Verejné obstarávanie

Dňa 31.03.2022 vstupuje do účinnosti novela zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (ďalej len „zákon“), ktorou dochádza okrem iného k podstatným zmenám týkajúcim sa zadávania zákaziek na služby uvedené v prílohe č. 1 k zákonu, s výnimkou pátracích a bezpečnostných služieb. Medzi služby, ktorých sa dotkne táto zmena, patria napr. služby hromadného stravovania, vzdelávacie a školiace služby, právne služby, organizovanie rôznych podujatí a pod.

Dňa 07.10.2021 bola v Národnej rade SR prijatá novela zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „Novela“ a „Zákon“)), ktorá predstavuje jednu z najkomplexnejších zmien vo verejnom obstarávaní, ktorej cieľom bolo:

Sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí poskytujú sociálne služby bez účelu dosiahnutia zisku, verejnými obstarávateľmi v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní?

Zákon o verejnom obstarávaní upravuje osobitný postup zadávania zákaziek na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo zákaziek na poskytnutie služieb, v ktorom subjekt spĺňajúci definičné znaky dané zákonom o verejnom obstarávaní nemožne zadať zákazku ľubovoľne zvolenému subjektu, ale musí postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

Schválená novela zákona o verejnom obstarávaní mala podľa dôvodovej správy sprísniť podmienky pre osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní, avšak v zákone sa nachádza niekoľko „drobných“ chýb, ktoré budú pri jeho aplikácii spôsobovať rôzne problémy.

Úrad pre verejné obstarávanie pripravil metodiku zadávania zákaziek. Ide o dokument, ktorý by mal napomôcť účastníkom procesu verejného obstarávania pri zadávaní zákaziek.

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil Všeobecné metodické usmernenie k „Trestnej zodpovednosti právnických osôb“. 

Prinášame Vám výkladové stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie č. 4/2016 k povinnosti verejného obstarávateľa odôvodniť nezrušenie použitého postupu zadávania podlimitnej zákazky bez využitia elektronického trhoviska, ak bola predložená len jedna ponuka. 

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil Výkladové stanovisko č. 8/2015 k definícii konečného užívateľa výhod podľa § 12a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení (doplňujúce výkladové stanovisko k Výkladovému stanovisku č. 7/2015).

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil nové Výkladové stanovisko č. 7/2015 k definícii konečného užívateľa výhod podľa § 12a zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení. Konečným užívateľom výhod podľa tohto ustanovenia je každá fyzická osoba, ktorá spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v bodoch 1 až 4 predmetného ustanovenia.

Analýza najčastejších porušení ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní v platnom znení predstavuje analytický materiál, ktorý je vypracovaný Úradom pre verejné obstarávanie, podkladom ktorého sú v sledovanom období ukončené kontroly verejného obstarávania, ukončené konania o námietkach, vydané metodické usmernenia a vydané rozhodnutia Rady úradu.

Cieľom Analýzy najčastejších porušení ustanovení ZVO je poskytnúť prehľad o najčastejšie sa vyskytujúcich porušeniach zákona o verejnom obstarávaní vo forme, ktorá bude kvantifikovať a odzrkadľovať intenzitu vyskytovania sa jednotlivých porušení zákona o verejnom obstarávaní v procese verejného obstarávania a na základe dosiahnutých výsledkov prispieť k čo najväčšej možnej eliminácii výskytu jednotlivých porušení zákona o verejnom obstarávaní.

Verejný obstarávateľ/obstarávateľ/osoba podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní je povinný so zreteľom na princípy verejného obstarávania uvedené v § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a prevenčnú povinnosť súvisiacu s transpozíciou novej legislatívy Európskej únie pre verejné obstarávanie zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť čestnú hospodársku súťaž alebo porušiť princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie a princíp transparentnosti. Konflikt záujmov zahŕňa najmä situácie, ak osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania (vrátane osoby bez nutnosti formálneho zapojenia do priebehu verejného obstarávania), má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

Vyhradenie práva účasti chráneným dielnam alebo chráneným pracoviskám podl'a § 100 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní je možné považovať za špeciálnu podmienku účasti (podmienku účasti sui generis), prostredníctvom ktorej sa v prípade podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska určuje vyžadované postavenie/status určitého subjektu, ktorý sa môže zúčastnit' verejného obstarávania, teda určuje sa ňou okruh potencialných záujemcov, ktorí napínajú požadovaný status a vylučujú sa ňou z účasti subjekty. 

Výkladové stanovisko č. 2/2015 k zadávaniu zákaziek s využitím elektronického trhoviska. 

V akých prípadoch vystupuje nezisková organizácia ako verejný obstarávateľ a kedy je povinná obstarávať tovary a služby podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní?

Je potrebné v rámci realizácie prieskumu trhu registrovaného sociálneho podniku mať na vyhodnotenie prieskumu tri cenové ponuky ? Alebo môže byť prieskum trhu vyhodnotení aj keď bude doručená iba 1 cenová ponuka?

Nadácia získala z  Európskej únie prostriedky na financovanie portálu formou dodávky od tretej osoby. Predpokladá hodnota je 13.100 € s DPH. Je nadácia pri hľadaní dodávateľa povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní?

Je možné dodatkom doplniť do zmluvy o dielo na stavebné práce, právo dodávateľa stavby použiť na dodanie časti diela konkrétneho subdodávateľa s tým, že bude fakturovaná suma za vykonané práce rozdelená na sumu pre dodávateľa a sumu pre subdodávateľa? Nedôjde doplnením takéhoto bodu do zmluvy k porušeniu vysúťažených zmluvných podmienok, ktoré boli predmetom verejného obstarávania konaného ešte za účinnosti bývalého zákona č. 25/2006 Z.z.?

Na našej škole chceme poskytnúť službu zahraničného lektora pre žiakov školy, ktorého služby sme obstarávali prostredníctvom verejného obstarávania. Môžeme ho zaplatiť z verejných zdrojov a prekročiť sumu 1000 eur alebo, keď táto zmluva bola dohodnutá pred novelou, musíme dodržať aj limit do 1000 EUR bez DPH? 

Prosíme o usmernenie v prípade, kde predmetom zmluvy je realizácia svetlo-technického merania po rekonštrukcii verejného osvetlenia v sume 13.327 eur a v druhom prípade vypracovanie svetlo-technickej štúdie verejného osvetlenia v obci v sume 3.796 eur. Jedná sa o špeciálne a nie bežne dostupné služby, jednoduchej zákazky do 20 000 eur. Postačí prieskum trhu a výber z 3 potenciálnych dodávateľov alebo je potrebné obstarať služby cez EKS?

Sme nezisková organizácia, ktorej bola z Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR schválená dotácia vo výške 5500 EUR na výdaj, ktorý sa týka stavebných prác na objekte - vonkajšia fasáda domu. Naša spoluúčasť je vo výške 10 %, čo predstavuje cca 630 EUR. Celý výdavok je vo výške 6300 eur. Ako máme postupovať pri verejnom obstarávaní?

Na základe akého predpisu musí verejný obstarávateľ postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na zdroj finančných prostriedkov. Rozumieme tejto povinnosti pri verejných zdrojoch, napr. ak máme školy a tie sú dotované zdrojmi zo štátu a rozpočtov miest a obcí. Ale nerozumieme tejto povinnosti, prečo by sme mali pri využívaní zdrojov, ktoré ako rehoľa (ktorá je zriaďovateľom niekoľkých cirkevných škôl) získavame z vlastných zdrojov napr. podnikateľskou činnosťou, postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Ako postupovať pri vypracovaní súhrnnej správy v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní? Týka sa to všetkých tovarov, prác a služieb alebo iba tých, kde bolo verejné obstarávanie, prípadne prieskum trhu?

Na základe verejného obstarávania máme uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou. Služby, ktoré pre nás táto spoločnosť zabezpečuje sú cenovo výhodné. Musíme urobiť nové verejné obstarávanie po skončení zmluvného vzťahu alebo môžeme v tomto zmluvnom vzťahu pokračovať?

Po uzatvorení zmluvy, ktorá bola výsledkom postupu zadávania zákazky vo verejnom obstarávaní, zmluvná strana (úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní) zanikla. Je možné prostredníctvom dodatku k existujúcej zmluve nahradiť zmluvnú stranu iným subjektom? 

Príklad z praxe sa zaoberá možnosťou využitia oznámenia o dobrovoľnej transparentnosti ex ante a jeho významom.

Je súkromné školské zariadenie, ktorého zriaďovateľom je občianske združenie a ktoré má právnu subjektivitu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní povinné vykonávať verejné obstarávanie na účtovnícke služby alebo si môže vybrať firmu, ktorá jej bude poskytovať tieto služby bez verejného obstarávania?