Dane

Daňový úrad vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok uvedených v § 48 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok. Žalobca však namietal správnosť postupu správcu dane pri vyrubení rozdielu, keďže neprihliadol na pomôcku, ktorú nemal k dispozícií a taktiež neuplatnil ani výhody, ktoré vyplývajú pri určovaní dane daňovým subjektom.

Správca dane nepriznal daňovému subjektu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie. Kontrolovaný daňový subjekt v postavení žalobcu predložil správcovi dane iba faktúry, pričom nepriložil žiadne dokumenty, ktorými by dokázal hodnoverne preukázať uskutočnenie dodávky, a teda či deklarovaný obchod bol reálne uskutočnený.

Žalobca sa domáhal ochrany svojich práv na súde, ktorá spočívala v zákaze správcovi dane vykonávať u neho daňovú kontrolu na mieste zisťovania. V žalobe argumentoval tvrdením, že daňový úrad vykonal nezákonný zásah tým, že vykonal daňovú kontrolu na mieste bez toho, aby kontrolovanému subjektu oznámil dôvod vykonania kontroly.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Konkrétne poukazoval na to, že daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - september 2011 a november - december 2011 začal správca dane na základe jedného oznámenia o začatí daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený jeden protokol a v nadväznosti naň bolo vydaných 11 ro...

Predmetom sporu bolo posúdenie, či príjmy z nájomného a z predaja drevnej hmoty u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, spadajú do rámca oslobodenia od dane z príjmov.