Súdny dvor Európskej únie z 25.7.2018 - Poskytovanie príspevku na osobnú asistenciu mimo členského štátu

Žalobca vo veci samej sa narodil v roku 1992 a býva v meste Espoo vo Fínsku. Žalobca potrebuje značnú pomoc, predovšetkým pri svojich každodenných činnostiach. Vzhľadom na to mu mesto  poskytlo osobného asistenta na účely stredoškolského štúdia, ktoré absolvoval vo Fínsku. Žalobca požiadal  podľa zákona o službách pre osoby so zdravotným postihnutím mesto Espoo o poskytnutie osobnej asistencie na približne päť hodín týždenne na domáce práce, najmä na vybavovanie nákupov, upratovanie a pranie. V čase podania tejto žiadosti sa žalobca mal práve sťahovať do Tallinu v Estónsku, aby tam študoval ako študent denného štúdia tri roky právo, čo vyžadovalo, aby trávil tri alebo štyri dni do týždňa v estónskom hlavnom meste s tým, že na víkendy sa chcel vracať do mesta Espoo. Požadované služby teda mali byť poskytované mimo Fínska. Rozhodnutím bola žiadosť žalobcu o poskytnutie osobnej asistencie zamietnutá z dôvodu, že aj keď sa miesto jeho bydliska nezmenilo, jeho pobyt mimo Fínska nemožno považovať za príležitostný. Mesto sa domnievalo, že nie je povinné poskytovať služby a podporné opatrenia mimo Fínska, pretože typ pobytu v zahraničí sa približuje „obvyklému pobytu“. Okrem toho konštatovalo, že osobná asistencia sa môže poskytovať mimo Fínska počas dovolenky alebo služobných ciest, a žiadna náhrada sa neposkytuje, keď sa obec bydliska osoby zmení z dôvodu pobytu mimo Fínska alebo ide o iný trvalý alebo obvyklý pobyt mimo Fínska.