Zamestnávanie

Metodiku systémov hodnotenia a klasifikácie pracovných miest vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po konzultácii so Slovenským národným strediskom pre ľudské práva (SNSĽP) a zverejnilo ju 30.06.2026; je vypracovaná na základe zákona č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, Účel metodiky je pomôcť zamestnávateľom pri zavedení štruktúry odmeňovania, ktorá zabezpečuje dodržiavanie práva na rovnakú odmenu ako aj nastaviť ďalšie povinnosti v súvislosti s týmto zákonom.

Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou právneho posúdenia, kedy strany sporu uzavreli pracovnú zmluvu s tým, že žalobca mal vykonávať funkciu konateľa. Následne strany sporu uzavreli dohodu o zmene pracovných podmienok, v ktorej odkazovali na pôvodnú pracovnú zmluvu, ktorá však povahovo nespĺňala zákonné požiadavky.

Zamestnancovi bola po určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdom priznaná náhrada mzdy. V následnom konaní sa domáhal, aby takto priznaná náhrada mzdy bola zvýšená (valorizovaná) s prihliadnutím na zmenu mzdových podmienok a rast miezd, ku ktorému došlo v období od neplatného skončenia pracovného pomeru do rozhodnutia súdu. Spor sa teda sústredil na otázku, či náhrada mzdy priznávaná z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru môže podliehať valorizácii.

Zamestnávateľ v rámci organizačnej štruktúry určil pracovné miesto sťažovateľa ako vedúcu pozíciu so všetkými dôsledkami v režime pracovnoprávneho postavenia. Sťažovateľ však namietal, že v skutočnosti nevykonával činnosti, ktoré by napĺňali zákonné znaky vedúceho zamestnanca, a preto spochybňoval oprávnenosť svojho zaradenia do tejto kategórie.

Zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú 1,5 roka, pričom po uplynutí dohodnutej doby došlo k štyrom opakovaným predĺženiam pracovného pomeru s odôvodnením, že zamestnanec vykonáva práce vymedzené v kolektívnej zmluve. Končí pracovný pomer zamestnanca uplynutím dohodnutej doby podľa posledného dodatku?