Zdaňovanie poskytovateľov sociálnych služieb poskytujúcich sociálne služby bez účelu dosiahnutia zisku

Daň z príjmov právnických osôb predstavuje v súčasnosti najznámejšiu priamu daň, ktorou sa zdaňuje príjem právnických osôb. Osobou, ktorá je povinná platiť daň z príjmov právnických osôb je každá právnická osoba, ktorá vykáže základ dane. Aj subjekty nezaložené za účelom podnikania, pokiaľ dosahujú zdaniteľné príjmy a vykážu základ dane, sú povinné platiť daň z príjmov, Takýmito osobami sú aj poskytovatelia sociálnych služieb.

Právny stav k 14.9.2012

Na účely zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej len „Zákon o sociálnych službách“) rozlišujeme dve základné skupiny poskytovateľov sociálnych služieb, verejných a neverejných. Toto delenie však nemá zásadný význam pre určenie ich povinnosti platiť daň z príjmov právnických osôb a ako také môže byť zmätočné. Laická verejnosť vníma neverejných poskytovateľov sociálnych služieb ako poskytovateľov súkromných, ktorí primárne vykonávajú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a ktorí predstavujú protipól poskytovania sociálnych služieb poskytovateľmi neverejnými. V zahraničí existuje preto pre neverejných poskytovateľov sociálnych služieb rôzne pomenovanie. Zdá sa, že až pohľad do zahraničných právnych úprav vlieva do štruktúry poskytovateľov sociálnych služieb viac svetla.

Za verejného poskytovateľa sociálnej služby sa považuje obec, právnická osoba založená alebo zriadená obcou, a právnická osoba založená alebo zriadená vyšším územným celkom. Naopak, za neverejného poskytovateľa sociálnych služieb považujeme akúkoľvek právnickú alebo fyzickú osobu poskytujúcu sociálne služby zapísanú do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V prvom dieli nášho článku sa budeme venovať zdaňovaniu poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí neposkytujú sociálne služby za účelom dosiahnutia zisku, tzn. verejným poskytovateľom sociálnych služieb a tej skupine neverejných poskytovateľov, ktorí poskytujú sociálne služby bez účelu dosiahnutia zisku .

Aké príjmy sú a aké nie sú predmetom dane?

Predmetom dane daňovníkov podľa Zákona o dani z príjmov je v zásade príjem/ výnos z činnosti daňovníka a príjem / výnos z nakladania s majetkom daňovníka.

Zákon o dani z príjmov za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem:

1. fyzickej osoby, ktorá má na území SR trvalý pobyt/ak sa na tomto území zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku;
2. právnickej osoby, ktorá má sídlo/skutočné miesto vedenia na území SR.

Tieto osoby nazývame aj tzv. daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Daňovníci, ktorí nespĺňajú podmienky v bodoch a. a b. nazývame tzv. daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Daňovníkmi sú poskytovatelia sociálnych služieb najčastejšie ako daňovníci dvoch právnych foriem – ako neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby a ako občianske združenia. Patria sem aj obce, a právnické osoby zriadené alebo založené obcou alebo vyšším územným celkom, keďže sa považujú za poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí poskytujú sociálne služby bez účelu dosiahnutia zisku. Všetky tieto subjekty predstavujú výnimku zo zásady, že predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka. U týchto daňovníkov sú predmetom dane príjmy len z tých činností, ktorými by mohli podnikateľom konkurovať. Príjmy z „nepodnikateľskej“ činnosti, z ktorej zisk nedosahujú alebo sa nedá dosiahnuť, nie sú predmetom dane. V prípade neziskových organizácií sú predmetom dane aj príjmy z predaja majetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členských príspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Predmetom dane neziskových organizácií nie je podiel zaplatenej dane na osobitné účely a príjem získaný darovaním alebo dedením podľa Občianskeho zákonníka.

Oslobodenie od dane

Oslobodenie od dane sa vzťahuje na činnosti, za účelom ktorých poskytovatelia sociálnych služieb vznikli, t. j. ide o činnosti, ktoré sú základným poslaním týchto daňovníkov a vyplývajú z osobitných predpisov (na základe ktorých vznikli), konkretizované ďalej zriaďovateľskými alebo zakladateľskými listinami. Oslobodené sú taktiež aj iné príjmy, ktorých zdaňovanie nie je spoločensky ani hospodársky žiaduce .

Obce a vyššie územné celky majú osobitné poslanie (starostlivosť o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov), preto u týchto subjektov sa oslobodzuje aj príjem z prenájmu a z predaja ich majetku.

Podávanie daňového priznania

Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí majú formu občianskeho združenia nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a príjmy z členských príspevkov podľa stanov, úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek, finančné prostriedky plynúce z grantov poskytovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Povinnosť podať daňové priznanie za daňovníka má jeho štatutárny orgán. Zdaňovacím obdobím je spravidla kalendárny rok.