Dedenie
19.02.2026
Monika Grichová
Žalobcovia označili v dedičskom konaní ako žalovaného arcibiskupstvo Gréckokatolíckej cirkvi ako orgán oprávnený konať za ktorýkoľvek útvar cirkvi s právnou subjektivitou. Z dedičského spisu však vyplývalo, že žalovaným je iba jedna farnosť Gréckokatolíckej cirkvi, čo následne posudzoval Najvyšší súd SR ako aj samotnú pasívnu legitimáciu orgánu cirkvi s právnou subjektivitou.
25.11.2025
Monika Grichová
Žalobca ako zákonný dedič spochybnil pravosť holografného závetu, z ktorého žalovaná vyvodzovala postavenie jedinej závetnej dedičky, a podal žalobu na určenie neplatnosti závetu. Všeobecné súdy po znaleckom dokazovaní uzavreli, že podpis poručiteľa je pravý, no pre nedostatok porovnávacích vzoriek nebolo možné potvrdiť autorstvo textu a žalobu zamietli pre neunesenie dôkazného bremena, čo potvrdil aj dovolací súd.
14.11.2025
Martin Laurinc
Najvyšší súd sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy poručiteľ vydedil svoje deti – žalobkyne, čo odôvodnil tým, že sa počas 22 rokov o neho vôbec nezaujímali. Žalobkyne sa domáhali vyslovenia neplatnosti závetu.
03.09.2025
Monika Grichová
Generálny prokurátor SR podal dovolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým notárka ako súdna komisárka schválila úkon matky spočívajúci v odmietnutí dedičstva v mene maloletej po poručiteľovi bez riadneho zistenia skutočného stavu veci; notárka totiž pracovala len s neurčitým údajom o „pasívach cca 50 000 €“, pričom až následné uznesenie vykonalo súpis, pri ktorom bola zistená čistá hodnota majetku 58 945,75 € a dedičstvo bolo potvrdené štátu ako odúmrť.
09.05.2025
Monika Grichová
Žalobca sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom polovice rodinného domu, ktorý postavil po dohode so svojím nevlastným bratom. Dom bol postavený ako dvojdom s dvoma samostatnými bytmi, ktoré bratia so svojimi rodinami dlhodobo užívali oddelene. Po smrti žalobcu jeho dedičky zistili, že v katastri je ako vlastník zapísaný len nevlastný brat, a preto sa domáhali, aby polovica domu bola zaradená do dedičstva.