Osobné údaje

Rakúska spoločnosť prevádzkovala internetové trhovisko, na ktorom neznáma osoba zverejnila nepravdivý inzerát s fotografiami a telefónnym číslom ženy bez jej súhlasu, pričom tvrdila, že poskytuje sexuálne služby. Po oznámení spoločnosť inzerát odstránila, no ten sa medzičasom rozšíril na iné webové stránky. Žena sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy za porušenie svojich osobnostných práv a GDPR.

Najvyšší správny súd sa zaoberal požiadavkou na sprístupnenie informácií o osobných údajoch súvisiacich s výkonom verejnej moci, kedy žalobca požiadal povinnú osobu o zaslanie konkrétnych opatrení vzťahujúcich sa k správaniu štátneho zamestnanca. Povinná osoba žiadosti nevyhovela z dôvodu, že požadovaná informácia sa týkala súkromia fyzickej osoby.

Maďarský daňový úrad zistil, že sťažovateľ nezaplatil daň z príjmu a uložil mu pokutu. Zároveň v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov zverejnil jeho meno vrátane adresy bydliska na svojej internetovej stránke v zozname daňových dlžníkov. Systematické a povinné zverejňovanie osobných údajov daňových dlžníkov bolo zavedené novelou ako nástroj prevencie porušovania daňových predpisov. Sťažovateľ namietal, že zverejnenie jeho osobných údajov v zozname daňových dlžníkov na internetovej stránke daňového úradu porušilo jeho právo na rešpektovanie súkromného života zaručené článkom 8 Dohovoru.

Občianske združenie podalo sťažnosť na francúzsku dopravnú spoločnosť, ktorá predáva cestovné lístky cez web a aplikácie pre porušenie zásady minimalizácie podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) GDPR, ku ktorému malo dochádzať tým, že spoločnosť pri nákupe vyžaduje povinný výber oslovenia „pán“ alebo „pani“, ktorý zaznamenáva. Spoločnosť ju zamietla s odôvodnením, že spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR a dotknuté osoby môžu namietať podľa čl. 21 GDPR.

Sťažovateľ bol prepustený zo zamestnania z dôvodu používania firemného počítača na súkromnú komunikáciu, a to napriek predchádzajúcemu zákazu zo strany zamestnávateľa. V rámci svojej pracovnej náplne si sťažovateľ na pokyn zamestnávateľa zriadil účet v službe na okamžité zasielanie správ, ktorý mal využívať na komunikáciu so zákazníkmi. Zamestnávateľ síce informoval zamestnancov o zákaze používať tento účet na súkromné účely, avšak už ich neinformoval o tom, že ich komunikácia je monitorovaná. Sťažovateľ sa voči obvineniu zo strany zamestnávateľa z porušenia uvedených pravidiel bránil tvrdením, že správy, ktoré odosielal, mali pracovný charakter. Následne však bol konfrontovaný s výpisom ich obsahu, ktorý zahŕňal aj správy súkromného charakteru. Na základe porušenia interných pravidiel spoločnosti bol prepustený a neuspel ani v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru pred vnútroštátnymi súdmi.