Ústavný súd SR z 8.7.2005 - Namietanie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky prerokoval sťažnosť organizácie ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti so základným právom slobodne sa združovať podľa čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Krajskom súde a ten rozhodol, že sťažnosť organizácie odmieta pre zjavnú neopodstatnenosť. Sťažovateľka bola rozhodnutím Krajského úradu zaregistrovaná ako nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby v zmysle zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Krajský úrad zároveň v rozhodnutí schválil aj druh všeobecne prospešných služieb poskytovaných sťažovateľkou. Pracovníčka krajského úradu telefonicky upozornila štatutárneho zástupcu sťažovateľky na skutočnosť, že nezisková organizácia môže síce poskytovať všeobecne prospešné služby, avšak nemôže rozdeľovať finančné prostriedky. Hoci štatutárny zástupca požiadal pracovníčku krajského úradu o písomné vyhotovenie stanoviska, nestalo sa tak. Napokon prípisom krajského úradu doručeným sťažovateľke jej bolo oznámené, že neuskutočnila nápravu napriek upozorneniu, a preto s poukazom na § 35 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách krajský úrad upozorňuje na možnosť podať návrh na zrušenie organizácie sťažovateľky.

Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že návrh sťažovateľky voči krajskému úradu o ochranu pred nezákonným zásahom - upozornením krajského úradu bol zamietnutý. Podľa odôvodnenia rozsudku krajský súd považoval návrh sťažovateľky za návrh na začatie konania o poskytnutie ochrany proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím.

Upozornenie krajského úradu nie je však možné kvalifikovať ako nezákonný zásah v zmysle ustanovenia § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo upozornenie nevyvolalo zákonom predpokladaný následok, ktorým je ukrátenie sťažovateľky na jej právach a právom chránených záujmoch. Ďalej krajský súd uvádza, že sa stotožnil so stanoviskom krajského úradu, podľa ktorého rozdeľovanie finančných prostriedkov nie je všeobecne prospešnou službou.

Sťažovateľka požadovala vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie uvedených základných práv rozsudkom krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu však treba sťažnosť považovať za zjavne neopodstatnenú.

Rozhodujúcou skutočnosťou je, že krajský súd zamietol návrh sťažovateľky preto, lebo upozornenie krajského úradu nepovažoval za zásah orgánu verejnej správy, ktorým by došlo k ukráteniu sťažovateľky na jej právach a právom chránených záujmoch. Podľa názoru krajského súdu výkon dohľadu v zmysle § 35 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách spočívajúci v upozornení na nedostatky a s poukázaním na to, že krajský úrad môže podať návrh na zrušenie organizácie sťažovateľky, nie je zásahom v zmysle § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.