Dane

Právny stav k: 28.8.2024

Podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „obchodný zákonník“) rozumie: „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.“ Podmienky, podľa ktorých môžu neziskové organizácie podnikať, sú upravené v zákonoch upravujúcich jednotlivé právne formy neziskového sektora.

Odborný článok prináša informácie o rozhodnutí o odklade daňovej povinnosti, ktoré prijala vláda SR ako jedno z ekonomických opatrení na zníženie negatívnych dopadov súvisiacich s mimoriadnou situáciou na Slovensku, ktorá je spôsobená vírusovým ochorením COVID-19.

V praxi rozlišujeme tri druhy daňového priznania, a to riadne, opravné a dodatočné.

Zmyslom tohto odborného článku je poukázať na právny režim týkajúci sa postupu správcu dane v súvislosti s registráciou mimovládnych neziskových organizácii ako daňového subjektu.

Zmyslom tohto článku je poukázať na celkový priebeh daňovej kontroly, ktorej výkon za splnenia zákonom stanovených podmienok môže nastať aj u mimovládnych neziskových organizáciách. 

Zmyslom tohto článku je poukázať na právny inštitút daňového konania - doručovanie a to vo vzťahu k MNO.  

Zmyslom tohto odborného článku je poukázať na jeden z právnych úkonov zabezpečujúcich účel a priebeh správy daní – nazeranie do spisov. 

Prinášame Vám odborný článok zameraný na základ dane všeobecne a vo vzťahu k MNO. 

Doručovanie v daňovom konaní predstavuje právny inštitút, ktorým správca dane oznamuje určitú skutočnosť daňovému subjektu, tretej osobe, prípadne inému adresátovi. Riadne doručenie písomnosti má v daňovom konaní veľký význam. V prípade, že písomnosť nebola adresátovi riadne doručená, nezakladá pre adresáta žiadne povinnosti a v takom prípade nie je možné voči adresátovi vyvodiť dôsledky vyplývajúce z doručovanej písomnosti.

Zákon o správe daní správcovi dane umožňuje, aby o vykonanie jednotlivých úkonov požiadal iného vecne príslušného správcu dane.

Lehoty v daňovom konaní upravuje § 13 zákona o správe daní a poplatkov. Ak nie je lehota pre niektorý úkon v daňovom konaní určená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí primeranú lehotu správca dane.

Špecifikom pravidiel v oblasti daní je zaokrúhľovanie či už základu dane, preddavkov na daň, alebo samotnej daňovej povinnosti. Aj pre neziskové organizácie platí, že nie všetky sumy vstupujúce do procesu vyčíslenia výslednej daňovej povinnosti sa zaokrúhľujú matematicky, ako je v bežnom živote pri platbách, výpočtoch a pod. zvykom.

Platenie preddavkov sa rozdeľuje do troch skupín. Dôvodom je rozlíšenie daňovníkov pre potreby platenia preddavkov podľa výšky dane, z ktorej sa preddavky počítajú. Výnimka z týchto prípadov je možná len v prípadoch ustanovených Zákonom o dani z príjmov.

Všeobecná definícia preddavkov je stanovená § 66 Zákona o správe daní a poplatkov. Preddavkom rozumieme povinnú platbu na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie ešte nie je známa.

Základný predpis upravujúci odpisovanie dlhodobého majetku je Zákon o účtovníctve, ktorý stanovuje účtovné odpisy majetku. Na účely určenia základu dane v podnikateľskej činnosti a uplatnenie daňových výdavkov vo forme odpisov majetku postupuje daňovník v zmysle Zákona o dani z príjmov. Nakoľko odpisovanie majetku riešia samostatne dva právne predpisy, je potrebné rozlišovať medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi.

V § 23 Zákona o dani z príjmov je vymenovaný majetok, ktorý je síce charakterizovaný ako hmotný alebo nehmotný majetok, ale sa nemôže daňovo odpisovať.

Tento článok upravuje registračnú povinnosť zdaniteľných osôb pre účely dane z pridanej hodnoty. Zdaniteľnou osobou pre účely DPH môže byť aj nezisková organizácia či nadácia.

Medzi hmotný majetok na účely Zákona o dani z príjmov patria okrem iného najmä samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1700 Eur a prevádzkovo – technické funkcie dlhšie ako jeden rok.

Zákon o dani z príjmov vymedzuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré a) nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď daňovník o týchto výdavkoch účtoval a po b) ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Každý daňovník - právnická osoba je povinný podať daňové priznanie v ustanovenej lehote s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie.

Daňovníci, ktorí nie sú založení, alebo zriadení na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku SR sú povinní podať daňové priznanie len v určitých prípadoch.

Pri úprave výsledku hospodárenia na základ dane existujú príjmy, vymedzené v § 17 ods. 3, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú. Dôvodom tohto ustanovenia je fakt, že ich zahrnutie do základu dane by v podstate znamenalo priame alebo nepriame dvojité zdanenie. Taktiež sa do základu dane nezahŕňajú príjmy, ktoré by nebolo účelné zdaniť.

Neziskové organizácie vedú svoje účtovníctvo buď v systéme jednoduchého, alebo podvojného účtovníctva.

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) odbor daňovej metodiky vydáva k oslobodeniu členských príspevkov prijatých poľovníckou organizáciou od dane z príjmov právnickej osoby nasledovné usmernenie.

Predĺženie lehoty na uplatnenie odpočítať daňovú stratu z piatich rokov na sedem rokov bezprostredne nadväzuje aj na legislatívnu úpravu § 45 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov.

Za zdaňovacie obdobie 2010 môžu odpočítavať daňovú stratu aj daňovníci uvedení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, t. j. daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie.

Vo všeobecnosti platí, že od dane môžu byť oslobodené len príjmy, ktoré sú predmetom dane. Príjmy, ktoré sú predmetom dane a sú oslobodené od dane upravuje § 13 Zákona o dani z príjmov.

Podľa § 49 ods. 2 ZDP daňovník nezaložený a nezriadený na podnikanie ak splnil podmienky na podanie daňového priznania, je povinný podať daňové priznanie do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v tomto roku do 31. marca 2010. V tejto lehote je daňovník povinný daň uvedené v daňovom priznaní aj zaplatiť.

Postup registračnej a oznamovacej povinnosti daňového subjektu upravuje § 31- registračná a oznamovacia povinnosť ZSDP. Povinnosť registrácie má podľa odseku 1 tohto ustanovenia právnická osoba alebo fyzická osoba, ak získa povolenie alebo oprávnenie na podnikanie.

Právna úprava vzniku, založenia a zániku ako aj hospodárenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (ide o organizácie, ktorých právna forma sa v praxi najčastejšie vyskytuje) majú rôzny charakter.

Z dôvodu administratívnej náročnosti spojenej s daňovým priznaním ZDP ustanovuje aj minimálnu výšku dane, ktorú daňovník vrátane daňovníka nezaloženého a nezriadeného na podnikanie neplatí. 

Odpočet daňovej straty, ktorú daňovník vykázal pred zavedením eura, t.j. za zdaňovacie obdobia končiace najneskôr 31. 12. 2008 a tieto sumy daňových strát bude daňovník alebo jeho právny nástupca odpočítavať v zdaňovacích obdobiach po zavedení eura, napr. prvýkrát za zdaňovacie obdobie roku 2009, kedy je platnou menou mena euro, je daňovník povinný sumu odpočítanej daňovej straty prepočítať zo slovenskej meny na menu euro.  

V prípade, že na odpočítanie daňovej straty alebo jej časti uplynula lehota na jej odpočítanie podľa § 30 ods. 1 zákona o dani z príjmov, nárok na jej odpočítavanie od základu dane zaniká po uplynutí 5 rokov, ktoré začínajú plynúť zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. 

Za zdaňovacie obdobie roku 2010 má daňovník možnosť odpočítania daňovej straty vykázanej za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, pri ktorých sa uplatňuje päťročné obdobie ich umorovania až do vyčerpania jej odpočítania od základu dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.

Účelom odpočítania daňovej straty zo základu dane je, že daňovníkovi je umožnené priamo zo zákona znížiť základ dane na dani z príjmov o sumu daňovej straty, ak túto daňovú stratu daňovník vykáže za príslušné zdaňovacie obdobie.

Povinnosť podať daňové priznanie upravuje § 38 ZSDP a § 41 ZDP (pre daňovníkov nezaložených a nezriadených na podnikanie a právnické osoby). Znenie § 41 ZDP určuje daňovníkovi nezaloženého a nezriadeného na podnikanie, kedy nemusí podať daňové priznanie.

Podľa § 17 ods. 1 ZDP aj daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie dosahuje príjmy z podnikateľskej činnosti zisťuje základ dane z účtovníctva, výsledkom ktorého je výsledok hospodárenia. Tento výsledok hospodárenia potom upravuje o pripočítateľné alebo odpočítateľné položky podľa § 17 až 29 ZDP.

Daňovníci, ktorí nie sú založení a zriadení na podnikanie môžu podnikať podľa osobitných predpisov (obchodný zákonník alebo občiansky zákonník) za podmienky, že touto činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie ich majetku a nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre ktoré bola založená. Príjmy z činnosti, z ktorej sa dosahuje zisk podliehajú daňovým povinnostiam podľa platných daňových zákonov rovnako ako zdaniteľné príjmy daňového subjektu, ktorý má povolenie na podnikanie.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú ako špecifická forma právnickej osoby definované v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

Na účely zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o dani z príjmov") sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len spoločenstvo) považované za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie. 

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

V súvislosti so zaznamenaním podozrivých telefonátov na mobilné čísla daňových subjektov, v ktorých sa neznáma osoba predstaví ako zamestnanec daňového úradu a telefonicky vyžaduje poskytnutie osobných údajov o daňovom subjekte, Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica upozorňuje, že pri osobnej komunikácii správcu dane s daňovým subjektom je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom resp. aj písomným poverením zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

Vzhľadom na nejasnosti pri definovaní daňového nedoplatku v súvislosti so splnením podmienok stanovených v § 79 odsek 2 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), podľa ktorého daňový úrad vráti nadmerný odpočet platiteľovi do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica uvádza nasledovnú informáciu.

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejnilo informáciu k podávaniu daňových priznaní k dani z motorových vozidiel za rok 2010 a k plateniu preddavkov na daň z motorových vozidiel na rok 2011.

Predmetom dane zo stavieb podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) nie sú všetky stavby definované zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ale iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o miestnych daniach") daňová povinnosť k dani z nehnuteľností zaniká 31. decembra zdaňovacieho obdobia, v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti. 

Zákon č. 490/2010 Z. z. z 30. novembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona o DPH“) prináša s účinnosťou od 1.1.2011 viaceré zmeny. Najväčší rozsah si vyžiadali úpravy zákona o DPH súvisiace s povinným transponovaním smerníc Rady 2008/8/ES (článok 3), 2009/69/ES, 2009/162/ES, 2010/23/EÚ a 2010/66/EÚ do slovenskej právnej úpravy. Prehľad najdôležitejších zmien, ktoré novela zákona o DPH obsahuje:

Tento článok predstavuje informáciu k uplatňovaniu základnej sadzby DPH v súvislosti so zmenou sadzby DPH od 1.1.2011. Informáciu vydalo Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica, sekcia metodiky daní, odbor služieb pre verejnosť, február 2011.

Majú členovia orgánov občianskeho združenia nárok na preplatenie nákladov spojených s účasťou na zasadnutí orgánov? V prípade preplatenia v paušálnej sume, ide o oprávnené náklady občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom? Sú príjmy z  preplatenia nákladov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?

Občianske združenie má príjem iba z asignovanej dane a členských príspevkov. Z informácii z finančnej správy vyplýva, že združenie nemá povinnosť podať daňové priznanie. Znamená to, že nemusíme podávať ani účtovnú závierku?

Prijatím novely zákona č. 62/2020 Z. z. bol zavedený inštitút ochrany nájomcov pred jednostranným ukončením nájmu zo strany prenajímateľov. Toto ustanovenie chráni nájomcov, avšak na druhej strane neprimerane sťažuje situáciu prenajímateľom, ktorí musia platiť DPH aj v prípade im neuhradeného nájomného. Aké možné riešenia/opatrenia môžu v danej situácií prijať prenajímatelia, aby to nemalo pre nich fatálne dopady?

Je podpora dobrovoľníka, ktorý vykonáva dobrovoľnícku činnosť pre neziskovú organizáciu, považovaná za nezdaniteľný príjem v celej sume alebo je to nezdaniteľný príjem len do sumy 500 €?

Prostredníctvom 2% bola financovaná nákladná liečba fyzickej osoby. Pre nesplnenie povinnosti zverejnenie špecifikácie použitia 2% dane nebol prijímateľ zaradený do zoznamu prijímateľov na ďalší rok. Ako inak môžeme získať prostriedky 2% daní, pokiaľ nebudeme mať nový subjekt na prijímanie 2%?

Je prijímateľ povinný vykonať dodatočnú registráciu, ak po registrácii v príslušnom roku zriadil osobitný účet z dôvodu presiahnutia sumy 33 000 eur súhrnu podielov zaplatenej dane z príjmov fyzických osôb a právnických osôb?

Správcovi dane sme predložili vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane k daňovému priznaniu so zámerom poukázať 2 % z dane.. Správca nám však nárok zamietol z odôvodnením, že sme v zákonom stanovenom období mali nedoplatky, ktoré vznikli nesprávnym určením výšky preddavkov na daň. Ako môžeme svoj nárok na poukázanie asignovanej časti dane uplatniť?

Ak združenie ponúka daňovníkovi, ktorý mu poskytne 2% z dane, možnosť získať polovicu týchto poukázaných prostriedkov ako zľavu na kurzy poskytované združením, je takáto forma v súlade s princípom podpory neziskového sektora?

Nezisková organizácia zakúpila v zahraničí ojazdený automobil, ktorý potrebuje na dochádzku ku svojim pacientom. S cieľom splnenia všetkých podmienok na uvedenie do užívania zaplatila nezisková organizácia okresnému úradu správny poplatok vo výške 700 € za vydanie rozhodnutia o schválenej technickej spôsobilosti vozidla. Je tento poplatok daňovým výdavkom neziskovej organizácie?

Musí občianske združenie, ktoré dostalo od obce dotáciu na svoje fungovanie a aktivity, podať daňové priznanie? Iný príjem okrem dotácie z obce nemáme.

Musí mať zriaďovateľ (podnikateľ, v pôsobnosti ktorého sú viaceré súkromné školy, stanovené vo vzťahu k týmto školám transferové oceňovanie (transferové ceny)? 

Je možné vyrubiť základnej škole poplatok za komunálny odpad aj za žiakov, ktorí nemajú v obci trvalý pobyt a dochádzajú do školy z okolitých obcí?

Sme súkromná materská škola, ktorá zabezpečila deťom školské uniformy nákupom a následne sme v tej istej sume za uniformu vybrali peniaze od rodičov.

Je predaj školských uniforiem zdaňovanou činnosťou? Sme povinní použiť pri predaji uniforiem a prijatí platby od rodičov v hotovosti použiť registračnú pokladnicu?

Neziskovej organizácii vznikla povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2014. Nezisková organizácia tak urobila v lehote na podanie riadneho daňového priznania. Po uplynutí tejto lehoty našla nezisková organizácia v mesiaci jún 2015 vo svojich záznamoch príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorý nebol zahrnutý v riadnom daňovom priznaní. Je povinná podať dodatočné daňové priznanie?

Stanovy občianskeho združenia definujú ako svoju hlavnú činnosť organizovanie detských táborov. Na získanie dodatočných príjmov vykonáva združenie podnikateľskú činnosť zameranú na výučbu hrnčiarstva starších ľudí, za ktorú si účtuje poplatok. Zamestnanec združenia musí kvôli tomuto kurzu hrnčiarstva absolvovať rekvalifikačný kurz. Je možné tieto výdavky združenia považovať za daňové výdavky?

Sme súkromná základná škola, ktorú zriadila právnická osoba v súlade so školskou legislatívou. Zriaďovateľ má zriadil aj súkromnú materskú školu a súkromné gymnázium. Súčasťou súkromnej základnej školy je školská jedáleň, ktorá poskytuje stravu okrem svojich žiakov a zamestnancov aj žiakom a zamestnancom materskej školy a gymnázia. Je príjem získaný zo stravy poskytovanej všetkým trom súkromným školám oslobodený od DPH, a zároveň sú tieto výnosy z poskytovania stravy pre materskú školu a gymnázium oslobodené od dani z príjmov? Súkromná škola neposkytuje stravu materskej škole a gymnáziu za účelom dosahovania zisku.

Nezisková organizácia vykonávajúca prospešnú činnosť pre ľudí bez domova dosiahla za 12 predchádzajúcich mesiacov výnosy z poskytovania stravy pre ľudí bez domova 4 250 €, ďalej dosiahla výnosy z nájomného za prenájom nebytových priestorov vo svojom sídle v sume 35 000 €, a zároveň dosiahla výnos z predaja prebytočného nehnuteľného majetku v sume 20 000 €.

Dosiahla nezisková organizácia obrat pre účely registrácie pre DPH?

Sme mimovládna nezisková organizácia, ktorá mala od 02.06.2014 uzavretú zmluvu o užívaní nehnuteľnosti. Dňa 11.12.2014 sme podpísali s predávajúcim kúpno-predajnú zmluvu. Zároveň dňa 31.12.2014 sme požiadali o vklad do katastra a ten prebehol 15.01.2015. Kto je v takomto prípade povinný zaplatiť daň z nehnuteľnosti na rok 2015? 

Je občianske združenie povinné platiť nájomné vrátane dane z pridanej hodnoty, keď nie je platcom dane z pridanej hodnoty?

Občianske združenie je zriaďovateľom súkromnej materskej školy bez právnej subjektivity. Poskytuje vzdelávanie detí v predškolskom veku. Za túto službu vyberá od rodičov poplatky. Je príjem z týchto poplatkov oslobodený od dane z príjmov, keďže sa týka hlavnej činnosti združenia (vzdelávanie) alebo nie?

Nezisková organizácia kúpila do auto 9. januára a na vykonávanie podnikateľskej činnosti ho začne využívať 12. januára. Kedy jej vzniká daňová povinnosť?

Zamestnanec občianskeho združenia využíval súkromný automobil na služobné účely. Je občianske združenie povinné podať daňové priznanie a zaplatiť daň za toto vozidlo?

Nadácia registrovaná ako platiteľ DPH vyúčtovala nájomné za prenájom nebytových priestorov v sume základu dane 10 000 € za obdobie od 1.12.2010 do 31.12.2010, pričom svojmu odberateľovi vystavila faktúru dňa 8.1.2011. Akú sadzbu DPH uplatnila nadácia pri tejto dodávke?

Nadácia „Zelený kvietok“ podporujúca pacientov postihnutých cukrovkou dosiahla za 12 predchádzajúcich mesiacov z verejných zbierok organizovaných v uliciach slovenských miest príjem 43 280 €. Zároveň dosiahla príjem z predaja reklamného priestoru na oblečení pracovníkov vykonávajúcich zbierky v sume 39 100 € a príjem reklamného priestoru na ploche vozidiel používaných nadáciou v sume 12 000 €. Je uvedená nadácia povinná podať žiadosť o registráciu pre účely DPH?