Cirkevná spoločnosť

Nemecku, ktorý od svojich zamestnancov vyžadoval dodržiavanie zásad katolíckej cirkvi vrátane povinnosti vernosti cirkvi. Po vystúpení z katolíckej cirkvi bola z tohto dôvodu prepustená. Sťažovateľka namietala, že v tej istej poradni pracovali aj nekatolícki zamestnanci, na ktorých sa táto povinnosť nevzťahovala a ktorým z rovnakého dôvodu prepustenie nehrozilo. Obrátila sa preto na nemecké súdy s tvrdením, že išlo o diskrimináciu na základe náboženského vyznania.

Súd posudzoval povahu majetku tzv. študijnej základiny, ktorá bola historicky vytvorená z majetku zrušeného jezuitského rádu a zriadená dekrétom v roku 1780. Tento fond bol zriadený s cieľom podporovať vzdelávanie a školstvo, pričom jeho výnosy boli používané najmä na financovanie škôl, podporu pedagogickej činnosti a poskytovanie štipendií osobám pripravujúcim sa na vzdelávacie alebo pedagogické povolania.

Žalobcovia označili v dedičskom konaní ako žalovaného arcibiskupstvo Gréckokatolíckej cirkvi ako orgán oprávnený konať za ktorýkoľvek útvar cirkvi s právnou subjektivitou. Z dedičského spisu však vyplývalo, že žalovaným je iba jedna farnosť Gréckokatolíckej cirkvi, čo následne posudzoval Najvyšší súd SR ako aj samotnú pasívnu legitimáciu orgánu cirkvi s právnou subjektivitou.

Nadačný fond zvažuje poskytnutie finančného príspevku konkrétnej fyzickej osobe – študentovi vysokej školy – vo forme štipendia na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Je možné, aby nadačný fond podporil individuálnu fyzickú osobu?

Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.