Rozhovor s novým splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti
Tlačová agentúra i3 portálov prináša rozhovor s novým Splnomocnencom vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, pánom Filipom Vagačom. O smerovaní jeho úradu ako aj aktuálnej agende sa dočítate ďalej.
Po skoro desiatich rokoch opäť zastávate funkciu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Aké rozdiely zatiaľ vnímate medzi aktuálnym výkonom svojej funkcie a výkonom v rokoch 2011 až 2013?
Som v úrade ešte len prvý týždeň. Od prvého dňa sme riešili predovšetkým otázku zlepšenia spolupráce štátu, samospráv a mimovládnych organizácií v rámci manažmentu utečeneckej krízy. Deň po menovaní za splnomocnenca vlády som bol na svojom prvom rokovaní krízového štábu MV SR. Dva dni po menovaní som s pánom premiérom a ministrom vnútra bol na východnej hranici. Hneď v rámci prvého týždňa sme mali rokovanie Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie a samozrejme sme museli riešiť administratívu spojenú s prebraním Úradu splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Takže od prvého dňa v plnom nasadení. Na hlbšie hodnotenie rozdielov zatiaľ naozaj nebol čas.
Spomenuli ste rokovanie Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Môžete nám priblížiť jej výstupy?
Rada vlády v prvom rade vyjadrila poďakovanie všetkým štátnym, samosprávnym, cirkevným, podnikateľským i občianskym subjektom, skupinám dobrovoľníkov i jednotlivcom, ktorí sa od 24. februára 2022 až doteraz podieľali na pomoci ľuďom v núdzi, či už priamo na hraniciach, alebo v našom vnútrozemí.
Rada tiež prijala uznesenie o podpore a spolupráci medzi platformami, zastúpenými v Komore MNO, a jednotlivými rezortmi, ktoré sú zapojené do koordinácie pomoci v rámci utečeneckej krízy.
No a v neposlednom rade, ma ako splnomocnenca vlády Rada poverila, aby na základe návrhu Komory MNO a v spolupráci s jej predstaviteľmi otvoril so zástupcami rezortov a štátnych organizácií diskusiu o spolupráci v týchto základných klastroch: humanitárna pomoc na území UA, pomoc a podpora utečencom na Slovensku, dobrovoľníctvo, financovanie pomoci, informačno-komunikačná oblasť (verejná mienka a sektor) a nezávislosť SR od ruských energetických zdrojov.
V médiách sa však aj teraz objavila kritika viacerých mimovládok, napríklad Červeného kríža, ktoré kritizujú ako štát nedokáže krízu riešiť. Čo na to hovoríte?
Nebránime sa kritike. Ale napríklad článok vedúceho predstaviteľa Slovenského Červeného kríža nás po sérii krokov, ktoré sme urobili v ostatných siedmich dňoch prekvapil. Úprimne som si chcel s pánom Dobiášom veci vykomunikovať a veľmi rýchlo sme spoločne prišli na to, že článok bol písaný pred vyše týždňom a žiaľ bol redakciou publikovaný až teraz. Čiže to čo opisuje už dávno nie je realita a nezohľadňuje zmeny, ktoré sa nám podarilo realizovať. Máme pred sebou ešte dlhú cestu a verte, že robíme všetko, aby sa spolupráca zlepšila a veci fungovali lepšie.
Akými najväčšími zmenami prešla občianska spoločnosť za toto obdobie?
Bude to chcieť hlbšiu analýzu, ale dlhodobo vnímam, že hlavný rozdiel je v tom, že občiansky sektor je pod väčším tlakom a je v horšej personálnej a finančnej situácii.
Za tých cca 10 rokov sa veľmi prejavil negatívny vplyv dezinformácií o sektore. Rétorika extrémistov a fabulácie o mimovládkach sa z okraja spoločnosti dostali do centra verejného diškurzu a dokonca aj do vrcholovej politiky. Čaká nás veľa práce na poli edukácie o sektore, ako aj informačnej ofenzívy proti klamstvám a dezinformáciám.
V oblasti posilnenia personálnych a finančných kapacít sektora to bude asi tažší oriešok, ale mám za sebou prvé stretnutia a verím, že sa nám predsa len podarí pohnúť aj v týchto oblastiach.
Ako vnímate postavenie Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti vo vzťahu k verejným subjektom a mimovládnym neziskovým organizáciám?
Myslím, že úrad je za tie roky dobre vybudovaný a v prostredí štátnych i mimovládnych organizácií dobre etablovaný. Toto je vhodný priestor poďakovať môjmu predchodcovi Martinovi Giertlovi, ale aj všetkým zamestnancom a zamestnankyniam úradu, za ich prácu. Na veci, ktoré fungovali určite nadviažeme.
Aké sú aktuálne najväčšie výzvy pre Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a aké sú Vaše plány v rámci rozvoja občianskej spoločnosti?
Za najdôležitejšiu oblasť považujem posilnenie dialógu zo štátom a zadefinovanie základných oblastí verejnej služby, ktorú neziskový sektor poskytuje. Aj ukrajinská kríza nám ukázala, že neziskové organizácie vedia zareagovať flexibilne a poskytnúť kvalitnú službu verejnosti. Potrebujeme dohodu zo štátom, o ktorých službách vo verejnom záujme sa vieme spoločne dohodnúť a za akých podmienok ich neziskové organizácie budú poskytovať verejnosti.
Výzvou tiež bude, ako fungovanie úradu ďalej zlepšiť. Moja predstava je, že sa o to pokúsime na jednej strane v strategickej oblasti politík a stratégií štátu a na druhej strane v tom, aby nás bolo viac vidieť v teréne a bolo o nás viac počuť v médiách. Úrad je tu nato, aby poskytoval služby neziskovému sektoru, aby ho prepájal so štátom a posilňoval jeho pozíciu pri rozličných vyjednávaniach o politikách štátu.
Úrad splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti pripravoval Koncepciu rozvoja občianskej spoločnosti do roku 2030. V akom štádiu je príprava uvedenej koncepcie a ak plánujete zmeny v rámci koncepcie, aké to budú?
Koncepcia je stále v štádiu príprav. V tomto momente prebieha pripomienkovanie základneho návrhu Koncepcie Komorou mimovládnych neziskových organizácií. V rámci tejto diskusie prebieha aj stanovovanie priorít v jednotlivých strategických oblastiach. Následne bude potrebné nastaviť proces vyjednávania so štátom, lebo koncepcia zadefinuje politiku štátu na najbližsích 8 rokov. Na koncepcii sa zatiaľ ďalej pracuje. O ďalších konkrétnych krokoch budeme informovať na základe dohody s Komorou MNO po ukončení pripomienkovacieho procesu.
19.3.2022
tím itretisektor.sk
