Právo na primeranú odmenu výkonných umelcov z tretích štátov
Žalobkyňa je organizáciou kolektívnej správy práv výkonných umelcov (ďalej tiež aj "RAAP"). Prvá žalovaná je organizáciou kolektívnej správy práv výrobcov zvukových záznamov (ďalej tiež aj "PPI"). Žalobkyňa a žalovaná uzavreli zmluvu, v ktorej boli upravené pravidlá, podľa ktorých musia byť v Írsku splatné poplatky za verejný prenos diel v baroch a na iných miestach prístupných verejnosti, alebo za vysielanie hudobných nahrávok, po tom, ako ich používatelia týchto diel zaplatili PPI, rozdelené aj s výkonnými umelcami a na tento účel PPI časť z nich prevedie spoločnosti RAAP. Nezhodujú sa však v otázke pôsobnosti tejto zmluvy, pokiaľ ide o poplatky zaplatené spoločnosti PPI v prípadoch, keď hudba, ktorá bola predmetom verejného prenosu, bola interpretovaná umelcom, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu EHP ani v členskom štáte EHP nemá bydlisko.
V tejto súvislosti RAAP tvrdí, že všetky splatné poplatky musia byť v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice 2006/115 a medzinárodnými zmluvami, na ktoré táto smernica odkazuje, rozdelené medzi výrobcu zvukového záznamu a výkonného umelca. Štátna príslušnosť umelca a miesto jeho bydliska sú podľa nej v tejto súvislosti irelevantné.
Naopak, podľa PPI je právny stav vyplývajúci z CRR Act, podľa ktorého výkonní umelci, ktorí nie sú štátni príslušníci členského štátu EHP ani v členskom štáte EHP nemajú bydlisko, a navyše ktorých umelecké výkony ani nepochádzajú zo zvukového záznamu zaznamenaného v EHP, nemajú právo na podiel z poplatkov, ktoré sa stanú splatnými, keď sú tieto umelecké diela predmetom verejného prenosu v Írsku.
Z dôvodu tejto nezhody sa RAAP domnieva, že sumy, ktoré jej PPI zaplatila, boli nedostatočné a podala žalobu proti tejto spoločnosti na súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.
Súd prerušil konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
- Obmedzuje sa povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať smernicu [2006/115] z hľadiska účelu a cieľa Rímskeho dohovoru a/alebo WPPT na pojmy, ktoré [táto] smernica výslovne používa, alebo sa alternatívne vzťahuje aj na pojmy, ktoré možno nájsť výlučne v uvedených medzinárodných dohodách? Do akej miery sa má konkrétne článok 8 smernice [2006/115] vykladať z hľadiska požiadavky ‚vnútroštátneho zaobchádzania‘, tak ako je uvedená v článku 4 WPPT?
- Má členský štát k dispozícii voľnú úvahu, aby stanovil kritériá na určenie, ktorých výkonných umelcov možno považovať za ‚príslušných výkonných umelcov‘ v zmysle článku 8 smernice [2006/115]? Môže konkrétne členský štát obmedziť právo podieľať sa na primeranej odmene len na prípady, v ktorých i) sa buď výkon uskutoční v [EHP], alebo ii) výkonní umelci majú bydlisko alebo pobyt v krajine EHP?
- Aká je miera voľnej úvahy členského štátu, keď reaguje na výhradu, ktorú uplatní iná zmluvná strana podľa článku 15 ods. 3 WPPT? Je konkrétne členský štát povinný vo svojej reakcii presne použiť výrazy použité druhou zmluvnou stranou v jej výhrade? Má zmluvná strana povinnosť neuplatniť pravidlo 30 dní uvedené v článku 5 Rímskeho dohovoru, ak môže vyústiť do situácie, v ktorej výrobca zmluvnej strany uplatňujúcej výhradu získa v zmysle článku 15 ods. 1 odmenu, pričom výkonní umelci podieľajúci sa na rovnakom zvukovom zázname odmenu nezískajú? Subsidiárne môže zmluvná strana, ktorá reaguje na výhradu, poskytnúť štátnym príslušníkom zmluvnej strany, ktorá uplatnila výhradu, rozsiahlejšie práva, ako poskytla táto zmluvná strana, to znamená môže reagujúca zmluvná strana poskytnúť práva, ktoré zmluvná strana uplatňujúca výhradu neposkytuje v rovnakej miere?
- Je prípustné, aby za akýchkoľvek okolností bolo právo na primeranú odmenu vyhradené len pre výrobcov zvukového záznamu, a teda bolo toto právo odmietnuté výkonným umelcom, ktorých výkon bol zaznamenaný na tento zvukový záznam?“