Sťažovateľkami boli tri moslimské dievčatá, ktorým bolo na základe školského poriadku zakázané nosiť v priestoroch strednej školy moslimskú šatku, s výnimkou hodín náboženstva a etiky. Proti uvedenému zákazu sa sťažovateľky bránili na vnútroštátnych súdoch, ale bez úspechu. Pred Súdom sťažovateľky namietali, že zákaz nosenia viditeľných náboženských symbolov v škole predstavuje porušenie ich práva prejavovať svoje náboženské vyznanie podľa článku 9 Dohovoru.
Učiteľka pracovala na základe viacerých zmlúv na dobu určitú ako náhradníčka (zastupovanie). V jednom šk. roku však mala iba viacero krátkodobých zastupovaní a ministerstvo jej preto odmietlo priznať preukaz s finančným plnením s tým, že patrí len učiteľom s ročným zastupovaním. Učiteľka sa obrátila na vnútroštátny súd, ktorý požiadal Súdny dvor EÚ o posúdenie, či takéto odlišné zaobchádzanie s krátkodobými učiteľmi nie je v rozpore so zásadou nediskriminácie pracovníkov na dobu určitú.
Sťažovateľ pred nástupom do školy absolvoval test školskej spôsobilosti a bol zaradený do nultého ročníka pre deti so sociálnym alebo jazykovým znevýhodnením. Po nástupe do prvej triedy mal problémy s učením, preto bol opätovne testovaný a na základe výsledkov, ktoré naznačovali ľahké mentálne postihnutie, preradený do špeciálnej triedy.
Od druhého ročníka bol vzdelávaný v špeciálnej triede, kde boli všetci žiaci rómskeho pôvodu. Napriek žiadosti rodičov o preradenie do bežnej triedy zostal v špeciálnom vzdelávacom prúde a školu ukončil v roku 2013. V roku 2014 podal antidiskriminačnú žalobu, v ktorej namietal, že jeho zaradenie do špeciálnej triedy bolo diskriminačné a negatívne ovplyvnilo jeho vzdelávanie. Súd však jeho žalobu zamietol a neúspešný bol aj na Ústavnom súde SR.
Najvyšší súd SR sa zaoberal otázkou prijímania nadaných žiakov školami. Taktiež sa súd zaoberal otázkou obmedzovania počtu takýchto nadaných žiakov školami v zmysle kapacít ustanovených v školskom zákone.
Žalobca bol poberateľom príspevku na nezaopatrené dieťa a príspevku na vzdelanie. Taktiež požíval daňové zvýhodnenie spojené s príspevkami. Úrad pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) žalobcovi tieto príspevky zrušil so spätnou účinnosťou a informoval o možnosti vymáhania každej neoprávnene získanej sumy, keďže jeho dcéra absolvovala štúdium.
Minister školstva upravil dvomi aktmi právny a organizačný rámec školskej výučby počas pandémie Covid-19, pričom ustanovil, že niektoré vyučovacie hodiny budú vysielané v priamom prenose s cieľom zabezpečiť účasť žiakov na hodinách.
S cieľom chrániť práva žiakov v oblasti ochrany osobných údajov bolo stanovené, že pripojenie k službe videokonferencie bude povolené len so súhlasom samotných žiakov, alebo v prípade, že sú títo...
Rektor univerzity potvrdil rozhodnutie dekana, ktorým ukončil štúdium žalobkyne z dôvodu nevykonania štátnej skúšky z pediatrie. Žalobkyňa požiadala aj o mimoriadny termín pre opakovanie skúšky, jej žiadosť však bola zamietnutá z dôvodu, že študijný poriadok takúto možnosť nepripúšťa.
Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalobu na mestský súd, ktorý žalobu zamietol. Žalobkyňa následne podala kasačnú žiadosť, v ktorej argumentovala tým, že súd vy...
Rektor univerzity rozhodol o neplatnosti časti štátnej skúšky - obhajoby diplomovej práce. Dospel totiž k záveru, že diplomová práca žalobkyne je plagiátom, pretože žalobkyňa podľa neho prevzala podstatné časti svojej práce z diplomovej práce študentky inej právnickej fakulty a z ďalších zdrojov. Žalobkyňa následne podala žalobu na mestský súd, ktorý ju zamietol. Žalobkyňa podala kasačnú sťažnosť, v ktorej namietala, že rozhodnutie rektora bol...
Sťažovateľka pracovala v vo vzdelávacom zariadení (škôl) pre žiakov so špeciálnymi potrebami a bola prepustená z dôvodu propagácie sexuálnej orientácie a znevažovania vysokého postavenia učiteľa, ktorého sa mala dopustiť tým, že na svojej sociálnej sieti v albume s obmedzeným prístupom zverejňovala fotografie s intímnym obsahom.
V žalobe uviedla, že nebolo preukázané žiadne nemorálne konanie a jediným dôvodom prepustenia bola jej sexuálna orie...
Žalobca žalobou namietal zákonnosť školského vysvedčenia, ktoré mu bolo vystavené za 3. ročník štúdia na gymnáziu (žalovaný). Žalobca vysvedčenie považoval za rozhodnutie školy ako správneho orgánu a z tohto dôvodu ho považoval za spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania.