Nadácie

Právny stav k: 27.8.2024

Právna úprava nadačného fondu je obsiahnutá v §13 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nadáciách“).

Nadačný fond tvorí celkový majetok nadácie spoločne s nadačným imaním a ostatným majetkom nadácie. Nadačný fond nemá právnu subjektivitu (nie je samostatnou právnickou osobou), pričom ide o vyčlenené peňažné prostriedky (netvoriac nadačné imanie a ostatný majetok) na vybraný účel. Časovo sa fond môže vytvoriť na dobu určitú alebo dobu neurčitú. Cieľom vytvorenia nadačného fondu je vytvorenie právneho priestoru pre samotnú nadačnú činnosť a operatívne riešiť podporu určenej oblasti bez samostatného založenia novej právnickej osoby[1].

[1] Dôvodová správa k zákonu č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka

V článku popisujeme zánik nadácie bez likvidácia a prechod nadačného imania takejto nadácie na obec.

Od 1. júla 2015 sú účinné zákony č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva v platnom znení (ďalej ako „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) a zákon č. 181/2014 o volebnej kampani v platnom znení (ďalej ako „zákon o volebnej kampani“), ktoré v súhrne môžeme považovať za kodifikovanú právnu úpravu týkajúcu sa volebného práva v podmienkach Slovenskej republiky.

Cieľom zákona o volebnej kampani je zavedenie jednotných pravidiel pre všetky druhy volieb. Tento zámer zákonodarcu vychádza z ústavného rámca čl. 31 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej ako „ústava“), v zmysle ktorého úprava vyplývajúca zo zákona týkajúca sa všetkých politických práv a slobôd, jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Prostredníctvom zavedenia jednotných pravidiel v oblasti volieb sa zabezpečuje slobodná súťaž politických síl, ktorá je považovaná za imanentnú súčasť modernej demokracie. 

V odbornom článku približujeme povinnosti neziskových organizácii, ktoré zaviedlo novelizované znenie zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu v znení neskorších predpisov.

Zmyslom tohto odborného článku je upozorniť nadácie na nemožnosť spoliehať sa, že súd pri rozhodovaní o zrušení nadácie z dôvodu podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v platnom znení, teda z dôvodu neuloženia výročnej správy do verejnej časti registra účtovných závierok v lehote dodatočne určenej rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, bude prihliadať na splnenie tejto povinnosti v čase jeho rozhodovania. 

Jednou zo zákonných povinností nadácie je povinnosť vypracovať a uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok. Vzhľadom k tomu, že posledný deň na uloženie výročnej správy nadácie za rok 2014 pripadne na 31. máj 2015, pričom nesplnenie tejto povinnosti zákon prísne postihuje, prinášame pre všetky nadácie postup krokov k vypracovaniu a uloženiu výročných správ.

V prílohe tohto článku prinášame prehľad v akej sústave účtovníctva je povinná nezisková organizácia účtovať, za akých podmienok má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom a povinnosť vypracovať výročnú správu a prehľad lehôt a podôb na uloženie dokumentov do registra účtovných závierok.

V obsahu tohto odborného článku prinášame porovnanie neinvestičného fondu a nadačného fondu.

Odborný článok sa venuje ťažiskovému pojmu neziskového sektora, ktorým je neziskovosť a samotnému pojmu nezisková organizácia. 

V našom článku sa budeme zaoberať situáciou, keď dochádza k zániku nadácie s likvidáciou, a to na základe dvoch najčastejších prípadov – rozhodnutia správnej rady o zrušení nadácie s likvidáciou a rozhodnutia zakladateľa o zrušení nadácie s likvidáciou.

Článok sa zaoberá otázkou problematiky, keď nadácia nevypracuje a nezašle ministerstvu vnútra výročnú správu v zákonnej lehote.

Článok sa zaoberá problematikou poskytnutia peňažných prostriedkov nadácie inému subjektu MVO, v ktorom vykonávajú činnosti alebo funkcie osoby, ktoré pôsobia v nadácii poskytujúcej finančné prostriedky.

V oblasti mimovládnych organizácií a spoločností, či podnikateľov je sponzorstvo, darovanie, či peniaze poskytnuté mimovládnym organizáciám za reklamu jedným z dôležitých spôsobov rozvíjania a podporovania všeobecno-prospešných aktivít mimovládneho sektoru. Aké sú rozdiely medzi jednotlivými zmluvami a či sú tieto spôsoby vhodnými z pohľadu daňovej uznateľnosti výdavkov sa dočítate v našom odbornom článku.

Aktom založenia nadácie je nadačná listina ako jednostranné vyhlásenie - rozhodnutie zakladateľov. 

Peňažné prostriedky darované nadácii treťou osobou (hoci aj podmienene – na použitie na správu nadácie) spadajú pod tzv. ostatný majetok nadácie podľa § 3 ods. 4 zákona o nadáciách.

Nadácia je právnická osoba s právom samostatne a pod svojím menom konať. Účelom zriadenia nadácie je poskytovanie peňažnej a nepeňažnej podpory tretím osobám z majetku nadácie na demonštratívne vymedzené verejnoprospešné ciele. Zákon o nadáciách pripúšťa, aby nadácia mohla popri svojom (verejnoprospešnom) poslaní vykonávať aj podnikateľskú činnosť.

Kým deväťdesiate roky znamenali obdobie vzniku nových nadácií na Slovensku, súčasnosť predstavuje postupnú profesionalizáciu v jednotlivých oblastiach ich činnosti. Jednou z nich je správa alebo investovanie ich majetku.

Dovoľte, aby som sa s vami podelil so skúsenosťou Komunitnej nadácie Bratislava (KNB) s investovaním a priblížil vám náš prístup a mechanizmy používané pri rozhodovaní o investíciách nadácie. Jedným z cieľov komunitnej nadácie je okrem iného budovanie nadačného imania a jeho zodpovedné spravovanie.

Nadačná listina obsahuje ustanovenie o podmienkach nakladania s majetkom. Zákon ustanovuje, že majetok nadácie sa musí použiť len na verejnoprospešný účel a na úhradu výdavkov na správu. Zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v platnom znení odstránil limit 15 % na správu nadácie, ktorý zaviedol zákon č. 207/1996 Z. z. Nový zákon stanovil nasledovné pravidlá pre nakladanie s majetkom nadácie:

•    správna rada určí každoročne v nevyhnutnej miere výšku výdavkov na správu nadácie,

•    zákon definuje, čo rozumie výdavkami na správu,

•    výdavky na správu musí viesť nadácia oddelene.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou nadácií má možnosť uložiť nadácii pokutu, ak nadácia nezašle výročnú správu o činnosti a hospodárení nadácie v stanovenej lehote, t. j. do 31. mája príslušného roku.

Majetok nadácie možno použiť iba na všeobecne prospešné účely a v súlade s podmienkami určenými v nadačnej listine a na úhradu výdavkov na správu nadácie.

V obsahu tohto odborného článku sa venujeme povinnosti uloženia výročnej správy nadácie do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do 15. júla.

Nadácie boli známe už v rímskom práve. Pôvodne tento pojem zahŕňal tak majetok, ako aj skupinu osôb určených na splnenie určitého dobročinného či zbožného cieľa. Od doby Justiniána sú nadácie považované výlučne za účelové združenia majetku.

K rozvoju nadácii významným vplyvom prispelo cirkevné právo, a to najmä vplyvom na presadenie myšlienky existencie právnických osôb ako samostatných subjektov odlišných od fyzických osôb. Cirkev takisto stála za myšlienkou dohľadu verejnej moci nad činnosťou nadácií. Na prelome 17 . a 18. storočia dozor nad väčšinou nadácií preberá štát a vytvára sa koncepcia tzv. nadačnej výsosti patriacej štátu, ktorá v sebe zahrňuje aj cirkevné nadácie.

Zákon určuje štruktúru orgánov nadácie. Nadáciám sa dáva možnosť vytvoriť si aj také orgány, ktoré nie sú v zákone výslovne upravené. Zakladateľ nadácie tak môže rozhodnúť o štruktúre orgánov, ktorá bude pre účely a činnosť nadácie najvýhodnejšia. Každá nadácia je povinná si zvoliť správnu radu, správcu nadácie a dozornú radu, resp. revízora. Ak to ustanovuje nadačná listina, môže si nadácia kreovať aj iné orgány.

Cieľom odborného stanoviska je po prvýkrát v histórii legislatívy Slovenskej republiky predstaviť odborný materiál zaoberajúci sa vzťahom štátu a neziskového sektora, poukázať na význam a právne ukotvenie pojmu verejný záujem a jeho obsah z pohľadu jeho významu ako v podmienkach slovenskej legislatívy, tak aj v kontexte európskeho chápania tohto pojmu. Analýza súčasne prináša aktuálny pohľad na súčasnú legislatívu z pohľadu prezentácie účelov, ktoré štát podporuje v rámci neziskového sektora, čo umožňuje vyhodnotiť aký je verejný záujem štátu vo vzťahu k neziskovému sektoru a ktoré účely sú z pohľadu štátu prioritné. Analýza poskytuje prehľad o spôsobe, ktorým je verejný záujem aplikovaný v praxi. Dôležitou súčasťou materiálu sú úvahy de lege ferenda obsahujúce návrhy akým smerom by sa mal vývoj v tejto oblasti uberať. Táto časť slúži na otvorenie diskusie o verejnoprospešnosti na Slovensku.

Vypracovanie odbornej analýzy je súčasťou projektu Verejná prospešnosť a jej dôsledky pre neziskový sektor na Slovensku, ktorý realizujú Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation a Fórum donorov. Projekt podporil Trust for Civil Society in Central and Eastern Europe.

Má nadácia ohlasovaciu povinnosť, ak organizuje akciu spojenú s dražbou predmetov, ktoré nadácii venovali súkromné osoby a výťažok z tejto dražby bude použitý na niektorý z verejnoprospešných účelov podľa nadačnej listiny?

Čo ak zistím, že som nepredložil/a zákonom určené podklady pre zápis nadácie do registra nadácií? Môže Ministerstvo kvôli tomu odmietnuť zápis nadácie do registra nadácií? Ako sa počíta lehota na vykonanie zápisu nadácie do registra nadácií? Odo dňa doručenia návrhu?

Ako prebieha predaj nadácie, s čím všetkým treba počítať pri predaji nadácie? Je to vôbec možné? Aké by mal dôsledky predaj nadácie?

Je v momentálne vyhlásenej mimoriadnej situácií možný odklad pre nadačný audit? Sú prijaté nejaké sprísnené opatrenia, na základe ktorých sa audit nemôže uskutočniť?

Nadácia chce prostredníctvom vlastnej internetovej platformy podporiť projekt, ktorého cieľom je na základe poskytnutých finančných darov financovať zaplatenie volebného prieskumu a touto cestou umožniť občanom získať pred voľbami informácie o vývoji volebných preferencií ?

Člen správnej rady nadácie odmieta poskytnúť svoje osobné údaje pre nahlásenie konečného užívateľa výhod. Bude mať nadácia sankcie ak si nesplní túto povinnosť v lehote; ak áno aké? Je možné sankcie zosobniť osobe, ktorá odmieta splnenie svojej povinnosti voči nadácii?

Je potrebné, aby pred oznámením údajov o KÚV príslušnému registrovému úradu schválil KÚV riadiaci orgán mimovládnej organizácie?

Fyzická osoba je štatutár občianskeho združenia, a zároveň člen správnej rady nadácie. Môže občianske združenie získať prostriedky z tejto nadácie?

Aké doklady musí nadácia predložiť MV SR pri oznámení o zmene formy vedenia nadačného imania z peňažných prostriedkov na nehnuteľnosť ? 

Akým spôsobom môže byť použitá finančná čiastka 6638 Eur, ktorá tvorí nadačné imanie? Môžu byť uvedené financie použité aj na činnosť nadácie?

Do kedy je nadácia povinná uložiť výročnú správu do verejnej časti registra účtovných závierok po účinnosti novely od 1. 5. 2018? Má nadácia postupovať podľa tohto znenia už pri výročnej správe za 2017 alebo platí ešte stará lehota, a teda do 15. mája musia zverejniť výročnú správu? (prechodné ustanovenia to neriešia).

Sme prijímateľom 2% z dane, pričom by sme tento rok chceli časť z týchto finančných prostriedkov vložiť do nadačného imania. Ako sa využíva tento nový inštitút? 

Akým spôsobom môžeme získať oprávnenie na prevádzkovanie charitatívnej lotérie? 

Nadácia chce sprostredkovať jednorazovo predaj pozemku zahraničnej spoločnosti a výnos z tejto činnosti použiť na účely nadácie. Môže nadácia vykonávať takúto činnosť – sprostredkovať predaj pozemkov na území SR zahraničnej spoločnosti?

Je niekto právne postihnuteľný (správca, členovia správnej rady), ak klesne nadačné imanie pod minimálnu sumu 6638 EUR?

Sú nadácie povinné zverejňovať svoje nadačné listiny na webovom sídle? Ak áno, sú povinné ochraňovať osobné údaje členov orgánov v nich zahrnuté a v akom rozsahu?

Môže nadácia požičať finančné prostriedky (za primeraný úrok) tretej osobe, bez ohľadu na to, či by ich táto osoba použila na verejnoprospešný účel? 

V roku 2013 sme založili nadáciu, na ktorej činnosť sme zakúpili materiály v hodnote 250,- eur, ktoré boli hradené z vlastných zdrojov zakladateľov nadácie. Bloky o úhrade máme odložené. Tento rok máme prvýkrát na účte peniaze z 2% dane. Môžeme si z týchto peňazí uhradiť výdavky spojené so založením nadácie?

Chcela by som sa spýtať, či je možné, aby si Nadácia zobrala úver (pôžičku) z banky?

Nadácia poskytla finančný dar vo výške 3.000,- eur osobe v hmotnej núdzi na pokrytie základných životných potrieb. Tejto osobe bolo následne prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Úrad“)zastavené vyplácanie dávok v hmotnej núdzi. Je takéto konanie Úradu v súlade so zákonom?

Je nadácia povinná oznamovať výsledky každých volieb členov správnej rady a správcu do registra? 

Nadácia nevykonáva svoju činnosť. Má dôjsť k zániku tejto nadácie spôsobom, aby bolo možné použiť jej nadačné imanie na podporu neziskovej organizácie. Ako postupovať?

Aký procesný postup a formálne náležitosti je potrebné dodržať pri zániku funkcie správcu nadácie a vymenovaní nového správcu nadácie ? 

Možnosť objednania si sociálnych služieb u registrovaného poskytovateľa.

Kedy dochádza k zrušeniu nadácie a kedy k jej zániku? Aký je medzi nimi zrušením a zánikom nadácie rozdiel?

Mám záujem o vklad cenných papierov do nadačného imania, je to podľa zákona o nadáciách možné?