Súdny dvor Európskej únie z 18.6.2020 - EÚ Komisia proti Maďarsku Diskriminácia občianskych organizácií podporovaných zo zahraničia

Maďarsko prijalo v roku 2017 zákon o transparentnosti organizácií podporované zahraničím(ďalej ako „Zákon“). Tento Zákon je zameraný na zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosť občianskych organizácií (ďalej ako „OO“), ktoré prijímajú dary zo zahraničia. Podľa tohto Zákona sa uvedené organizácie musia zaregistrovať na maďarských úradoch ako “organizácie, ktoré prijímajú zahraničnú pomoc”, ak výška darov, ktoré prijali počas konkrétneho roka, dosiahne určitú hodnotu. Sú taktiež povinné uviesť mená darcov, ktorých pomoc dosiahne alebo prekročí sumu 1500 eur, a presnú výšku pomoci.

Okrem toho musia dotknuté OO uvádzať na svojej domovskej stránke a vo svojich publikáciách informáciu, že sú “organizáciami, ktoré prijímajú zahraničnú pomoc”. V Zákone sa uvádza, že OO prispievajú k demokratickej kontrole a verejnej diskusii o veciach verejných a taktiež zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri formovaní verejnej mienky a na základe toho ich transparentnosť má veľký verejný význam pre krajinu. Zákon taktiež uvádza, že zahraničné záujmové skupiny budú pravdepodobne využívať podporu neznámymi zahraničnými zdrojmi prostredníctvom sociálneho vplyvu týchto organizácií, svoje vlastné záujmy namiesto cieľov spoločenstva v spoločenskom a politickom živote Maďarska, a následne takáto podpora môže ohroziť politické a hospodárske záujmy krajiny, ako aj jej fungovanie bez zasahovania právnych inštitúcií.

Komisia vydala odôvodnené stanovisko v ktorom sa domnievala, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 63 ZFEÚ, ako aj Články 7, 8 a 12 charty zavedením diskriminačných, neodôvodnených a zbytočných obmedzení týkajúcich sa zahraničných darov poskytnutých OO, ktoré ukladajú povinnosti registrácie, podávania správ a propagácie určitým kategóriám OO, ktoré priamo alebo nepriamo využívajú zahraničnú pomoc presahujúcu určitú hranicu, a ktoré ustanovujú možnosť uplatniť sankcie voči OO, ktoré si neplnia tieto povinnosti. Komisia následne podala na Súdnom dvore EU žalobu voči Maďarsku.

Maďarsko vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že aj keď je žaloba prípustná, musí byť žaloba hneď na začiatku zamietnutá z dôvodu, že nespĺňa požiadavky uplatniteľné na vykonanie dôkazov. Je na Komisii, aby preukázala existenciu porušení, ktoré sleduje, bez toho, aby sa mohla dovolávať akejkoľvek domnienky. V prejednávanej veci však táto inštitúcia nepredloží dôkaz, podľa ktorého by Zákon mal praktické účinky na slobodu pohybu kapitálu zaručenú v článku 63 ZFEÚ.

Komisia, podporovaná Švédskym kráľovstvom, v prvom rade tvrdí, že Zákon obmedzuje voľný pohyb kapitálu, medzi Maďarskom, na jednej strane a ostatnými členskými štátmi a tretími krajinami na strane druhej. Tento zákon by síce nehovoril o štátnej príslušnosti, ale uplatnil by sa odkazom na kritérium týkajúce sa existencie pohybu kapitálu z cudzích zdrojov, konkrétnejšie finančnej pomoci vyplatenej OO. so sídlom v Maďarsku fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré majú bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte alebo v tretej krajine. Generálny advokát sa vyjadril, že poskytnutie daru zo zahraničia v prospech maďarskej občianskej organizácie predstavuje pohyb kapitálu, ktorý podlieha v Maďarsku určitým podmienkam, ako je napr. povinnosť niektorých občianskych organizácií zaregistrovať sa ako „organizácie, ktoré prijímajú zahraničnú pomoc“, a povinnosť zverejňovať určité informácie.

Tieto podmienky sa však uplatňujú iba v prípade darov pochádzajúcich zo zahraničia, v dôsledku čoho sa oveľa pravdepodobnejšie dotknú štátnych príslušníkov iných členských štátov než maďarských štátnych príslušníkov. Uvedené podmienky podľa jeho názoru predstavujú obmedzenie slobody voľného pohybu kapitálu, a to tak vo vzťahu k dotknutým organizáciám, ktoré môžu čeliť problémom s financovaním a ktoré môžu byť obmedzené vo výkone slobody združovania, ako aj vo vzťahu k zahraničným darcom, ktorí môžu byť odradzovaní od poskytovania darov z dôvodu prípadného stigmatizujúceho účinku zverejnenia podrobností týchto prevodov prezrádzajúcich ideologickú inklináciu, ktorá môže byť v maďarskom národnom kontexte kompromitujúca. Generálny advokát dodáva, že skutočnosť, že zverejňované údaje umožňujú vypracovať ideologický profil darcov, môže týchto darcov odrádzať od prispievania na financovanie činnosti občianskych organizácií.

Generálny advokát taktiež zdôraznil, že zverejnenie tak mena fyzických osôb, ktoré zo zahraničia poskytnú dary pre niektoré združenia so sídlom v Maďarsku, ako aj výšky týchto darov, vo verejne prístupnom registri, znamená zásah do súkromného života týchto osôb, pokiaľ ide o spracovanie ich osobných údajov. V dôsledku toho vyplýva, že zverejnenie týchto údajov predstavuje zásah do práv týkajúcich sa ochrany súkromného života a ochrany osobných údajov, ako aj zásah do práva na slobodu združovania, zaručených Chartou. Na záver sa generálny advokát domnieva, že sporné opatrenia sú neprimerané, keďže po prvé prahová hodnota 500 000 forintov (1500 eur) je príliš nízka vzhľadom na závažnosť spôsobených zásahov, po druhé dary pochádzajúce z iných členských štátov Únie podliehajú rovnakému zaobchádzaniu ako dary pochádzajúce z krajín mimo Únie a po tretie nesplnenie uložených povinností môže viesť dokonca k zrušeniu organizácie, ktorá sa nesplnenia povinností dopustila.