Sociálna spoločnosť

Prírodné liečiteľstvo, často označované aj ako alternatívna alebo komplementárna medicína, zahŕňa širokú škálu metód a postupov, ktoré využívajú prírodné zdroje a tradičné poznatky na podporu zdravia. Táto oblasť získava na popularite najmä v kontexte zvyšujúceho sa dopytu po holistickom prístupe k zdraviu. Súčasne však vyvoláva právne otázky, predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľov. Článok sa zameriava na legislatívny rámec prírodného liečiteľstva a jeho vplyv na práva spotrebiteľov, pričom identifikuje výzvy v regulácii tejto oblasti.

Právny stav k: 26.11.2023

Právo klienta nechať sa liečiť alternatívnou medicínou vychádza z čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

V súčasnosti sú zariadenia pre seniorov nevyhnutným prvkom sociálnej starostlivosti v mnohých krajinách. Poskytujú komplexnú starostlivosť o starších ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nie sú schopní žiť samostatne. Jedným z kľúčových problémov, ktorý sa v rámci takýchto zariadení vyskytuje, je otázka obmedzenia osobnej slobody, sociálnej slobody a sociálnej izolácie. Tieto obmedzenia môžu byť nevyhnutné v určitých situáciách, no musia byť v súlade s právnymi predpismi, ktoré chránia základné práva jednotlivcov, ako aj s judikatúrou týkajúcou sa ľudských práv.

Právny stav k: 08.11.2024

Právna úprava sa nachádza v zákone č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení (ďalej len „ZOSS“), ktorý upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a kontrolnú činnosť vo veciach sociálnych služieb.

Zariadenie pre seniorov

ZOSS v § 35 definuje zariadenie pre seniorov ako zariadenie na poskytovanie sociálnej služby pre: fyzickú osobu, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV, alebo ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov.

V zariadení pre seniorov sa

a) poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, sociálne poradenstvo, sociálna rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, osobné vybavenie,

b) utvárajú podmienky na úschovu cenných vecí,

c) zabezpečuje záujmová činnosť.

Okrem toho sa v zariadení pre seniorov zabezpečuje aj ošetrovateľská starostlivosť.

Právom povolené telesné a netelesné obmedzenie

V § 6 ZOSS je definované jedno zo základných práv fyzickej osoby, ktorej je poskytovaná sociálna služba, a to právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.

Hospic je podľa §7 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v platnom znení (ďalej len „zákon o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“) zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti. V hospici sa poskytuje najmä paliatívna zdravotná starostlivosť, ktorá zahŕňa komplexnú zdravotnú a celkovú starostlivosť osobe s nevyliečiteľnou chorobu. Celková starostlivosť zahŕňa aj sociálne a duchovné služby v snahe dosiahnuť čo najvyššiu možnú kvalitu života pacienta v čase, keď už choroba nereaguje na kuratívnu liečbu.

*Článok zo Série: Problematika ochrany a vymáhania sociálnych práv, časť 1*

Prinášame odborný článok, ktorý sa venuje problematike ochrany a vymáhania sociálnych práv. Na začiatok prinášame základné informácie o sociálnych právach, pričom v ďalšej časti Série priblížime aj praktické postrehy.
Ľudské práva ako také prislúchajú každému jednotlivcovi bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, štátnu príslušnosť. Sú nezrušiteľné a neodňateľné.

Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v platnom znení, jednotlivé sociálne služby môžu byť financované z viacerých zdrojov v závislosti od toho, či danú sociálnu službu poskytuje verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnych služieb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejnilo dňa 03.03.2022 Usmernenie pre poskytovateľov sociálnych služieb v oblasti poskytovania sociálnych služieb osobám prichádzajúcim z Ukrajiny.

Predmetný článok sa venuje vybraným otázkam týkajúcich sa sociálnych zariadení poskytujúcich pobytovú službu. Pri spracovaní vybraných otázok sme vychádzali najmä zo záväzného postupu pre poskytovateľov sociálnych služieb v súvislosti s nebezpečenstvom šírenia infekcie spôsobenej koronavírusom (COVID-19, SARS-CoV) spracovaného Ministerstvom zdravotníctva v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej v texte ako „záväzný postup“).

Odborný článok sa zaoberá postavením komisára pre deti v právnom poriadku SR jeho úlohami voči mimovládnym neziskovým organizáciám a možnosťami mimovládnych neziskových organizácii využívať jeho pomoc. 

Postup pri poskytovaní sociálnej služby pozostáva z dvoch na seba nadväzujúcich procesov, a to procesu posúdenia odkázanosti na sociálnu službu a procesu zabezpečenia sociálnej služby. V odbornom článku sa bližšie zameriame na postup, ktorý musí občan absolvovať, ak má záujem o poskytnutie niektorého druhu sociálnej služby neverejným poskytovateľom. 

Bezbariérovosť stavieb by sme mohli zadefinovať ako navrhovanie a riešenie stavieb tak, aby ich bolo možné užívať osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu bez cudzej pomoci. Ide tak o stavbu, ktorá umožňuje pohodlný vstup a pohyb v nej osobe, ktorá je rôznym spôsobom obmedzená na pohybe. Naša právna úprava tento pojem nevymedzuje, avšak bezbariérovosť stavieb sa dosahuje prostredníctvom jednotlivých požiadaviek stanovených vyhláškou k Stavebnému zákonu.

S účinnosťou od 1.3.2017 došlo zákonom č. 40/2017 Z. z. k novelizácii zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnych službách“).

Pre rozvoj sociálnej ekonomiky je podstatné prepojenie verejného sektora, súkromného sektora a mimovládnych organizácií. Pre dosiahnutie pozitívneho sociálneho výsledku musia všetky tieto subjekty spolupracovať a podporovať sa.

V odbornom článku sa venujeme možnostiam obce pri poskytovaní sociálnych služieb formou poskytovania teplých obedov prijímateľom sociálnej služby, a to s prihliadnutím na možnosť rozvozu jedla priamo do domácností alebo poskytovania stravy v jedálni. 

Príspevok sa venuje možnostiam pôsobenia kvalifikovaných sociálnych pracovníkov v športovom prostredí, pričom poukazuje na skúsenosti zahraničných organizácií v tejto oblasti. Autor pomenúva základnú východiskovú situáciu a predstavuje paletu činností, ktoré by mohol pracovník realizovať. Záver je venovaný prvým krokom, ktoré sú potrebné k uplatneniu sociálnej práce v športovom prostredí.

V 1. časti článku sme sa venovali úvodu do problematiky nakladania s odpadmi pri poskytovaní starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb a všeobecným povinnostiam zariadení sociálnych služieb pri nakladaní s odpadmi. V ďalších častiach článku postupne uvedieme prehľad konkrétnych povinností, ktoré sa vzťahujú na zariadenia sociálnych služieb podľa účinného zákona o odpadoch (zákon č. 223/2001 Z. z.) a tomu zodpovedajúci porovnávajúci prehľad povinností, ktoré sa vzťahujú na zariadenia podľa nového zákona o odpadoch, účinného od 1.1.2016 (zákon č. 79/2015 Z. z.). 

V 1. časti tohto článku sa venujeme úvodu do problematiky nakladania s odpadmi z pohľadu zariadení sociálnych služieb a všeobecným povinnostiam zariadení sociálnych služieb pri nakladaní s odpadmi. 

V obsahu tohto článku prinášame ucelený materiál zameraný na kroky potrebné k registrácii poskytovateľa sociálnych služieb za účelom poskytovania sociálnych služieb. 

Sú neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí poskytujú sociálne služby bez účelu dosiahnutia zisku, verejnými obstarávateľmi v zmysle Zákona o verejnom obstarávaní?

Mám záujem o pobyt v zariadení pre seniorov. Ako mám postupovať pri vybavovaní žiadosti?

V druhej časti tohto odborného článku odpovedáme na otázku, čo vyplýva pre poskytovateľov sociálnych služieb z novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

V obsahu tohto odborného článku odpovedáme na otázku, čo vyplýva pre poskytovateľov sociálnych služieb z novely zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) pre povolania: sestra, fyzioterapeut a opatrovateľ, a to v terénnej a pobytovej službe a do akej kategórie prác patria.

V tomto odbornom článku sa venujeme právnej úprave inštitútu supervízora v právnom poriadku Slovenskej republiky.

V tomto odbornom článku Vám prinášame informácie o novele zákona o sociálnych službách.

Vymedzenie sociálnych služieb po novele zákona o sociálnych službách.

Vláda SR dňa 15.1.2014 schválila s pripomienkami Návrh Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 – 2020.

Dňa 1. januára 2014 nadobúda účinnosť nový „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý ruší doterajší „zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony“ v znení neskorších predpisov.

Aké základné povinnosti majú poskytovatelia sociálnych služieb v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci?

Ako je legislatívne upravená problematika bezdomovectva a nocľahární, a do akej miery môže mať vplyv na riešenie problematiky bezdomovectva na Slovensku?

Pojem „škoda“ ani pojem „zodpovednosť“ právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje. Podľa prevažujúceho názoru v teórii aj v praxi škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

Prehľad najčastejších nedostatkov pri vzniku pracovnoprávnych vzťahov v sociálnych službách.

Daň z príjmov právnických osôb predstavuje v súčasnosti najznámejšiu priamu daň, ktorou sa zdaňuje príjem právnických osôb. Osobou, ktorá je povinná platiť daň z príjmov právnických osôb je každá právnická osoba, ktorá vykáže základ dane. Aj subjekty nezaložené za účelom podnikania, pokiaľ dosahujú zdaniteľné príjmy a vykážu základ dane, sú povinné platiť daň z príjmov, Takýmito osobami sú aj poskytovatelia sociálnych služieb.

V oblasti sociálnych služieb právny poriadok Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť niektoré služby verejne obstarávať (agentúry podporovaného zamestnávania, sprostredkovanie náhradnej rodinnej starostlivosti) a iné nie. Poskytovatelia sociálnych služieb sú registrovanými, niektoré aj akreditovanými poskytovateľmi konkrétnych služieb vo verejnom záujme. Je tým daný predpoklad, že spĺňajú základné podmienky pre poskytovanie kvalitných služieb. Poskytovanie sociálnych služieb neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb, ale aj výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok stanovených právnymi predpismi štát a samospráva financujú prostredníctvom finančných príspevkov. Autor si kladie za cieľ odpovedať na otázku, z akého dôvodu zákonodarca zakotvil niektoré sociálne služby verejne obstarávať a iné nie. Zároveň objasňuje podmienky, za akých sú samotní neverejní poskytovatelia sociálnych služieb povinní verejne obstarávať.

Postavenie sociálneho podniku je možné priznať aj chránenej dielni alebo chránenému pracovisku.

Vláda SR schválila zmeny v poskytovaní sociálnych služieb

Centrálny portál pre neziskový sektor zverejňuje aktuálnu ministerskú správu o stave sociálnych služieb na Slovensku.

Prehľad o formách pomoci dlhodobo chorým starším ľuďom v rámci zdravotného a sociálneho sektoru.

Ste staršia osoba a potrebujete pre svoj zhoršujúci sa zdravotný stav pomoc pri starostlivosti o seba, svoju domácnosť, pri vybavovaní vecí na úradoch, či u lekára? Alebo máte niekoho staršieho v rodine, kto si vyžaduje takúto pomoc?

Pojem staršia osoba/senior sa v sociálnej oblasti nepoužíva prakticky v žiadnej právnej úprave. Právne postavenie seniorov je obsahom viacerých právnych predpisov. Roztrieštenosť právnej úpravy tak môže mať za následok nedostatočnú ochranu starších ľudí na Slovensku.

Prinášame Vám výber zo strategického materiálu Sociálnej rady neziskového sektora. Úplné znenie bude zverejnené po zasadnutí Sociálnej rady 19.12.2010. Strategický materiál prinesie návrhy na rozvoj sociálnej legislatívy na obdobie rokov 2011 - 2014. 

V rámci sociálnych zákonov dôjde v roku 2011 k prijatiu nových úprav, ktoré zásadným spôsobom doplnia oblasť sociálneho práva.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k 20.09.2021 aktualizovalo opatrenia v zariadeniach sociálnych služieb v súlade s Covid automatom.

Dňa 02.03.2021 bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní (ďalej ako „MPK“) zverejnená národná stratégia deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti (ďalej ako „Stratégia DI“).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo usmernenie pre zariadenia sociálnych služieb týkajúce sa priebežného testovania zamestnancov a prijímateľov sociálnych služieb. Cieľom uvedeného usmernenia je predísť ďalšiemu zhoršovaniu epidemiologickej situácie a nárastu počtu infikovaných zamestnancov a prijímateľov sociálnych služieb.

Obsahom druhého súboru je metodický pokyn na ukladanie výročnej správy pre poskytovateľov sociálnych služieb, ak nemajú povinnosť ukladať výročnú správu podľa svojho hmotno-právneho predpisu – ide napr. o účelové zariadenia cirkvi, občianske združenia, podnikateľské subjekty, ale aj živnostníkov, ak majú oprávnenie poskytovať sociálne služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. 

Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020 predstavujú nástroj štátnej politiky na smerovanie a prezentovanie východiskových systémových záujmov, úloh a podporných opatrení vlády Slovenskej republiky v oblasti sociálnych služieb sú vypracované v súlade s pôsobnosťou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ako ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky pri poskytovaní sociálnych služieb ustanovenou § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a Stratégiou deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike (2011). Národné priority reagujú na aktuálne výzvy sociálnej pomoci občanom, ku ktorým patrí predovšetkým rozvoj rôznorodých služieb starostlivosti na komunitnej úrovni, vrátane potreby modernizácie sociálnych služieb. Potvrdzuje sa nimi zároveň hlavné poslanie sociálnych služieb, ktorým je podpora začleňovania ľudí do spoločnosti, sociálna súdržnosť, smerovanie k službám poskytovaným na komunitnej úrovni a rozvinutie ich potenciálu v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti. Sociálne služby sa tak stávajú neoddeliteľnou súčasťou plnenia cieľov Stratégie Európa 2020. 

Stratégiou deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti sa Slovenská republika hlási k celosvetovému trendu systematického odstraňovania dôsledkov dlhodobo uplatňovaného, ale už historicky prekonaného modelu inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí vyžadujúcich dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach.

Prinášame Vám súhrnnú záverečnú správu o transformácii sociálnych služieb z dielne MPSVaR SR.

Klient zariadenia sociálnych služieb chce odkázať svoj majetok poskytovateľovi sociálnych služieb. Môže byť poskytovateľ sociálnych služieb jediným dedičom, napriek tomu, že klient má manželku a deti?

Je možné zamestnancom zariadenia sociálnych služieb poskytnúť stravu kombinovanou formou? V prípade, že zamestnanec odmietne stravu poskytovanú v zariadení (denná zmena), musí zamestnávateľ poskytnúť inú formu? Vedúci zariadenia pracuje časť v zariadení a časť na úrade, je možné mu poskytovať stravu „kombinovanou“ formou (poskytnutie stravy aj lístky)?

Aké právne úkony môžu vykonávať prijímatelia sociálnych služieb, ktorí sú umiestnení v zariadení sociálnych služieb a sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony? Pri ktorých právnych úkonoch je už potrebný podpis opatrovníka?

Je nezisková organizácia poskytujúca sociálne služby povinná pri odmeňovaní zamestnancov dodržiavať platové tarify podľa tabuliek pre zamestnancov, ktorí pracujú vo verejnom záujme alebo je možná dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom?

Môže dať zamestnávateľ výpoveď terénnej opatrovateľke, ktorá odmietla ísť do domácnosti klienta z dôvodu, že domácnosť klienta je ďaleko a nechodí jej tam autobus?

V zmysle vyššej kolektívnej zmluvy na rok 2021 sú zariadenia sociálnych služieb povinné zamestnancom, ktorí pracovali v zariadení k 31.12.2021 minimálne 6 mesiacov vyplatiť  odmenu 350 € v termíne do konca júna 2022. Môže byť za splnenie uvedenej povinnosti vyplývajúcej z kolektívnej zmluvy považované vyplatenie mimoriadnej odmeny od MPSVaR v decembri 2021?

Môžu zariadenia sociálnych služieb , ktoré majú budovy zariadení v dlhodobom nájme (nie sú majiteľmi nehnuteľnosti) požiadať o poskytnutie príspevku za ubytovanie pre odídencov podľa zákona č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu a Nariadenia č. 100/2022 Z.z.?

Novelou zákona o sociálnych službách sa precizovala právna úprava vzniku povinnosti obce poskytovať finančný príspevok neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Čo v prípade, ak samospráva nemá v rozpočte na rok 2022 vyčlenené dostatočné finančné prostriedky?

Môže zamestnávateľ udeliť výnimku zamestnankyni s úplným stredným vzdelaním v odbore detská sestra na výkon práce, na ktorú sa podľa Nariadenia Vlády SR č. 341/2004 Z. z., v časti Zdravotníctvo 5. platová trieda bod 16. vyžaduje vyššie odborné vzdelanie?

Vyplýva sociálnym zariadeniam pre seniorov zo stavebného zákona resp. z iných zákonov povinnosť nainštalovať elektronické protipožiarne systémy, aby sa vyhli požiarom? Resp. aké ochranné zariadenia by pomohli eliminácii požiarov?

Môže byť dôvodom na podanie odvolania voči rozhodnutiu o nepriznaní finančného príspevku na osobnú asistenciu skutočnosť, že rozhodnutie bolo doručené bez Komplexného posudku správneho orgánu, ktorý je podkladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia? Zároveň v samotnom odôvodnení rozhodnutia je iba odkaz na tento posudok bez ďalšieho vysvetlenia. Kedy začína plynúť lehota na podanie odvolania?

Je zdravotná poisťovňa povinná zazmluvniť zariadenie sociálnych služieb na poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Daná poisťovňa odmieta zazmluvniť zariadenie sociálnych služieb z dôvodu naplnenia kapacity v danom regióne.

Je stále v platnosti ustanovenie o tzv. „chránenom kontakte s prípadom COVID-19“ Usmernenia hlavného hygienika SR v súvislosti s  COVID-19  (11. aktualizácia) alebo sa treba riadiť ustanovením §4 Vyhlášky ÚVZ SR č. 204?  Kde nájdeme skríningový a diagnostický protokol MZSR pre testovanie SARS-CoV-2 a jeho časti  - testovanie SARS-CoV-2 v ZSS a v sociálnych službách? Sú v platnosti ustanovenia uznesenia vlády SR č. 220, z 14.04.2020, ktoré upravujú povinnosti mesta smerom ku ľuďom bez domova?

Spĺňa osoba s výučným listom vyučená v odbore 5371 H 00 sanitár na Strednej zdravotníckej škole, kvalifikačné predpoklady na výkon práce opatrovateľky?

Chceme realizovať službu dovoz obedov, ktorá nie je sociálnou službou ale politikou našej obce. Vedieme zoznam záujemcov o túto službu. Pokiaľ písomne vyzveme žiadateľa, či má záujem o túto službu, ktorú mu vieme aktuálne zabezpečiť a on to odmietne, ako môžeme tohto žiadateľa vyradiť z evidencie žiadateľov?

Ako máme postupovať ak rodina klienta nainštalovala do domácnosti, kde sa sociálna služba poskytuje kamery a neustále monitoruje a kontroluje výkon práce opatrovateľky?  Má rodina klienta právo monitorovať nášho zamestnanca? Ako postupovať voči tejto rodine?

Pripravujeme rámcovú zmluvu na dodávku stravy. Cena stravného sa nám bude navyšovať, preto plánujeme zmenu VZN. Je potrebné určiť cenu stravy presnou sumou alebo stačí percentuálne určenie z ceny nákladov na stravu (napr. výška poplatku je 80% z celkových nákladov na celodennú stravu) ?

Na základe kontroly máme povinnosť požiadať súd o ustanovenie kolízneho opatrovníka u klientov, ktorých opatrovníkom je zariadenie. Nevieme koho máme navrhovať do návrhu na súdy za kolízneho opatrovníka alebo osobitného zástupcu, keď máme prípady, že klient nemá rodinu alebo sme opatrovníkom z dôvodu ochrany príjmu klienta. Máme uvádzať obecný resp. mestský úrad alebo to určí súd?

Verejný poskytovateľ sociálnych služieb poskytuje sociálnu službu pomoc pri osobnej starostlivosti o dieťa. Ako sa určuje príjem prijímateľa matky, ktorej príjem tvorí len rodičovský príspevok a čaká na priznanie vdovského dôchodku? Môže za sociálnu službu platiť aj niekto iný ako prijímateľ sociálnej služby? Je možné pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní?

Ako môže zamestnávateľ postupovať v prípade, že zamestnanec zariadenia sociálnych služieb odmieta očkovania proti COVID-19? Podobné problémy vznikajú aj pri povinnosti nosiť rúško alebo respirátor.

Žiadame obec o príspevok na poskytovanie sociálnych služieb, pričom ako prílohu ku svojej žiadosti prikladáme žiadosti jednotlivých klientov, ktorí sú v našich zariadeniach už umiestnení a žiadajú o príspevok obec. Je povinná nám obec poskytnúť príslušné finančné príspevky?

Akú zodpovednosť za plnoletých klientov s psychickými poruchami preberá na seba poskytovateľ sociálnej služby v zariadeniach podporovaného bývania? Nesie poskytovateľ zodpovednosť v prípade, ak si klient ublíži v prítomnosti sociálneho pracovníka pri vykonávaní dohľadu napr. pri sprievode k lekárovi? Ak sa zhorší klientov psychický stav, aké opatrenia môže poskytovateľ prijať, aby zabezpečil ochranu života a zdravia klienta, a tiež tretích osôb? Ako postupovať ak klient nahlási, že ho napadla osoba, s ktorou žije, avšak odmietne uvedené nahlásiť na polícii a  odmietne dať sa ošetriť lekárom?

Riaditeľka zariadenia sociálnych služieb zriadeného obcou uzatvorila s klientom zmluvu o výpožičke hnuteľného majetku podľa Občianskeho zákonníka. Majetok (elektrická polohovacia posteľ) bol vypožičaný v súvislosti s riešením nepriaznivého zdravotného stavu klienta, a preto zmluva obsahovala aj uvedenie diagnózy klienta. Je potrebné túto zmluvu zverejniť?

Mám postihnutú dcéru, ktorá nie je plnoletá. Konám ako matka v jej mene, napr. pri žiadaní o zdravotné pomôcky. V niektorých prípadoch žiadajú úrady splnomocnenie od dcéry.

Dokedy môžem konať v jej mene ako rodič a pri akých úkonoch? Nakoľko dcéra nie je mentálne schopná sama konať, je potrebné vybaviť pozbavenie spôsobilosti na právne úkony?  Čo je potrebné v tomto konaní zabezpečiť a ako dlho takéto konanie trvá?

Môže byť v pracovnej zmluve u opatrovateliek v teréne uvedená doba určitá vymedzením podmienok pracovného pomeru na dobu určitú do doby napr. do ukončenia zmluvy zo strany klienta, do ukončenia financovania zo strany samosprávy, úmrtie klienta? Môže takýto pracovný pomer na dobu určitú skončiť počas materskej dovolenky?

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 448/2008 Z. z. je poskytovateľ pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou povinný poskytovať celodenné stravovanie. Je možné neposkytovať prijímateľovi sociálnej služby stravu, keď je na základe lekárskeho predpisu odkázaný na enterálnu výživu a nemôže prijímať normálnu stravu?

Ak bude opatrovateľka zodpovedná za poskytnutie sociálnej služby, tak ona bude odborným garantom.

V ustanovení § 62 sa upravuje, že poskytovateľ sociálnej služby (obec, právnická osoba zriadená alebo založená obcou alebo vyšším územným celkom a neverejný poskytovateľ) môže poskytovať sociálne služby len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie vyšší územný celok.

VÚC pri výpočte finančného príspevku na prevádzku do bežných výdavkov v položke mzdy a odvody nezapočítava finančné prostriedky za všetkých zamestnancov v zariadeniach poskytujúcich sociálne služby v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, ale len vo výške minimálneho normatívu počtu zamestnancov pre daný druh a formu sociálnej služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona o soc. službách. Tento postup má následne negatívny vplyv na výpočet finančného príspevku na prevádzku pre neverejných poskytovateľov. Je tento postup v súlade so zákonom o sociálnych službách?   

Vzhľadom sa súčasnú mimoriadnu situáciu ako máme riešiť potrebu vyhlásenia výberového konania na riaditeľa Domova dôchodcov ako rozpočtovej organizácie obce. Momentálne je poverený riaditeľ najdlhšie na dobu 6 mesiacov.

Je prípustné poveriť tohto riaditeľa do doby ukončenia mimoriadnej situácie bez vyhlásenia nového výberového konania?

Vzťahuje sa uložená pracovná povinnosť v núdzovom stave aj na zamestnancov sociálneho úseku a THP zamestnancov?

Obec ako verejný poskytovateľ sociálnych služieb uzatvorila s klientom zmluvu o poskytovaní opatrovateľskej služby. Je možné vypracovať dodatok k tejto zmluve, v ktorom sa určí, že v prípade práceneschopnosti alebo dovolenky opatrovateľky opatrovateľská služba nebude klientovi poskytovaná? 

Je nezisková organizácia alebo občianske združenie poskytujúce sociálne služby podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, ktorá/é poberá príspevok na poskytovanie soc. služby od MPSVaR, povinné sa registrovať v Registri partnerov verejného sektora?

V obecných jasliach pôsobia aj zamestnanci, ktorí nespĺňajú požiadavku potrebného stupňa vzdelania a neabsolvovali ani akreditovaný kurz opatrovania detí vyžadovaný zákonom. V mnohých prípadoch však ide o zamestnancov, ktorí opatrujú deti v detských jasliach niekoľko desiatok rokov. Je možné, aby im obec “odpustila“ povinnosť absolvovať akreditovaný kurz s ohľadom na dlhoročnú prax?

Je možné z nerozdeleného zisku dotovať istou sumou aj sociálny fond, z ktorého by sa následne použili finančné prostriedky na zvýšenie úhrady za stravné lístky pre zamestnancov občianskeho združenia?

Môže poskytovateľ sociálnych služieb žiadať od svojich klientov postúpenie dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu a prípadne im odmietnuť prístup k poskytovaným sociálnym službám?

Aký právny vzťah musí mať zodpovedný zástupca ako osoba odborne spôsobilá za výkon príslušnej odbornej činnosti voči neziskovej organizácii? Prosíme o bližšie vysvetlenie prechodného ustanovenia § 110ad ods. 1 Zákona o sociálnych službách vo vzťahu k neziskovej organizácii.

Určenie výšky úhrady za sociálne služby vs. príjem prijímateľa

V akom rozsahu má odvodovú a daňovú povinnosť ZŤP osoba, ktorá je zamestnaná, a zároveň vykonáva osobnú asistenciu pre plnoletú dcéru?

Môže zariadenie sociálnych služieb umožniť súdu, aby sa hlavné pojednávanie konalo v izbe, ktorý kvôli svojmu zdravotnému stavu nie je schopný dostaviť sa na súd, napriek tomu, že on s takýmto postupom nesúhlasí?

Je potrebné aby opatrovateľky, ktoré pripravujú opatrovaným raňajky a obedy, mali zdravotný preukaz?

Môžeme prevádzkovať detské jasle za poplatok ako občianske združenie, ak by takáto činnosť bola cca 90% z celkovej našej činnosti? Ktorým rodičom je možné službu detských jaslí poskytovať? 

Podľa ktorej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme máme zaradiť sociálnych pracovníkov zariadení sociálnych služieb?

Klientka domova sociálnych služieb zomrela v zariadení. Zamestnanci oznámili zamestnancovi mesta, že mesto je povinné zabezpečiť jej pochovanie. Podľa zistenia mesta má nebohá rodinných príslušníkov, ktorých malo zariadenie sociálnych služieb v prípade úmrtia klientky informovať. Kto je povinný zabezpečiť jej pochovanie?

Na základe čoho sú odmeňovaní zodpovední zástupcovia v denných stacionároch? V koľkých stacionároch môže jedna a tá istá osoba vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu ?

Môže byť opatrovanie občana s ťažkým zdravotným postihnutím zabezpečované prostredníctvom člena rodiny na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej s obcou? Môže byť takýto opatrovateľ súčasne zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere u iného zamestnávateľa? Nemá byť opatrovateľská služba riešená predovšetkým prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo zdravotných poisťovní?

Môžeme zamestnať na pracovnú pozíciu opatrovateľky uchádzačku, ktorá má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity v odbore masér na strednej zdravotníckej škole bez absolvovaného opatrovateľského kurzu v trvaní minimálne 220 hodín a taktiež uchádzačku, ktorá má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity v odbore sanitár na strednej zdravotníckej škole bez absolvovaného opatrovateľského kurzu v trvaní minimálne 220 hodín?

Sme nezisková organizácia, ktorá má v úmysle poskytovať základné sociálne poradenstvo, avšak nedisponujeme osobou, ktorá by na výkon tohto druhu sociálnej služby mala požadované vzdelanie. Zároveň nechceme na tieto účely uzatvárať s vhodnou osobou pracovný pomer. Je možné preukázanie zákonom vyžadovanej odbornej spôsobilosti zabezpečiť iným spôsobom?

Občianske združenie v roku 2015 poskytovalo sociálnu službu. Celkové príjmy občianskeho združenia boli za rok 2015 vyššie ako 165 969 EUR, avšak príjmy za poskytovanie sociálnych služieb boli nižšie ako 165 969 EUR. Má občianske združenie v tomto prípade povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom? 

Máme ako zamestnávateľ povinnosť zamestnankyni na pozícii opatrovateľky v domácnosti preplácať aj čas nevyhnutný na prepravu od jedného klienta k druhému?

Môže VÚC požadovať od poskytovateľa sociálnych služieb predloženie darovacích zmlúv (s predmetom finančných darov pre poskytovateľa) za účelom výkonu kontroly úrovne poskytovania sociálnych služieb?

Mesto prevádzkuje domov seniorov, pričom príspevok na túto činnosť poberajúci od ministerstva musí ministerstvu aj vyúčtovať. Podľa § 72 ods. 5 písm. k) zákona 448/2008 Z. z. sú ekonomicky oprávnenými nákladmi aj odpisy hmotného a nehmotného majetku. Mesto vybudovanie domova seniorov financovalo časť z dotácie z fondov EU, časť z úveru, ktorý mesto spláca.

Môžeme vo vyúčtovaní voči ministerstvu uplatniť plnú výšku odpisov alebo iba tú časť, ktorá nebola financovaná z prostriedkov EU?

Občan podal na obecný úrad žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. K žiadosti priložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku a lekársky nález. Občan je sebestačný, nemá vážne zdravotné problémy, sťažuje sa len na zlé vzťahy s družkou, u ktorej býva. Chceli by sme preto poprosiť o radu ako postupovať?

Sme nezisková organizácia poskytujúca služby podľa zákona o sociálnych službách pre svojich klientov. Zároveň poskytujeme aj doplnkové služby (napr. rehabilitácia, strava) nielen svojim ale aj externým klientom. Výnosy a náklady vzťahujúce sa k službám k externým klientom sa vykazujú vo výsledovke ako zdaňované činnosti. Je v takomto prípade povinnosť registrácie živnosti na tieto činnosti?

Sú poskytovatelia domácej opatrovateľskej služby a agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti povinné platiť tzv. koncesionárske poplatky?

Pred tromi rokmi mi bol priznaný peňažný príspevok na prerobenie bezbariérovej kúpeľne. Momentálne sa však dlhodobo zdržiavam u dcéry vzdialenej 50 km od môjho domu. Vzniká mi povinnosť vrátiť poskytnutý finančný príspevok? A ak áno, akým spôsobom? 

Sme nezisková organizácia, ktorá bola založená za účelom poskytovania sociálnej pomoci. Je v takomto prípade nezisková organizácia povinná požiadať o živnosť na účely poskytovania sociálnej služby? A ak áno, o akú živnosť v tomto prípade presne pôjde?

Akým spôsobom sa uskutočňuje vyúčtovanie finančných príspevkov poskytnutých MPSVR SR poskytovateľovi sociálnych služieb?

Vzťahuje sa na neziskovú organizáciu poskytujúcu sociálne a zdravotnícke služby, povinnosť používať virtuálnu registračnú pokladnicu ak nemáme oprávnenie na podnikateľskú činnosť? 

Môže nezisková organizácia poskytujúca sociálnu službu (zariadenie pre seniorov – neverejný poskytovateľ) použiť finančné prostriedky z úhrad od klientov na zakúpenú práčku? 

Sme neverejným poskytovateľom sociálnej služby, ktorému vznikla povinnosť overiť účtovnú závierku audítorom za účtovné obdobie roku 2014. Musíme dať overiť účtovnú závierku audítorovi už tento rok alebo postačí ak tak urobíme až na budúci rok? 

Ako máme poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, ak nie je plne hradená zdravotnou poisťovňou?

Na verejnosti sa objavila informácia, podľa ktorej v prípade, že neverejné zariadenie sociálnych služieb dostane financie z „mimoriadnej dotácie“ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR SR”), o rovnakú sumu mu vyšší územný celok skráti finančné príspevky. Môžu VÚC krátiť/započítavať finančné príspevky pre neverejných poskytovateľov s „mimoriadnou dotáciou” MPSVaR SR?

Aká je správna aplikácia ustanovenia § 110p a nasl. zákona o sociálnych službách, a to hlavne prvej vety v časti „na rovnaký počet miest a v rovnakej sume?” Aplikačná prax je taká, že zariadenia sa preregistrujú z domovov sociálnych služieb na zariadenia pre seniorov, avšak nový príspevok je o 10 € na lôžko a mesiac menší.

Môže Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR alebo vyššie územné celky vyžadovať od poskytovateľov sociálnych služieb zavedenie štandardov kvality už v súčasnosti alebo až od 1.1.2016?

Akou formou môže obec zabezpečiť opatrovateľskú službu rodine, ktorej sa o pár mesiacov narodia trojičky alebo inú pomoc?

Sme poskytovateľom sociálnych a zdravotných služieb ako agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Doteraz sme mali jednu zmluvu o poskytovaní sociálnych a zdravotných služieb. Novela zákona hovorí, že zmluva nemá mať zmiešaný charakter. Má takáto zmluva o poskytovaní sociálnych a zdravotných služieb charakter zmiešanej zmluvy? 

Občianske združenie je neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Prijímateľ sociálnej služby poskytol občianskemu združeniu dar. Stáva sa poskytovateľ daru na základe darovacej zmluvy členom združenia? Je poskytovateľ daru oprávnený oboznámiť sa so stanovami združenia na základe poskytnutého daru?

Musí nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby - sociálne služby postupovať pri odmeňovaní zamestnancov podľa zákona o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme alebo môže postupovať podľa Zákonníka práce?

Majú klienti nocľahární, útulkov a domovov na pol ceste nárok na dávku v hmotnej núdzi a na príspevok k dávke v hmotnej núdzi?

Aké sankcie voči poskytovateľom sociálnych služieb v súčasnosti zakotvuje zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v platnom znení?

V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 488/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej len „zákon o sociálnych službách“) poskytovateľom sociálnej služby je obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (tzv. verejný poskytovateľ sociálnej služby) a iná osoba (tzv. neverejný poskytovateľ sociálnej služby).

Má vyšší územný celok povinnosť poskytnúť finančný príspevok na prevádzku finančný príspevok a pri odkázanosti neverejnému poskytovateľovi /neziskovej organizácii/, ktorý prevádzkuje domov sociálnych služieb?

Ak si občan vybral neverejného poskytovateľa, je obec/VÚC povinná zazmluvniť tohto neverejného poskytovateľa na poskytovanie sociálnej služby tomuto občanovi?

Nezisková organizácia založená alebo zriadená obcou/VÚC, ktorá poskytuje sociálne služby, sa považuje za verejného alebo za neverejného poskytovateľa sociálnych služieb?

Je obec, právnická osoba založená alebo zriadená obcou/VÚC povinná registrovať sociálnu službu aj v prípade, že poskytuje sociálnu službu, ktorá sa neposkytuje pobytovou formou v zariadení, napr. opatrovateľskú službu?

Možnosť objednania si sociálnych služieb u registrovaného poskytovateľa.

Vychádzajúc z dôvodovej správy poslaneckého návrhu k § 72 ods. 5, pri zabezpečovaní každej sociálnej služby je povinná obec alebo VÚC uhradiť všetky ekonomicky oprávnené náklady, vrátane nákladov na mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnania a poistného na sociálne poistenie, poistného na verejné zdravotné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

Pri tomto type zariadenia klient nie je povinný podať žiadosť obci alebo VÚC (§ 74 ods. 3) o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a preto klient žiada o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok).

Ak občan požiada o vybranú sociálnu službu (vrátane opatrovateľskej služby) a je na takúto sociálnu službu odkázaný, obec alebo vyšší územný celok, ktorého klient požiadal o poskytnutie sociálnej služby, je povinný poskytnúť sociálnu službu alebo ju zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3.

Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, požiada príslušnú obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Obec alebo vyšší územný celok poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3.

Zákonom stanovená 60 dňová lehota (§ 8 ods. 4) sa vzťahuje na povinnosť zabezpečenia sociálnej služby, resp. na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

Zákon neustanovuje formu, t.j. môže ísť tak o písomnú ako aj ústnu dohodu obce, resp. VÚC s fyzickou osobou, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Aby však bolo možné preukázať, že sociálna služba u neverejného poskytovateľa bola zabezpečená na základe výberu fyzickej osoby ( § 8 odsek 9) podľa nášho názoru by mala byť dohoda uzavretá písomne, najmä, ak ide o sociálne služby pri odkázanosti na pomoc inej osoby.

Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 51 Občianskeho zákonníka - nepomenovaná zmluva), čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2).

Podľa § 8 ods. 5 obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti poskytne alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak fyzická osoba má vydané právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, o ktorej poskytnutie žiada.

Považujeme za pomerne nebezpečné určiť taxatívne kritériá pre bezodkladné prijatie klienta. Každý prípad môže byť niečím výnimočný a individuálny a sme toho názoru, že vážne ohrozený život alebo zdravie je pomerne jednoznačné kritérium a ostatné dôvody sú tiež určené jednoznačne (životné potreby, deti z DD).

Ide o zmluvu o budúcom poskytovaní sociálnej služby, (§ 8 odsek 8), ktorá môže byť uzatvorená aj rámcovo (napr. na kapacitu ZSS, napr. nocľahárne) alebo aj na konkrétneho klienta. Závisí od povahy sociálnej služby a od dohody VÚC a neverejného poskytovateľa, ale aj od iných skutočností napr. reálnych potrieb daného regiónu, v závislosti od toho, či je daná sociálna služba nedostatková alebo úplne chýba.

Postup pri poskytovaní sociálnej služby by mal byť podľa nášho názoru nasledovný:

1. občan požiada o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu (uvedenú v § 34 až 41), v súlade s § 92 ods. 2 a 3

2. obec/VÚC vykoná lekársku posudkovú činnosť a vypracuje lekársky posudok v súlade s § 49,

3. obec/VÚC vykoná sociálnu posudkovú činnosť a vydá sociálny posudok v súlade s § 50,

4. na základe lekárskeho a sociálneho posudku obec/VÚC vydá posudok oodkázanosti na sociálnu službu v súlade s § 51,

5. na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu,

6. ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, požiada príslušnú obec alebo VÚC o poskytnutie sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy oposkytovaní sociálnej služby. Obec alebo vyšší územný celok poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenou alebo založenou právnickou osobou alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 a 3.

Autor odpovedá na otázku, či musí zamestnávateľ vytvoriť odborovú organizáciu.