Ústavný súd SR z 29.11.2016 - Ochrana práv zamestnávateľa pri účelovom postupe v pracovnoprávnom spore

Sťažovateľka ako zamestnávateľ nevyplatila svojim zamestnancom mzdu. Štyri zamestnankyne uplatnili v samostatných konaniach svoje nároky proti sťažovateľke (sťažovateľka pred všeobecným súdom v procesnom postavení žalovaná). Zo všetkých zamestnankýň len v jednej právnej veci bolo právo na mzdu právoplatne priznané, a to práve sťažnosťou napadnutým rozsudkom. V ostatných konaniach je konanie prerušené do skončenia trestnej veci nevyplatenia mzdy. Sťažovateľka pred všeobecným súdom pôvodne argumentovala v odpore, že „mzdu vyplatí po skončení konania“. Dokonca v odpore in fine navrhla presné sumy, ktoré vyplatí. Zmluvou o predaji podniku sťažovateľka predala svoju živnosť spoločnosti , s.r.o. (v ďalšom texte aj ), v ktorej bola v tom ase jedinou spoločníčkou a konateľkou. Argumentácia sťažovateľky sa sústredila na tvrdenie, že v konaní nemá povinnosť z hmotného práva (tzv. nedostatok pasívnej legitimácie). Krajský súd v Prešove pre rozpor s morálkou posúdil zmluvu o predaji podniku ako odporujúcu dobrým mravom. Z hľadiska princípov práva, princípov morálky a z hľadiska dobromyseľnosti odporuje dobrým mravom taký právny úkon, ktorým sa sleduje dosiahnutie stavu, že zamestnancom sa neposkytne informácia o dôležitom právnom úkone relevantnom pre zvolenie pasívne legitimovaného zamestnávateľského subjektu, zamestnanci sú dokonca udržiavaní v presvedčení o riešení problému zo strany pôvodného subjektu a keď už zamestnanec právo na mzdu uplatní, predkladá sa zmluva o predaji podniku ako argument na zamietnutie žaloby pre vedenie konania proti nesprávnemu subjektu.