Toplak a Mrak proti Slovinsku – nedostatočný prístup k výkonu volebného práva pre zdravotne postihnutých
Obaja sťažovatelia majú svalovú distrofiu a musia používať elektrické invalidné vozíky. Obaja sa sťažovali na nedostatočný prístup k výkonu volebného práva v referende konanom 20. 12. 2015 a vo voľbách do Európskeho parlamentu 26. 5. 2019.
Prvý sťažovateľ požiadal 16. 11. 2015 ústrednú volebnú komisiu o zabezpečenie prístupnosti volebnej miestnosti. Dňa 21. 11. 2015 podal proti nej žalobu na súde, v ktorej žiadal o vydanie predbežného opatrenia. Dňa 24. 11. 2015 ústredná volebná komisia sťažovateľa informovala, že prístup do volebnej miestnosti bude zabezpečený rampou. Správny súd žalobu na sprístupnenie volebnej miestnosti zamietol dňa 4. decembra 2015 z dôvodu, že vstup do hlasovacej miestnosti bude zabezpečený aj pre zdravotne postihnuté osoby. Proti tomu podal dňa 10. decembra 2015 sťažovateľ odvolanie, pretože po prehliadke priestorov zistil, že podmienky pre výkon jeho volebného práva nie sú dostatočné a požiadal najvyšší súd o vydanie predbežného opatrenia, ktoré tento zamietol 16. decembra 2015. V sprievode svojej rodiny sa referenda zúčastnil. Rovnako postupoval aj druhý sťažovateľ a s rovnakým výsledkom v konaniach pred súdom. Tiež sa zúčastnil na referende avšak s prístupom do volebnej miestnosti mu pomohla tretia osoba, pretože prístupová rampa bola strmá.
Po referende boli postupne vybavené bezbariérovým vstupom všetky volebné miestnosti a keď v roku 2017 sa zmenou zákona zrušila možnosť hlasovať hlasovacím zariadením, sťažovatelia iniciovali prieskum ústavnosti tejto zákonnej zmeny avšak ústavný súd došiel k záveru, že predmetná zákonná úprava ako aj možnosť hlasovať s pomocou asistenta sú v zhode s ústavou. Pred konaním v apríli 2019 obaja sťažovatelia opätovne žiadali o úpravu volebných miestností aby mohli slobodne a tajne hlasovať. Prvý sťažovateľ sa už volieb pre zhoršený zdravotný stav nezúčastnil. Sťažovatelia sa sťažovali na absenciu účinných súdnych prostriedkov, ktorými by mohli vopred požiadať o prístup do volebnej miestnosti a k volebnej schránke. Ďalej sa sťažovali na nedostatok akéhokoľvek účinného prostriedku nápravy, ktorým by sa mohli domáhať kompenzácie za diskrimináciu pri výkone svojho volebného práva. Namietali aj porušenie čl. 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy) v spojení s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 12 k Dohovoru (všeobecný zákaz diskriminácie) v súvislosti s referendom v roku 2015 a porušenie čl. 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie) v spojení s čl. 3 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru (volebné právo) v súvislosti s voľbami v roku 2019.