum, platforma neziskových organizácií v sociálnej oblasti, s veľkým znepokojením sleduje, že vláda nie je pripravená prijať rozhodnutia, ktoré by významne prispeli k zlepšeniu postavenia neziskových organizácií v spoločnosti. Verejná správa, rovnako štátna ako aj samosprávna, pokračuje v politike ignorancie občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií zvlášť. Usilujú sa dokázať, že nás nepotrebujú. Na úrovni obecnej a regionálnej samosprávy úrady ponúkajú neverejným poskytovateľom sociálnych služieb nevýhodné zmluvy, ktoré dovoľujú organizáciám ledva prežiť. O rozvoji a skvalitnení svojich služieb môžu iba snívať. Rovnako ako o dobrom a spravodlivom zákone o sociálnych službách.

Na národnej úrovni nevidno zatiaľ žiadny ťah na bránku. Schválené Národné priority rozvoja sociálnych služieb sú také bezzubé, že samosprávnym krajom a mestám sa v rozpore so svetovým trendom podarilo získať viac ako 200 miliónov EUR z Regionálneho operačného programu na rekonštrukciu veľkokapacitných ústavov a stavbu nových. Keď sa konečne spamätala aj Európska komisia a požaduje programy deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb, ukázalo sa, že ani nová vláda žiaden program nemá.

Znepokojuje nás, že začala príprava nového programového obdobia európskych štrukturálnych fondov a opäť sa ignoruje princíp partnerstva. Neziskový sektor nebol prizvaný k tejto veľkej robote. Nefunguje Rada vlády pre mimovládne organizácie, ktorá bola v minulosti priestorom pre hľadanie spoločného stanoviska na otázky takéhoto typu. Stále nie je známy splnomocnenec pre občiansku spoločnosť, ktorý by mal rozvíriť stojaté vody.

Pavol Demeš k tejto problematike uviedol pre TANS stanovisko, v rámci ktorého sa zamýšľal nad procesom kreovania novej funkcie splnomocnenca pre občiansku spoločnosť. Podľa Demeša " od leta minulého roku bolo zverejnených len minimum informácií o predstavách vlády o spolupráci s tretím sektorom a evidentne len hŕstka ľudí vie, ako vyzerá text materiálu spomínaný v stanovisku hovorcu premiérky z 11. januára, aké pripomienky sa zapracovávajú, kto sú členovia pracovnej skupiny z radov MVO, kto a ako vyberie splnomocnenca a prečo to má trvať ešte štvrťrok. Je nepochopiteľné, prečo sa o tak závažných otázkach nevedie otvorená diskusia, prečo členovia pracovnej skupiny neposkytli dokonca ani skupine zástupcov MVO, z ktorej v lete minulého roku vzišli, podrobnejšie informácie o tejto problematike. Akú legitimitu a vážnosť bude mať za daných okolností prípadný splnomocnenec?

Navyše, mnoho ľudí zdieľa pocit, že celý tento proces zmrazil viacero dôležitých foriem spolupráce medzi jednotlivými rezortmi a mimovládnymi organizáciami a utlmil zdravú a potrebnú kritickosť tretieho sektora voči vláde. Otvorenou zostáva i otázka, prečo nezahájila svoju činnosť Rada vlády SR pre neziskové organizácie, ktorá ako odskúšaný mechanizmus už roky fungovala pod vedením podpredsedu vlády zodpovedného za agendu ľudských a menšinových práv. Čo na túto situáciu hovorí pán Rudolf Chmel, ktorý pozná neziskový sektor?

Vláda rieši v neľahkých podmienkach množstvo závažných problémov, za čo si zaslúži uznanie a úctu. Ak sa však urýchlene nenaštartuje otvorená, pragmatická a najmä partnerská spolupráca medzi občianskou spoločnosťou a štátom (česť výnimkám), ohrozuje sa tým dôvera ľudí k správcom vecí verejných, sila a prestíž mimovládnych organizácií a pomoc v oblastiach, kde štát jednoducho nemôže pôsobiť.